Americká správa kritizuje EÚ, odborník upozorňuje na skryté riziká digitálnych platforiem
Správa Kongresu USA tvrdí, že Európska únia prostredníctvom regulačného tlaku na technologické firmy nepriamo ovplyvňovala verejnú debatu aj voľby mimo svojho územia. Brusel obvinenia odmieta. Odborník na kyberbezpečnosť však upozorňuje, že problém nemusí spočívať len v regulácii, ale aj v samotnom nastavení algoritmov a obchodného modelu sociálnych sietí, ktoré môžu predstavovať systémové riziko pre demokraciu.
Obvinenia z „globálnej cenzúry“
Podľa správy Kongresu USA sa Európska únia snažila nepriamo ovplyvňovať verejnú debatu aj voľby v USA, na Slovensku a v ďalších krajinách prostredníctvom tlaku na technologické firmy.
160 stranový dokument s názvom Hrozba zahraničnej cenzúry, časť II: Desaťročná európska kampaň za cenzúru globálneho internetu a ako poškodzuje slobodu prejavu Američanov v Spojených štátoch (The Foreign Censorship Threat, Part II: Europe’s Decade-Long Campaign to Censor the Global Internet and How it Harms American Speech in the United States), zverejnený 3. februára republikánskou väčšinou Súdneho výboru Snemovne reprezentantov tvrdí, že regulačné orgány EÚ používali zatvorené fóra a dobrovoľné kódexy na vyvíjanie tlaku na technologické firmy (Big Tech), aby prinútili veľké sociálne siete k prísnejšiemu moderovaniu obsahu.
Podľa autorov správy tým dochádzalo k „globálnej cenzúre“, keďže rozhodnutia platforiem v Európe majú dosah aj na používateľov v USA.
„Keď vlády nútia platformy upravovať ich pravidlá komunity, priamo tým ovplyvňujú obsah, ktorý môžu Američania zverejňovať doma aj v zahraničí. Tieto zásahy majú totiž globálny dosah. Moderovanie obsahu v jednotlivých krajinách tak zásadne ohrozuje súkromie používateľov – okrem toho, že je neefektívne a nákladné,“ uviedol výbor Snemovne reprezentantov USA v príspevku na sieti X.
Európska komisia obvinenia odmieta a argumentuje, že jej cieľom je „chrániť slobodu prejavu pred veľkými technologickými spoločnosťami“, nie zasahovať do volieb či obmedzovať legitímnu diskusiu.
V súvislosti s témou dopadov regulácie EÚ aj mimo jej hraníc sme oslovili Ivana Makaturu, odborníka na kybernetickú bezpečnosť a súdneho znalca.
Európska regulácia môže mať globálny dopad
Európska regulácia – ako je napr. Akt o digitálnych službách (Digital Service Act – DSA) – môže mať podľa Makaturu reálny globálny dopad na publikovaný obsah ďaleko presahujúci hranice EÚ. Avšak inak, ako tvrdí správa Kongresu USA.
„EÚ je pre veľké technologické platformy ekonomicky kľúčový trh, a preto sa regulácia často prenáša aj mimo EÚ. Nie priamym právnym dosahom, ale tým, že firmy zavedú jednotné pravidlá moderovania, aby znížili náklady a právne riziká. V praxi je totiž lacnejšie upraviť jeden globálny systém ako prevádzkovať desiatky regionálnych verzií,“ vysvetlil.
Hoci je technicky možné nastaviť rozdielne režimy pre jednotlivé krajiny, je to zároveň zložité, keďže algoritmy aj moderácia fungujú globálne. Európska regulácia sa tak podľa slov odborníka môže nepriamo premietnuť aj do prostredia mimo EÚ.
„Z amerického pohľadu je citlivé najmä to, že hranice štátneho zásahu do slobody prejavu sú v USA tradične nastavené podstatne užšie než v Európe, takže vzniká napätie medzi dvoma právnymi kultúrami,“ doplnil.
