Svet » Čína

Čína je ochotná rozšíriť predaj zbraní spriateleným krajinám, uviedlo čínske ministerstvo obrany

Čínska komunistická vláda je ochotná predávať zbrane krajinám, ktoré považuje za „spriatelené“, uviedol v utorok (7. júla) predstaviteľ čínskeho ministerstva obrany. Peking tým naznačil ambíciu posilniť svoju pozíciu na globálnom zbrojnom trhu.

Jiang Pin, hovorca čínskeho ministerstva národnej obrany, sa tak vyjadril na tlačovej konferencii v reakcii na otázky týkajúce sa správ, že „viaceré krajiny“ rokujú s Čínou o nákupe vojenskej techniky vrátane stíhacieho lietadla J-10.

Peking v minulosti dodával zbrane ideologicky spriazneným štátom, ako boli Albánsko či Severná Kórea, ako aj protizápadným povstaleckým hnutiam, napríklad Vietkongu a indonézskym komunistickým rebelom. Zásoboval aj novovznikajúce africké štáty po skončení koloniálnej éry.

V nedávnych dekádach si Čína našla odberateľov najmä medzi krajinami, ktoré sú buď príliš chudobné na nákup západných zbraní, alebo sú postihnuté zbrojným embargom zo strany Západu. Počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch dodávala zbrane obom stranám, pokračovala v zásobovaní Pakistanu aj po tom, keď na krajinu boli za jadrové skúšky uvalené sankcie OSN, a udržiavala vojenské väzby s autokratmi ako Robert Mugabe v Zimbabwe či Hugo Chávez vo Venezuele.

V posledných rokoch Čína súperí so západnými dodávateľmi, ako sú Spojené kráľovstvo, Francúzsko či Nemecko, no v porovnaní so Spojenými štátmi, ktoré si stabilne udržiavajú 35 až 40 % podielu na svetovom trhu so zbraňami, hrá Čína len druhoradú úlohu. Vyplýva to z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Podľa najnovšej analýzy SIPRI za roky 2020 až 2024 sa Čína podieľala na svetovom vývoze zbraní 5,9 percentami, čo je mierny pokles oproti 6,2 % v období rokov 2015 – 2019. Väčšina čínskeho vývozu sa sústredila v Ázii a Oceánii (77 %), pričom druhým najväčším trhom bola Afrika s podielom 14 %.

Počas tohto obdobia Čína dodala zbrane 44 krajinám, no takmer dve tretiny exportu smerovali výlučne do Pakistanu. Druhým najväčším zákazníkom bolo Srbsko so 6,8 percentami, nasledované Thajskom so 4,6 percentami.

„Hoci sa Čína snaží zvýšiť svoj vývoz zbraní do celého sveta, mnohí z najväčších importérov sa nakoniec rozhodnú nenakupovať čínske zbrane z politických dôvodov,“ uviedol SIPRI.

Jiangove vyjadrenia znejú v čase, keď sa stupňujú špekulácie, že Irán by sa mohol usilovať o nákup stíhačiek J-10 z Číny. Jednomotorové viacúčelové lietadlo J-10 pritiahlo pozornosť po tom, čo Pakistan tvrdil, že ho použil pri májovom konflikte s Indiou, kde údajne zostrelil niekoľko indických lietadiel vrátane francúzskych stíhačiek Rafale.

O možnom predaji stíhačiek J-10 Teheránu sa začalo hovoriť intenzívnejšie po nedávnej návšteve iránskeho ministra obrany v čínskom meste Čching-tao, kde sa zúčastnil na obrannom fóre. Stalo sa tak krátko po dvanásťdňovej vojne medzi Iránom a Izraelom, ktorá trvala od 13. do 24. júna.

Tento konflikt sa začal sériou izraelských náletov, ktorých cieľom bolo vyradiť vysoké vojenské vedenie Iránu, jadrových vedcov, zariadenia na obohacovanie uránu a infraštruktúru balistických striel. Izrael tieto údery označil za preventívne opatrenie s cieľom zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň – cieľ, ktorý Tel Aviv vníma ako existenčnú hrozbu.

Počas bojov si Izrael rýchlo zabezpečil vzdušnú prevahu. Hoci Irán disponuje vrstvenou protivzdušnou obranou z domácich aj zahraničných systémov, jeho letectvo sa skladá prevažne zo zastaraných amerických a sovietskych lietadiel, zakúpených ešte pred islamskou revolúciou v roku 1979.

Naopak, Izrael má jedno z najmodernejších letectiev na svete – s piatou generáciou stíhačiek F-35, schopných preniknúť cez protivzdušnú obranu, ako aj s modernizovanými verziami F-15 a F-16.

Niektorí pozorovatelia poznamenávajú, že Irán, ktorý chce obnoviť svoje vzdušné sily, ale čelí ťažkostiam v súvislosti s pozastavenými snahami o získanie modernej ruskej vojenskej techniky, sa môže obrátiť na Čínu ako na alternatívneho dodávateľa.

„Ak Rusi, údajný geopolitický podporovateľ Iránu, nemôžu alebo nechcú dodať lietadlá, potom sa iránski kupci namiesto na nich obrátia na Peking,“ napísal vo svojom blogu Brandon Weichert, hlavný redaktor z časopisu The National Interest.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK