Europarlament diskutoval o zdanení mimoriadnych ziskov znečisťovateľov. Hojsík upozornil na Slovnaft, europoslanci sa nezhodli
Mali by energetické spoločnosti, ktoré mimoriadne zarábajú na rastúcich cenách ropy a plynu, odvádzať osobitnú daň? Touto otázkou sa v októbri zaoberal Európsky parlament. Zástancovia opatrenia chcú získané peniaze využiť na zníženie účtov domácností, ochranu zdravia a boj proti klimatickým zmenám. Odporcovia varujú pred oslabením investícií a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Do diskusie sa zapojil aj slovenský europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu), ktorý kritizoval spôsob výberu dane z nadmerných ziskov Slovnaftu.
Rozpravu s názvom „Naliehavá potreba zdanenia mimoriadnych ziskov znečisťovateľov: ochrana zdravia ľudí a znižovanie účtov za energie v čase klimatickej krízy“ iniciovala frakcia Zelených. Jej predstavitelia argumentovali, že energetické spoločnosti profitujú z geopolitických konfliktov a rastúcich cien fosílnych palív, zatiaľ čo domácnosti čelia vyšším životným nákladom.
Podľa odhadov organizácie Transport & Environment dosiahli mimoriadne zisky ôsmich ropných spoločností v Európe za prvý polrok 2026 približne 7,5 miliardy eur. Odhad zaznel aj v parlamentnej rozprave.
Francúzska europoslankyňa Marie Toussaintová zo skupiny Zelených, ktorá diskusiu otvorila, vyhlásila, že mimoriadne zisky by mali pomôcť financovať energetickú transformáciu a zmierňovať finančné zaťaženie obyvateľov. Podľa jej odhadu by európske zdanenie mohlo priniesť šesť miliárd eur ročne.
„Zdaňovanie superziskov je možné. Španielsko to už robí a niekoľko ďalších krajín to požaduje. (…) Naďalej potrebujeme 750 miliárd eur na financovanie energetickej transformácie,“ povedala Toussaintová.
Hojsík kritizoval spôsob výberu dane od Slovnaftu
Slovenský europoslanec Martin Hojsík upriamil pozornosť na rafinériu Slovnaft, ktorá môže vďaka európskej výnimke naďalej spracúvať ruskú ropu.
„Na Slovensku máme rafinériu Slovnaft, ktorá aj vďaka európskej výnimke naďalej môže spracúvať ruskú ropu. A máme zákony, ktoré hovoria, že sa o nadmerné zisky musí podeliť so štátom. No lenže neplatí nič a slovenská vláda mlčí a nič s tým nerobí,“ vyhlásil v pléne.
Hojsík kritizoval vládu za to, že podľa neho nedokáže od spoločnosti vybrať peniaze, ktoré by mohli pomôcť obyvateľom počas energetickej krízy. Tvrdil tiež, že rafinéria sa plateniu dane vyhýba prostredníctvom účtovných postupov.
„Ak na energetickej kríze niekto mimoriadne zarobí, ľudia z toho musia mať svoj podiel. A úlohou vlády je túto daň vybrať a nie sa prizerať, ako sa jej veľká firma účtovnými trikmi vyhýba,“ dodal Hojsík.
Hojsík zároveň zdôraznil, že zdanenie mimoriadnych ziskov nemá zostať iba európskou témou. „Áno, pri nadmerných ziskoch potrebujeme konať ako Európa. Ale konať musia v prvom rade členské štáty.“
Slovnaft v roku 2022 zaplatil štátu mimoriadnu daň z nadmerných ziskov vo výške približne 520 miliónov eur. Za rok 2023 Slovnaft túto daň nezaplatil. Odvolával sa na to, že nespĺňa podmienku, podľa ktorej muselo aspoň 75 % jeho obratu pochádzať z rafinácie ropy. Za rok 2025 zaplatí štátu celkovo 107 miliónov eur s tým, že jeho medziročný zisk klesol o 37 %. Z toho 60 miliónov ide na bežnú daň z príjmov a 47 miliónov na špeciálny odvod z energetiky. Tento špeciálny odvod platí aj v roku 2026.
Nerudová chce spoločnú európsku daň
Za celoeurópske riešenie sa vyslovila aj česká europoslankyňa Danuše Nerudová z Európskej ľudovej strany.
„Kým rodiny v celej Európe budú čoskoro stáť pred rozhodnutím, či kúriť, alebo jesť, veľké spoločnosti obchodujúce s fosílnymi palivami dosahujú mimoriadne zisky – zisky, ktoré nevznikli vďaka inováciám, ale vďaka kríze,“ podotkla v rozprave.
Nerudová upozornila na to, že obyvatelia platia vyššie účty za energie a zároveň znášajú dôsledky znečistenia ovzdušia, povodní, požiarov či horúčav.
