Alois Musil: zabudnutý objaviteľ, ktorý precestoval Orient
Alois Musil patril k najvýznamnejším rakúsko-uhorským a československým orientalistom a prieskumníkom Blízkeho východu na prelome 19. a 20. storočia. Z pôvodne teologicky zameraného vzdelania sa vypracoval na svetovo uznávaného bádateľa, ktorý podnikol viaceré výpravy do oblastí, ktoré boli európskym vedcom vtedy málo známe. Objavoval archeologické pamiatky, mapoval neprebádané územia a nadväzoval dlhodobé kontakty s arabskými beduínmi i politickými predstaviteľmi. Jeho dielo obsahuje cestopisy, odborné štúdie, mapy aj encyklopedické syntézy náboženstva a spoločnosti islamského sveta.
Intenzívne štúdium
Alois Musil sa narodil 30. júna 1868 v moravskom Rychtářove u Vyškova (v súčasnosti časť Vyškova) do pomerne chudobnej sedliackej rodiny ako najstaršie z piatich detí. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Kroměříži, Brne a Vysokom Mýte, potom v rokoch 1887 – 1891 študoval katolícku teológiu na Bohosloveckej fakulte v Olomouci. V roku 1891 bol vysvätený na kňaza a roku 1895 získal doktorát z teológie.
Štúdium teológie a biblických dejín ho postupne priviedlo k fascinácii arabským svetom, v ktorom strávil podstatnú časť svojho života. V rokoch 1895 – 1898 pokračoval v štúdiách na Dominikánskej biblickej škole v Jeruzaleme a potom v rokoch 1897 – 1898 na Jezuitskej univerzite sv. Jozefa v Bejrúte. V tomto období podnikol prvé výskumné cesty do okolia Jordánu, Sýrie a Palestíny, počas ktorých sa venoval archeológii, biblickej topografii, etnografii a orientálnym jazykom.
Revolučný objav
Už vo februári 1896 podnikol so školskou výpravou cestu do Egypta a na Sinaj, ktorá kopírovala možnú trasu biblického exodu. To mu umožnilo získať prvú skúsenosť s prostredím Blízkeho východu. V lete toho roku už podnikal samostatné výskumné cesty za rieku Jordán.
V marci 1898 Musil vyrazil na svoju prvú veľkú samostatnú výpravu s cieľom doplniť geografické a kartografické údaje o oblasti severnej Arábie. Doprevádzaný beduínskym kmeňom Banú Sachr putoval rozsiahlymi púštnymi oblasťami, ktoré boli pre Európanov neznáme a neboli zmapované.
8. júna 1898 pri tejto výprave narazil na bájny Kusejr Amra, raný islamský púštny palác z 8. storočia. Steny paláca boli pokryté unikátnymi freskami. Obrazy zobrazovali figurálne výjavy, ženské postavy, lovecké scény, panovníkov i súhvezdia. Fresky pravdepodobne vznikli na objednávku kalifa al-Valída II z rodu Umajjovcov (709 – 744).
Musilov objav vzbudil vo Viedni počiatočnú nedôveru a pochybnosti. Nasledujúce dva roky strávil presvedčovaním odborníkov a postupne zabezpečil, aby jeho nálezy doplnili fotografie a presné dokumenty. V roku 1901 sa vrátil k Amre v spoločnosti akademického maliara Alfonsa Leopolda Mielicha, ktorý fresky starostlivo okopíroval.
Alois Musil však nebol len cestovateľom, ale aj kartografom a geografom. Na prelome 19. a 20. storočia spracoval jedny z prvých podrobných máp oblasti bývalej rímskej provincie Arabia Petraea, ktorá zahŕňa rozsiahle územie dnešného Jordánska a okolia, pričom vytvoril aj mapy Wádí Músá vrátane oblasti Petry. Za svoju činnosť dostal od cisára Františka Jozefa I. ocenenie Rád železnej koruny III. triedy.
Musil organizoval aj viacero ďalších ciest, na ktorých skúmal severný Hidžáz a púštne oblasti Palestíny, Sýriu a Mezopotámiu. Jeho práce zahŕňali kartografiu, archeológiu, etnografiu a zber všemožného materiálu. Postupne si získal dôveru beduínskych kmeňov a stal sa dokonca čestným šejkom (kmeňovým náčelníkom, pozn. red.) jedného z nich.
Priekopník aj ako akademik
Po návrate do Európy Musil pôsobil na viacerých akademických postoch, ktoré mu umožnili vedecky spracovať materiál z ciest a publikovať výsledky jeho výskumov. V roku 1902 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora na Bohosloveckej fakulte Olomouckej univerzity a v roku 1904 za riadneho profesora. V roku 1909 sa stal profesorom na Viedenskej univerzite, kde vyučoval biblické vedy a arabčinu.
Z tohto obdobia pochádzajú najväčšie Musilove odborné práce, najmä Arabia Petraea, štyri zväzky s kartografickými materiálmi a topografickými itinerármi, a Kusejr Amra, kniha o rovnomennom paláci, ktorý objavil.
Počas prvej svetovej vojny Musil pôsobil ako diplomatický vyslanec Rakúsko-Uhorska, pričom vykonával misie na Arabskom polostrove. Mali čiastočne politický a čiastočne vedecký charakter, keďže zahŕňali ďalšie mapovanie, ale aj zhromažďovanie informácií o miestnych pomeroch a budovanie kontaktov s arabskými predstaviteľmi.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska Musil prišiel do novovzniknutého Československa a 21. januára 1920 bol vymenovaný za profesora pomocných orientálnych vied a modernej arabčiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Na jeho inauguračnej prednáške 11. februára toho roku bol prítomný minister zahraničia Edvard Beneš. V rámci svojho pôsobenia na fakulte Musil prispel k založeniu Orientálneho ústavu.
V medzivojnovom období publikoval niekoľko prác vrátane anglickej série Oriental Explorations and Studies (1926 – 1928), vydávanej v Spojených štátoch s podporou amerického mecenáša Charlesa Richarda Crana, ktorého mu údajne odporučil T. G. Masaryk.
Alois Musil zomrel 12. apríla 1944 v obci Otryby pri Českom Šternberku, kde krátko pred svojou smrťou slúžil svätú omšu. Pochovali ho na miestnom cintoríne. Po februárovom prevrate v roku 1948 jeho dielo takmer úplne zmizlo z kultúrneho povedomia. V roku 1968 boli jeho pozostatky prenesené do rodinnej hrobky v obci Rychtářov.
O odkaz Aloisa Musila sa dnes starajú Akademická spoločnost Aloisa Musila a Orientálny ústav Akadémie vied Českej republiky. V roku 2023 o ňom Česká televízia natočila dokument.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.