
Antifa: násilná tvár krajne ľavicového teroru (Komentár)
Ako by ste definovali skupinu, ktorej existencia je založená na lžiach a nenávisti?
„Čo presne je Antifa?“ opýtal sa ma jeden priateľ.
„Je to trochu komplikované,“ odpovedala som.
Koniec koncov, ako opísať skupinu, ktorej celá existencia stojí na klamstvách a nenávisti?
Začnime nápismi na nábojniciach, ktoré patrili údajnému vrahovi Charlieho Kirka, Tylerovi Robinsonovi. Na jednej nábojnici mal vyryté: „Ahoj, fašista, chytaj.“ Na druhej bol vygravírovaný refrén talianskej piesne „Bella Ciao“, považovanej za hymnu Antify. Táto pieseň má dlhú históriu a často ju preberajú tí, ktorí sa považujú za revolucionárov alebo bojovníkov odporu.
Antifa, skratka pre „antifašistická“, si teda prisvojila pieseň, ktorá – podľa niektorých zdrojov – získala popularitu medzi talianskymi partizánmi, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali proti diktátorovi Benitovi Mussolinimu.
História však jasne ukazuje, že to boli Spojené štáty, ktoré prostredníctvom Úradu strategických služieb (OSS) poskytli talianskemu odboju kľúčovú pomoc. Amerika obetovala státisíce životov v boji proti fašizmu, no dnes agresívni výtržníci vyvolávajú chaos, aby bojovali proti imaginárnemu nepriateľovi, ktorého označujú za amerických „fašistov“. (Pozrite sa na svedectvá novinára a špióna z druhej svetovej vojny Petra Tompkinsa o týchto udalostiach na webe CIA.)
Všetci vieme, že Charlie Kirk nebol fašista skrývajúci sa za tričko s nápisom „sloboda“. Podporoval administratívu Donalda Trumpa, ktorá bola neopodstatnene – a absurdne – označená za fašistickú. Ako teda môže tzv. „antifašistický aktivista“ ospravedlniť vraždu muža, ktorý takmer celý život obhajoval slobodu slova? Ako v roku 2020 povedal sám Kirk: „Antifa robí pre šírenie fašizmu v Amerike viac, než pre jeho zlikvidovanie.“
Na okrúhlom stole o Antife, ktorý sa konal 8. októbra pod vedením Trumpa, americká generálna prokurátorka Pam Bondiová definovala Antifu ako „domácu ľavicovú teroristickú organizáciu“. „Už roky ich vidíme na videách, pretože chcú byť videní a prechádza im to. Mlátia novinárov, útočia na súdne budovy, útočia na policajné stanice, zverejňujú osobné údaje príslušníkov a napádajú našich príslušníkov bezpečnostných zložiek,“ uviedla.
Ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová charakterizovala Antifu ako „teroristov“ s cieľom „zničiť americký národ a náš spôsob života“. Riaditeľ FBI Kash Patel ich označil za „organizovaných kriminálnych násilníkov, gangstrov a domácich teroristov“.
Prezident Trump na začiatku diskusie poukázal na nedávne príklady ľavicového násilia. V Chicagu anarchisti sledovali pobočky imigračného úradu (ICE) a zverejňovali fotografie agentov s ich menami, tvárami a číslami odznakov – jasné akty zastrašovania. V Texase zaútočili ozbrojenci napojení na Antifu na budovu ICE, vypálili desiatky rán, pričom zasiahli dôstojníka do krku. Portland, ohnisko krajne ľavicového aktivizmu, bol opakovane dejiskom obliehania federálnych objektov, pri čom výtržníci napádali dôstojníkov, ktorí presadzovali zákonné imigračné politiky. V Dallase snajperský útok na zariadenie ICE zanechal dvoch mŕtvych a pripojil odkaz: „Snáď teraz agenti ICE pocítia skutočný teror.“ Nejde o ojedinelé incidenty – sú súčasťou narastajúcej hrozby, ktorú Trump oprávnene označuje ako „ľavicový teror“.
Počas okrúhleho stolu vystúpil veterán námorného spravodajstva a hlavný editor časopisu Human Events Jack Posobiec, ktorý zhrnul podstatu Antify najlepšie. „Antifa je reálna. Existuje v rôznych formách takmer sto rokov, v niektorých prípadoch už od čias Weimarskej republiky v Nemecku. Pred necelým mesiacom sme videli, ako krajne ľavicový aktivista zavraždil Charlieho Kirka. Videli sme ako tisíce a tisíce ľudí, krajných ľavičiarov – zdravotní asistenti, piloti, lekári, personalisti a osoby vo vedúcich pozíciách – oslavovali jeho smrť. Táto choroba, ktorá tu vonku bujnie, je absolútne reálna.“
Posobiecove slová naznačujú znepokojivú možnosť: bežní ľudia, ktorí dnes oslavujú Kirkovu smrť, by sa zajtra mohli stať členmi Antify a uchýliť sa k násiliu. Antifa ich zrejme považuje za potenciálny zdroj, ktorý možno využiť.
