Zdravie

Cenzurovanie vlastných myšlienok môže zmeniť aj vaše správanie

Ľudia s menšinovými názormi majú tendenciu svoje myšlienky potláčať.

Keď sa v univerzitnej jedálni rozprúdi debata o rozšírení ponuky rastlinných jedál, ozvali by ste sa, aj keby ste mali iný názor? Nedávny výskum naznačuje, že mnoho ľudí by radšej mlčalo – a niektorí by dokonca konali v rozpore so svojím presvedčením.

Štúdia poukazuje na bežný jav: jednotlivci s menšinovými názormi počas skupinových diskusií často praktizujú tzv. „samocenzúru“. Takéto správanie bráni otvorenej konverzácii a môže viesť k tomu, že ľudia sa správajú v rozpore so svojimi hodnotami. Odborníci na duševné zdravie varujú, že tento vzorec môže mať vážne a dlhodobé účinky na psychickú pohodu človeka.

Potláčanie menšinových názorov

Štúdia, ktorá bola nedávno uverejnená v časopise Journal of Environmental Psychology, sa zamerala na približne 250 študentov, ktorí mali povedať svoj názor na univerzitnú politiku podporujúcu väčšie množstvo rastlinných jedál. Títo študenti boli potom rozdelení do dvojíc, aby sa zistilo, či sa o svoj skutočný názor podelia.

Výsledky ukázali, že študenti s menšinovým názorom – teda tí, čo nepodporovali rozšírenie ponuky rastlinných jedál – mali tendenciu svoje skutočné postoje nezdieľať. Boli menej ochotní svoje názory rozvádzať, najmä ak hovorili s niekým, kto zastával väčšinový názor.

Dokonca aj keď diskutovali s niekým, kto zdieľal ich názor, často u nich dochádzalo k autocenzúre – hoci v menšej miere.

Študenti sa zároveň uchyľovali k vyhýbavým taktikám, napríklad k predstieraniu nezáujmu alebo zmene témy. V dôsledku toho zaznievalo od menšinovo zmýšľajúcich študentov menej jedinečných argumentov ako od tých, ktorí zastávali väčšinový názor.

Samocenzúra môže viesť až k tomu, že ľudia konajú proti svojmu presvedčeniu.

Účastníci sa následne zapojili do aktivity, počas ktorej mohli vyjadriť podporu politike rozširovania rastlinnej stravy čo najrýchlejším kliknutím myši. Ukázalo sa, že aj tí, ktorí túto politiku podľa vlastných slov odmietali, klikali myšou rovnako často ako jej priaznivci – teda v rozpore s tým, čo predtým uviedli.

Tieto výsledky poukazujú na trend: keď menšinové názory zostávajú nevyjadrené, vzniká prostredie, v ktorom prevládajúci názor zdanlivo dominuje, čo môže viesť k špirále mlčania.

Nevyjadrené názory posilňujú väčšinové postoje

Celkovo výsledky naznačujú, že samocenzúra môže mať znepokojujúce dôsledky, uviedla Nicole Sintovová, docentka behaviorálnej vedy, rozhodovania a udržateľnosti na Štátnej univerzite v Ohiu a spoluautorka štúdie.

„Vedie to k verejnej mienke, že menšinový názor neexistuje – a že je menej dôležitý. Vzniká začarovaný kruh, keď ľudia svoje skutočné myšlienky nevyjadrujú a verejnosť nadobúda dojem, že väčšinový názor je všadeprítomný a nemenný,“ hovorí Sintovová.

„A to platí najmä v prípade, keď sa ľudia s menšinovým názorom správajú rovnako ako väčšina. Je to ďalší dôkaz, že väčšinový názor prevláda.“

Podľa Sintovovej je dôležité, aby si ľudia viac uvedomovali svoje názory a aj to, ako ich vyjadrujú – a tí, ktorí zastávajú menšinové postoje, by mali byť ochotní ich zdieľať, aj keď sa pri tom necítia príjemne.

Zároveň zdôrazňuje, že aj väčšina musí byť ochotná počúvať druhú stranu – aj keď s ňou nesúhlasí.

„V spoločnosti potrebujeme otvorenú a slušnú diskusiu. Musí to byť obojsmerná ulica,“ dodáva Sintovová.

Psychologické dosahy samocenzúry

Samocenzúra si bezpochyby vyberá svoju daň na duševnom zdraví, uvádza pre Epoch Times Sanam Hafeezová, neuropsychologička z New Yorku a riaditeľka centra Comprehend the Mind.

Ľudia, ktorí pravidelne potláčajú svoje skutočné myšlienky len preto, aby zapadli, zažívajú stres a úzkosť spolu s pocitmi izolácie, uvádza. Odpájajú sa od svojho autentického ja.

Dôsledky môžu byť vážne a trvalé.

„Dlhodobá autocenzúra postupne oslabuje sebavedomie a vedie k depresiám a vnútorným konfliktom, ktoré narúšajú osobnú identitu,“ vysvetľuje Hafeezová. „Keď ľudia konajú proti svojim zásadám, narúša to ich psychickú odolnosť, čo následne sťažuje udržiavanie vzťahov a sebavyjadrenie v rôznych životných situáciách.“

Potlačené emócie sa môžu prejaviť fyzicky a často sa označujú ako psychosomatické príznaky. Potlačovanie emócií často udržuje telo v stave chronického stresu, ktorý môže viesť k bolestiam hlavy, chrbta, krku a ďalším svalovo-kostrovým ťažkostiam, ako aj k bolestiam brucha a ďalším tráviacim problémom.

Sanam Hafeezová odporúča konkrétne stratégie pre tých, čo majú problémy s vyjadrovaním menšinových názorov v rozhovoroch. Podporuje rozvoj psychickej odolnosti potrebnej na to, aby človek dokázal konštruktívne vyjadriť nesúhlasný názor namiesto vyhýbania sa ťažkým témam.

Techniky na autentické sebavyjadrenie

Podľa Hafeezovej môžu ľudia, ktorí majú ťažkosti so zdieľaním menšinových názorov, profitovať z rozvíjania sebauvedomenia a odhodlania stáť za svojimi postojmi.

„Budovanie istoty v sebavyjadrovaní sa začína cvičením formulácie názorov v bezpečnom prostredí – napríklad pri rozhovoroch s dôveryhodnými priateľmi alebo členmi rodiny,“ radí.

Obzvlášť odporúča, aby sa v diskusii podporovala otvorenosť – napríklad pomocou výrokov v prvej osobe („myslím si“), ktoré pomáhajú vyjadriť osobný názor bez vyvolania konfrontácie.

Hafeezová navyše zdôrazňuje dôležitosť aktívneho počúvania.

„Keď si ľudia osvoja schopnosť aktívneho počúvania, vytvárajú dialógy, ktoré podnecujú ostatných, aby počúvali a premýšľali, než zareagujú,“ hovorí. „Podpora od rovnako zmýšľajúcich komunít a mentorov môže priniesť uznanie a pocit spolupatričnosti a spôsobiť, že človek bude jednoduchšie zdieľať alternatívne názory aj vo väčších skupinách.“

Postupným uplatňovaním týchto praktík môžu ľudia podľa Hafeezovej „prekonať svoje obavy a rozvinúť schopnosti autentického vyjadrovania v rôznych spoločenských situáciách.“

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK