
Čína prijíma kontroverzný zákon o etnickej jednote s dosahmi aj v zahraničí
Peking prijal zákon o „etnickej jednote“ krajiny, ktorý ostro kritizujú aktivisti za ľudské práva. Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov (čínsky parlament) 12. marca schválilo predpisy, na základe ktorých sa bude mandarínčina presadzovať ako „spoločný štátny jazyk“ vo vzdelávaní, verejnej správe aj na verejných priestranstvách.
Deklarovaným cieľom zákona je boj proti „násilným teroristickým, etnicko-separatistickým alebo nábožensko-extrémistickým aktivitám“. Kritici sa však obávajú ďalšej marginalizácie menšín, najmä moslimských Ujgurov.
Zjednotenie menšín
V Číne je v súčasnosti štátom uznaných 55 etnických menšín, ktoré hovoria stovkami rôznych jazykov a dialektov. V oblastiach s vysokým podielom menšín, ako sú Tibet a Vnútorné Mongolsko, je už teraz používanie mandarínčiny ako vyučovacieho jazyka v školách povinné.

Aktivistka Erika Nguyenová z americkej spisovateľskej organizácie PEN America obvinila Peking, že sa snaží „prerušiť väzby detí s ich identitou, históriou a kultúrou“. Zákon sa má uplatňovať aj mimo Číny. Na jednej strane hovorí o posilnení vzťahov s čínskymi komunitami v zahraničí, no zároveň uvádza, že ľudia mimo Číny, ktorí „vykonávajú aktivity narúšajúce etnickú jednotu“ alebo podnecujú „etnický separatizmus“, by mali niesť právnu zodpovednosť.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?