Riaditeľ francúzskeho Observatória žurnalistiky: Cieľom DSA je postupne oslabovať slobodu prejavu (Rozhovor)
Claude Chollet, riaditeľ francúzskeho Observatória žurnalistiky (Ojim), sa s francúzskou edíciou Epoch Times podelil o svoj názor na riziká, ktoré môže priniesť zákaz sociálnych sietí pre maloletých, európske nariadenie o digitálnych službách (DSA) a cenzúra na internete.
Epoch Times: Návrh zákona, ktorý má zakázať sociálne siete pre osoby mladšie ako 15 rokov, môže podľa niektorých viesť k internetu založenému na kontrole totožnosti. Čo si o ňom myslíte?
Claude Chollet: Ako sa hovorí, cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. A podľa mňa sa táto fráza na tento návrh zákona hodí veľmi presne.
Na prvý pohľad pôsobí dobre. Nikto, a už vôbec nie rodičia, nechce, aby ľudia mladší ako 15 rokov trávili celé hodiny na sociálnych sieťach. Prečo teda nepristúpiť k regulácii či dokonca k zákazu prístupu tínedžerov na tieto platformy?
Je však naozaj úlohou štátu rozhodovať o tom, či sa mladí ľudia môžu pripájať na určité platformy? Nie je to skôr zodpovednosť rodičov? Pýtam sa, či nejde o pokus zbaviť rodičov ich úlohy tým, že sa za nich preberá zodpovednosť.
Ďalším problémom je, že osoby staršie ako 15 rokov budú musieť preukazovať svoj vek. To znamená registráciu tváre alebo predloženie dokladu totožnosti. Prakticky celá populácia bude niekde evidovaná.
To vyvoláva dve zásadné otázky. Ktorá inštitúcia nás bude evidovať? Hovorí sa o „dôveryhodnej tretej strane“ určenej štátom, ale všetko zostáva veľmi nejasné. A kto bude mať k týmto údajom prístup?
Verejné orgány síce tvrdia, že k osobným údajom občanov prístup mať nebudú. Pripomínam však, že v júni 2025 bol prijatý zákon, ktorý rozširuje právomoci spravodajských služieb. V duchu amerického zákona Patriot Act po 11. septembri 2001 stanovuje, že v prípade vysokého rizika teroristického útoku alebo napätia môže štát alebo rôzne štátne orgány získať prístup k údajom ktoréhokoľvek občana.
V skutočnosti teda pri zákaze sociálnych sietí neexistuje žiadna záruka ochrany. Mám dojem, že pod zámienkou ochrany detí je skutočným cieľom kontrola obyvateľstva.
V júli 2025 sa Francúzsko spolu s ďalšími štyrmi európskymi krajinami dobrovoľne prihlásilo do testovania online aplikácie na overovanie veku. Podobný mechanizmus zaviedla aj Veľká Británia. Čo to podľa vás znamená?
Myslím si, že to súvisí s aktuálnou geopolitickou situáciou. Dnes, najmä v Európe, sú vlády oslabené. Vo Francúzsku nie je Emmanuel Macron od júna 2024 v priaznivej pozícii a musí vydržať ešte 15 mesiacov.
Vo Veľkej Británii máte Keira Starmera, najnepopulárnejšieho premiéra od roku 1945. Prieskumy ukazujú, že keby sa voľby konali dnes, víťazom by bola strana Nigela Faragea. A v Nemecku je kancelár Merz oslabený ekonomickou situáciou krajiny a rastom podpory AfD.
Títo lídri sú preto nervózni a prijímajú opatrenia, ktoré obmedzujú prístup k určitému obsahu, aby sa tým chránili. Robia to aj preto, že sa v týchto krajinách blížia voľby.
Všetko sa to odohráva v kontexte zavádzania európskeho nariadenia o digitálnych službách (DSA). Ako hodnotíte túto legislatívu?
Nadviažem na myšlienku, ktorú som spomenul: pod zámienkou dobrých úmyslov, teda boja proti nenávisti a dezinformáciám, je cieľom DSA obmedzovať určité prejavy a obsah na digitálnych platformách. A čo je ešte horšie, môže to viesť k autocenzúre.
Vysvetlím to. Ak niektorý z vašich komentárov na sociálnej sieti platforma uplatňujúca DSA označí ako „nenávistný“, vymaže ho. Ak sa to zopakuje a váš príspevok znova odstráni, je veľká pravdepodobnosť, že vás to odradí a prejdete na autocenzúru.
Vzniká tak mechanizmus, ktorého cieľom je postupné oslabovanie slobody prejavu. Občania, keďže nie sú zatváraní do väzenia, si neuvedomujú oslabenie slobody prejavu, ktoré je však nepopierateľné.
Možno dnes vyhodnotiť vplyv rôznych typov cenzúry prostredníctvom sociálnych sietí na obyvateľstvo?
Momentálne sa to zdá ťažké. Je však isté, že takéto obmedzovanie vytvára určitú atmosféru. Škodlivú atmosféru, v ktorej si občania netrúfnu povedať, čo si myslia, a v ktorej sa rozmáha donášanie.
Ako hodnotíte ako novinár mediálne pokrytie tém súvisiacich s digitálnou identitou a obmedzovaním obsahu?
Mám pocit, že sa im v tlači nevenuje dostatočná pozornosť. Najlepší spôsob, ako sa proti tomu postaviť, je hovoriť o nich čo najviac. Ak je niečo, čo cenzori skutočne neznášajú, je to okamih, keď sú označení za cenzorov.
Preto je úlohou nás všetkých, nielen novinárov, upozorniť Francúzov na tieto excesy, kým nie je neskoro.
Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.