Antifa spadá pod širší zastrešujúci pojem krajne ľavicového domáceho terorizmu, avšak je náročné presne určiť jej povahu. Stručne povedané, terminológia zatiaľ nestačila dohnať rýchlo sa vyvíjajúcich extrémistov a voľne organizované skupiny, ktoré ich priťahujú.
Kritici Antify pritom prejavujú rovnakú neznalosť, akú pripisujú výtržníkom z Antify. Po prvé, Antifa a jej mediálni obhajcovia podkopávajú odkaz európskych protifašistických skupín, ako boli hrdinskí Slobodní Francúzi pod vedením Charlesa de Gaulla, ktorí bojovali proti nacistickej okupácii pod neustálou hrozbou smrti.
Moderní „antifašisti“ prekrúcajú históriu a útočia na imaginárne hrozby, protože nemajú žiadneho skutočného existenčného nepriateľa, aký existoval počas druhej svetovej vojny.
Po druhé, vojnové odbojové skupiny používali násilie ako nevyhnutný prostriedok proti represívnym režimom a brutálnej okupácii. V USA v roku 2025 neexistujú podmienky podobné nacistickej okupácii, vládne tam riadne zvolený prezident v demokratickom systéme.
Je potrebné dodať, že niektoré protinacistické skupiny v období Weimarskej republiky, ako Komunistická strana Nemecka (KPD) a jej militantné krídlo Antifaschistische Aktion, práve v skutočnosti prispeli k Hitlerovmu vzostupu.
Vnútornými spormi rozštiepili opozíciu, keďže požadovali absolútnu oddanosť svojej vízii a dopúšťali sa pouličného násilia, ktoré destabilizovalo republiku. To nahrávalo nacistickému naratívu o obnove poriadku.
Všetko je dobre zdokumentované v texte The Origins of Antifa („Pôvod Antify“) na „revolučnom socialistickom spravodajskom webe“ Left Voice – pre prípad, že by sa niekto chcel dozvedieť viac.
Na záver treba vyvrátiť zavádzajúce tvrdenie, že prezident Trump sa údajne otvorene priznal k obmedzovaniu ústavných práv, keď povedal: „Odobrali sme slobodu slova.“
Tento citát, vytrhnutý z kontextu počas okrúhleho stola o Antife, v skutočnosti odhaľuje právny posun administratívy vo výkonnom nariadení „Trestné stíhanie za pálenie americkej vlajky“. Pre väčšinu z nás bolo zjavné, že tým chcel povedať, že problém na novo vymedzili: namiesto toho, aby sa snažili kriminalizovať pálenie vlajky ako formu prejavu (čo súdy opakovane zamietli), sa zamerali na sekundárne efekty – konkrétne na situácie, keď pálenie vlajky „podnecuje“ okamžité násilie alebo nepokoje.
„Skúmame to… nie z hľadiska slobody slova, ale keď spálite americkú vlajku, vyvoláte obrovské násilie. Máme na to mnoho príkladov,“ uviedol Trump.
Čo najlepšie ilustruje naliehavosť situácie? Diskusia za okrúhlym stolom sa dotkla aj skúsenosti novinára Nicka Sortora v Portlande. Ten počas násilného protestu proti ICE vytrhol horiacu americkú vlajku členovi Antify z rúk. Následne ho demonštranti napadli a portlandská polícia ho zatkla za „výtržníctvo“. Tí, čo podpálili vlajku, zostali na slobode.
Sortor, konzervatívny reportér, ktorý dokumentoval nepokoje, zverejnil videá z incidentu. Obvinenia proti nemu boli stiahnuté a nie je jasné, či podá žalobu na portlandskú políciu.
Na okrúhlom stole sa zúčastnili aj ďalší novinári a konzervatívni influenceri, ktorí opísali útoky zo strany skupín podobných Antife. Nezávislý novinár Andy Ngo opísal, ako ho v roku 2019 v Portlande napadli a takmer zomrel na krvácanie do mozgu.
Na záver by som dodala: som presvedčená, že každý okolo mňa má potenciál stať sa aktivistom Antify. Keď sa ma nabudúce niekto opýta, čo je Antifa, odpoviem: „Neviem, ale verím, že sú všade okolo nás.“
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.