Podľa nej by sa mimoriadne zisky mali zdaňovať na európskej úrovni, aby sa zabránilo rozdielnym podmienkam medzi členskými štátmi a presúvaniu ziskov do výhodnejších daňových jurisdikcií. Výnosy by mali smerovať na znižovanie účtov domácností.
„Potrebujeme získať príjmy, ktoré sa dajú použiť na zníženie účtov pre naše domácnosti, a potrebujeme to teraz,“ povedala Nerudová.
Odporcovia: Daň môže obmedziť investície
Návrh však narazil na odpor časti europoslancov vrátane ďalších predstaviteľov Európskej ľudovej strany. Nemecký europoslanec Markus Ferber vyhlásil, že osobitná daň sama osebe nezníži ceny energií. Podľa neho by mohla obmedziť prostriedky, ktoré spoločnosti potrebujú na výstavbu energetických sietí, terminálov, zásobníkov či obnoviteľných zdrojov.
„Daň z mimoriadnych ziskov nezníži ani jeden účet za energie,“ vyhlásil Ferber. Namietal tiež, že neexistuje jednoznačná definícia toho, aký zisk už možno považovať za mimoriadny.
„V roku 2022 bol nadmerný zisk definovaný ako čokoľvek o 20 % nad priemerom predchádzajúcich rokov. To je svojvoľný limit. V Nemecku prebiehajú súdne konania proti štátu, pretože nedokázal poskytnúť jasnú definíciu nadmerného zisku,“ vysvetlil Ferber.
Podobné výhrady zazneli z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov. Jej poslanci upozorňovali na riziko presunu výroby mimo EÚ a požadovali skôr znižovanie energetických nákladov a regulačnej záťaže. Svoje stanovisko frakcia zhrnula aj v tlačovej správe.
Európski konzervatívci a reformisti tvrdia, že EÚ sa musí zaoberať aj politikami, ktoré prispeli k vysokým nákladom na energiu a výrobu vrátane vplyvu systému obchodovania s emisiami a záväzkov vyplývajúcich zo Zelenej dohody na európske spoločnosti.
Zdravie ľudí, pesticídy aj večné chemikálie
Diskusia sa neobmedzila iba na ceny ropy a plynu. Toussaintová upozornila aj na zdravotné následky znečistenia životného prostredia, používania pesticídov a látok PFAS, označovaných ako večné chemikálie.
Žiadala prísnejšiu reguláciu týchto látok a ochranu pracovníkov, ktorí sú im vystavení. Výnosy zo zdanenia mimoriadnych ziskov by podľa podporovateľov návrhu mohli pomôcť financovať zdravotníctvo, energetickú efektívnosť a ochranu obyvateľstva pred extrémnym počasím.
Belgická europoslankyňa Sara Matthieuová zo skupiny Zelených navrhla využívať tieto peniaze napríklad na ochranu nemocníc, domovov sociálnych služieb a škôl pred horúčavami.
„Päť najväčších ropných spoločností zarobilo v lete každú sekundu 6 000 dolárov. (…) Takže kým dokončím tento 60-sekundový prejav, týchto päť spoločností zarobí ďalších 360 000 dolárov. (…) Musíme ich zdaniť a tieto peniaze musíme použiť na ochranu ľudí pred extrémnym počasím,“ vyhlásila v mene svojej frakcie.
Európska komisia: Rozhodnúť môžu aj samotné štáty
Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen potvrdil, že členské štáty môžu zavádzať alebo predlžovať vlastné dane z mimoriadnych ziskov. „Členské štáty majú najlepšie predpoklady na zdanenie mimoriadnych ziskov s ohľadom na osobitosti vlastného energetického sektora a miestnych prevádzkovateľov,“ uviedol.
Komisia je podľa neho pripravená poskytovať štátom odbornú pomoc a posudzovať vplyv jednotlivých opatrení na jednotný trh. Nový povinný celoeurópsky mechanizmus však počas rozpravy nepredstavila.
Zástupca írskeho predsedníctva Rady EÚ Thomas Byrne pripomenul, že EÚ už podobný nástroj použila počas energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023. Vtedy zaviedla dočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov vybraných energetických spoločností.
Šesť členských štátov – Nemecko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Poľsko a Rakúsko – požiadalo ešte v auguste írske predsedníctvo Rady EÚ o diskusiu o spoločnom európskom rámci na zdanenie mimoriadnych ziskov energetických spoločností. Ministri financií sa témou zaoberali 9. októbra na zasadnutí ECOFIN, pričom diskusia pokračovala aj na odbornej úrovni. K prijatiu spoločnej európskej dane však zatiaľ nedošlo.
Otázka, či mimoriadne zisky energetických spoločností zdaňovať jednotne v celej EÚ alebo ponechať rozhodnutie na členských štátoch, tak zostáva otvorená.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