Polarizácia ako vedľajší produkt biznis modelu
Makatura ďalej upozorňuje na to, že problém paradoxne nemusí spočívať len v samotnej regulácii – kvalitu verejnej diskusie môže oslabovať aj nastavenie obchodného modelu veľkých online platforiem. Tie sú totiž podľa neho založené na maximalizácii pozornosti a engagementu, pričom emocionálne a polarizujúce príspevky (tzv. outrage economy) prirodzene získavajú väčší dosah, čo môže prehlbovať polarizáciu a oslabovať dôveru v demokraciu.
„Obsah vyvolávajúci silné emócie, ako hnev, strach či pobúrenie, dosahuje vyššiu mieru interakcie. Algoritmy optimalizované na zapojenie používateľa preto prirodzene zvýhodňujú polarizujúci a konfliktný obsah,“ objasnil základné princípy fungovania sociálnych sietí.
Doplnil, že „ak je systém nastavený na maximalizáciu engagementu, môže dochádzať k zosilňovaniu agresívneho alebo extrémneho obsahu a k oslabovaniu dôvery v inštitúcie – nie z ideologických dôvodov, ale obchodných“.
Ak berieme do úvahy fungovanie veľkých platforiem, jadro problému podľa Makaturu nespočíva v tom, či sa počas predvolebného obdobia v online prostredí niektoré príspevky cenzurujú, ale v tom, ako je celý systém sociálnych sietí nastavený. Hovorí, že môže ísť o systémové riziko pre demokraciu ako takú.
„To neznamená, že riešením má byť plošné „čistenie“ obsahu. Príliš agresívna moderácia môže viesť k overblockingu – platformy radšej odstránia viac obsahu, aby sa vyhli sankciám. Takýto postup môže oslabiť dôveru vo férovosť volieb, vyvolať pocit politickej manipulácie a presunúť diskusiu do menej transparentných a ťažšie kontrolovateľných priestorov,“ priblížil.
Ako chrániť voľby bez potláčania diskusie
Makatura zdôraznil, že zásahy do zverejňovaného obsahu sú opodstatnené pri konkrétnych hrozbách, ako sú koordinované zahraničné kampane, bot siete či deepfaky. Voľby považuje za legitímny objekt ochrany z pohľadu kyberbezpečnosti. Postupovať by sa podľa neho malo ako pri riešení bezpečnostného incidentu – zbierať a verifikovať dôkazy, používať primerané opatrenia, transparentne komunikovať pod nezávislým dohľadom.
„Ak chceme chrániť integritu volieb, nemali by sme sa sústrediť len na jednotlivé príspevky, ale aj na architektúru sociálnych sietí – teda na transparentnosť algoritmov, detekciu koordinovaných manipulatívnych kampaní a obmedzenie netransparentného politického mikrotargetingu. Ochrana demokracie nemá spočívať v určovaní „správnych“ názorov, ale v obmedzovaní manipulácie a zvyšovaní transparentnosti digitálneho prostredia,“ vysvetlil.
Hranicu medzi legitímnou reguláciou a neprimeraným zasahovaním do verejnej debaty, či slobody prejavu je podľa experta nutné nastaviť veľmi citlivo pomocou vhodne zvolenej kombinácie právnych, technických a etických kritérií.
Hranica má byť daná zákonnosťou, nevyhnutnosťou, primeranosťou a možnosťou preskúmania rozhodnutí. Musia byť stanovené transparentné pravidlá toho, aké príspevky a prečo sa odstraňujú. Zároveň je však nutné zabezpečiť nápravné opatrenia ako je napr. možnosť odvolať sa proti týmto zásahom a to všetko pod dohľadom nezávislej kontroly, vysvetlil.
„Najcitlivejšou oblasťou sú zásahy proti ‚dezinformáciám‘. Tento pojem nemá v právnom poriadku SR ani EÚ jednotnú a všeobecne záväznú normatívnu definíciu. Často je vágny a ľahko sa zneužije na potláčanie kontroverzných, no oprávnených názorov,“ zdôraznil.
Regulácia by sa podľa neho mala sústrediť na právne kvalifikovaný nezákonný obsah a manipulatívne praktiky (napr. falošné identity, trolie farmy, skryté financovanie či zahraničné vplyvové operácie), a nie na hodnotenie alebo preferovanie určitých názorových postojov.
Štát má chrániť férovosť a transparentnosť procesu, nie rozhodovať o legálnom obsahu verejnej debate, uzavrel Ivan Makatura.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.