Zaujímavosti » História

Alois Musil: zabudnutý objaviteľ, ktorý precestoval Orient

Alois Musil patril k najvýznamnejším rakúsko-uhorským a československým orientalistom a prieskumníkom Blízkeho východu na prelomu 19. a 20. storočia. Z pôvodne teologicky zameraného vzdelania sa vypracoval na svetovo uznávaného bádateľa, ktorý uskutočnil viaceré výpravy do oblastí vtedy málo známych európskym vedcom. Objavoval archeologické pamiatky, mapoval neprebádané územia a nadväzoval dlhodobé kontakty s arabskými beduínmi i politickými predstaviteľmi. Jeho dielo obsahuje cestopisy, odborné štúdie, mapy aj encyklopedické syntézy náboženstva a spoločnosti islamského sveta.

Intenzívne štúdium

Alois Musil sa narodil 30. júna 1868 v moravskom Rychtářově u Vyškova (v súčasnosti časť Vyškova) do pomerne chudobnej sedliackej rodiny ako najstarší z piatich detí. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Kroměříži, Brne a Vysokém Mýtě, potom v rokoch 1887–1891 študoval katolickú teológiu na Bohosloveckej fakulte v Olomouci. V roku 1891 bol vysvätený na kňaze a roku 1895 získal doktorát z teológie. 

Jeho štúdium teológie a biblických dejín ho postupne priviedlo ku fascinácii arabským svetom, v ktorom strávil podstatnú časť svojho života. V rokoch 1895–1898 pokračoval v štúdiách na Dominikánskej biblickej škole v Jeruzaléme a potom v rokoch 1897–1898 na Jezuitskej univerzite sv. Jozefa v Bejrúte. Počas tohto obdobia podnikol svoje prvé výskumné cesty do okolia Jordánu, Sýrie a Palestíny, kde sa zaoberal archeológiou, biblickou topografiou, etnografiou a orientálnymi jazykmi.

Revolučný objav

Už vo februári 1896 podnikol cestu so školskou výpravou do Egypta a na Sinaj, ktorá viedla cez možnú trasu biblického Exodu. To mu umožnilo získať prvú skúsenosť s prostredím Blízkeho východu. V lete toho roku už podnikal výskumné cesty za rieku Jordán samostatne.

V marci 1898 Musil vyrazil na svoju prvú veľkú samostatnú výpravu s cieľom doplniť geografické a kartografické údaje o oblasti severnej Arábie. Doprevádzaný beduínskym kmeňom Banú Sachr putoval rozsiahlymi púštnymi oblasťami, ktorých prostredie nebolo pre Európanov vôbec zmapované.

8. júna 1898 pri tejto výprave narazil na bájny Kusejr Amra, raný islamský púštny palác z 8. storočia. Steny paláca boli pokryté unikátnymi freskami. Obrazy zahŕňali figurálne výjavy, obrazy dámskych postav, lovecké scény, panovníkov i súhvezdia. Fresky pravdepodobne vznikli na zakázku kalifa al-Valída II z rodu Umajjovcov. (709–744). 

Musilov objav vzbudil vo Viedni počiatočnú nedôveru a pochybnosti. Musil strávil nasledujúce dva roky presvedčovaním odborníkov a postupne zaistil, aby sa k jeho nálezom dostali fotografie a presné dokumenty. V roku 1901 sa vrátil k Amre v spoločnosti akademického maliare Alfonsa Leopolda Mielicha, ktorý fresky starostlivo okopíroval.

Alois Musil však nebol iba cestovateľom, ale aj mapovateľom a geografom. Na prelome 19. a 20. storočia spracoval jedny z prvých podrobných máp oblasti bývalej rímskej provincie Arabia Petraea, ktorá zahŕňa rozsiahle územie dnešného Jordánska a okolia, pričom tiež vytvoril mapy Wádí Músá vrátane oblasti Petry. Za svoju činnosť obdržal od cisára Františka Jozefa I. ocenenie Rád železnej koruny III. triedy. 

Musil organizoval aj viacero ďalších ciest, na ktorých skúmal severný Hidžáz a púštne oblasti Palestíny, Sýriu a Mezopotámiu. Jeho práce zahŕňali kartografiu, archeológiu, etnografiiu a zber všemožného materiálu. Postupne si získal dôveru beduínskych kmeňov, a dokonca sa stal čestným šejkom (kmeňovým náčelníkom, pozn. red.) jedného z nich.

Priekopník aj na akademickej pôde

Po návrate do Európy Musil prijal rôzne akademické pozície, ktoré mu umožnili vedecky spracovať materiál z ciest a publikovať výsledky svojich výskumov. V roku 1902 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora na Bohosloveckej fakulte Olomouckej univerzity a v roku 1904 za riadneho profesora. V roku 1909 sa stal profesorom na Viedenskej univerzite, kde vyučoval biblické vedy a arabčinu. 

Z tohto obdobia pochádzajú Musilove hlavné odborné práce, najmä Arabia Petraea – štyri zväzky s kartografickými materiálmi a topografickými itinerármi a Kusejr Amra, kniha o rovnomennom paláci, ktorý objavil.

Počas prvej svetovej vojny Musil pôsobil v roli diplomatického vyslanca Rakúsko-Uhorska, pričom vykonával misie na Arabskom polostrove. Tie mali čiastočne politický a čiastočne vedecký charakter, keďže zahŕňali ďalšie mapovanie, ale aj zhromažďovanie informácií o miestnych pomeroch a budovanie kontaktov s arabskými predstaviteľmi.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska Musil prišiel do novovzniknutého Československa a 21. januára 1920 bol vymenovaný za profesora pomocných vied orientálnych a modernej arabčiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity; počas inauguračnej prednášky 11. februára toho roku bol prítomný minister zahraničia Edvard Beneš. Tu prispel k založeniu Orientálneho ústavu.

V medzivojnovom období tiež publikoval niekoľko diel vrátane anglickej série Oriental Explorations and Studies (1926–1928), vydávanej v Spojených štátoch s podporou amerického mecenáša Charlesa Richarda Crana, ktorého mu mal údajne odporučiť T. G. Masaryk.

Alois Musil zomrel 12. apríla 1944 v obci Otryby pri Českom Šternberku, kde krátko pred svojou smrťou slúžil svätú omšu a po nej bol pochovaný na miestnom cintoríne. Po februárovom prevrate sa po práci Aloisa Musila akoby zľahla zem, jeho knihy v podstate zmizli z kultúrneho povedomia. V roku 1968 boli jeho pozostatky prenesené do rodinnej hrobky v obci Rychtářov.

O odkaz Aloisa Musila sa dnes starajú Akademická spoločnost Aloisa Musila a Orientálny ústav Akadémie vied Českej republiky. V roku 2023 vyrobila Česká televízia dokument o Aloisovi Musilovi.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK