Svet » Čína

Ako funguje pekinská bezpečnostná mašinéria – pohľad do vnútra (Špeciál)

Exkluzívny výskum, ktorý vychádza z analýz, uniknutých údajov o rozpočtoch, zo súdnych spisov a straníckych dokumentov, mapuje bezpečnostný aparát Čínskej komunistickej strany (ČKS).

V predvečer amerického Dňa nezávislosti pristál pastor Ezra Jin Mingri v Los Angeles – bol oslobodený po zhruba deviatich mesiacoch z čínskeho väzenia. Počas zadržania premýšľal, či sa ešte niekedy dostane na slobodu. Prepustili ho, až keď prezident Donald Trump v máji otvoril jeho prípad priamo u čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga. Najmenej osem členov Jinovej cirkvi však zostáva za mrežami.

Hoci je Jin kresťanským pastorom, nikdy nebol obvinený z trestného činu náboženskej povahy. Režim ho obvinil z nelegálneho využívania informačných sietí a z prevádzkovania nelegálneho podnikania – teda z internetových a obchodných deliktov.

V skutočnosti len odmietol nainštalovať kameru. V roku 2018 mu úrady prikázali umiestniť sledovacie zariadenie do modlitebne pekinskej cirkvi Zion Church, ktorú vybudoval na zbor s viac ako 1 500 členmi. Odmietol. Úradníci cirkev vzápätí zatvorili a zhabali jej majetok.

Kongregácia sa presunula na internet a bohoslužby pokračovali ďalších sedem rokov. Až 10. októbra 2025 odviedla polícia Jina z jeho domu v meste Pej-chaj na juhu Číny a zadržala ho spolu s takmer tridsiatkou cirkevných predstaviteľov po celej krajine. Podľa ľudskoprávnych organizácií išlo o najväčší koordinovaný zásah proti mestskej domácej cirkvi v Číne za viac ako štyri desaťročia.

Nič z toho si nevyžadovalo pátranie po špiónoch ani dramatickú raziu. S cirkvou sa zaobchádzalo ako s bezpečnostným problémom: stíhali ju podľa obchodného a internetového práva a vyšetrovala ju bežná polícia v provinčnom meste ďaleko od hlavného mesta.

Jinov prípad ukazuje, ako hlboko zasahuje Čínska komunistická strana do súkromného života 1,4 miliardy čínskych obyvateľov.

Pripravovaná exkluzívna správa denníka The Epoch Times s názvom „Štruktúra bezpečnostných orgánov ČKS: Od centrálnych zoznamov k frontovým operačným jednotkám“ mapuje bezpečnostný aparát strany od jej centrálnych ministerstiev až po jednotky v prvej línii.

Hlavné zistenie správy, ktorá vychádza zo západných aj čínskych vedeckých prác, uniknutých údajov z rozpočtu, súdnych záznamov a interných dokumentov strany, je, že ČKS sa pri sledovaní nespolieha na jednu obávanú agentúru. Úlohy rozdeľuje medzi miestnu políciu, susedské hliadky, zamestnávateľov, univerzity, prenajímateľov a 10 až 15 miliónov bežných občanov, naverbovaných na oznamovanie podozrivého správania.

Táto rozsiahla sledovacia sieť, ktorá funguje paralelne s takmer dvojmiliónovým policajným zborom, umožňuje strane zasiahnuť aj tam, kam sa štátna polícia sama nedostane.

Zakladateľ cirkvi Zion Church Ezra Jin Mingri na fotografii z Pekingu z roku 2018. Po približne deviatich mesiacoch v čínskej väzbe bol Jin prepustený – a to len niekoľko týždňov po rozhovore prezidenta Donalda Trumpa s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom. (Foto: so súhlasom Grace Jin Drexel)

Nejde o čínsku CIA

Keď Američania počujú o čínskom Ministerstve štátnej bezpečnosti (MSS), možno si ho automaticky spoja so CIA. Zatiaľ čo CIA má zo zákona zakázané zasahovať proti Američanom na domácej pôde, MSS vzniklo ako orgán vnútornej bezpečnosti a postupne rozšírilo pôsobenie aj do zahraničia.

„V prvých rokoch sa MSS zameriavalo prevažne na vnútornú bezpečnosť, zatiaľ čo rozviedka Ľudovej oslobodzovacej armády bola silnejšia v zahraničí,“ hovorí Matthew Brazil, bývalý dôstojník americkej armády, diplomat, vyšetrovateľ korporátnej bezpečnosti a spoluautor knihy o čínskej špionáži Chinese Communist Espionage: An Intelligence Primer.

To sa zmenilo až v posledných rokoch. „Približne od roku 2017 sa zahraničné spravodajstvo výrazne rozšírilo a zdá sa, že MSS má na starosti politické aj technologické spravodajstvo,“ uviedol.

Zatýkanie „nepriateľov“ strany doma však nikdy neprestalo byť jadrom práce tohto ministerstva.

MSS spolupracuje s Ministerstvom verejnej bezpečnosti (MPS), ktoré riadi dopravné kontroly, evidenciu obyvateľstva a susedské hliadky. Spravuje aj kamerovú sieť, policajné databázy a databázy skutočných mien, ktoré prepájajú telefónne čísla či bankové karty s konkrétnymi osobami.

Oddelenie MPS, ktoré má na starosti disidentov, sťažovateľov a náboženské skupiny – známe pod čínskou skratkou kuo-pao – využíva všetky tieto sledovacie nástroje.

Politický dozor na seba len málokedy upozorňuje: namiesto toho sa skrýva pod hlavičkami verejného poriadku, boja proti podvodom, kybernetickej bezpečnosti a evidencie obyvateľstva.

Archívna snímka ústredia čínskeho Ministerstva verejnej bezpečnosti neďaleko Námestia nebeského pokoja v Pekingu. Ministerstvo, ktoré je najväčšou bezpečnostnou službou v Číne, dohliada na širokú škálu agend: od presadzovania pravidiel cestnej premávky a evidencie obyvateľstva až po monitorovanie disidentov, sťažovateľov a náboženských skupín. (Foto: CC BY-SA 4.0)

Deľba práce

Feng Chongyi zažil na vlastnej koži, ako si čínske úrady rozdeľujú úlohy.

Ako docent čínskych štúdií na Technickej univerzite v Sydney pricestoval začiatkom roka 2017 do Číny, aby skúmal osudy tamojších ľudskoprávnych právnikov po masových zadržaniach v roku 2015.

V Kchun-mingu ho príslušníci bezpečnostných zložiek vypočúvali celé dni. Potom ho – bez zatknutia či obvinenia – zastavili na letisku v Kuang-čou a oznámili mu, že krajinu nesmie opustiť.

Operácia bola pripravená dávno pred jeho príchodom, spomína v rozhovore pre The Epoch Times. „Keď sa rozhodnú niekoho zatknúť, nie je to spontánne rozhodnutie,“ vysvetlil. „Najprv spravia dôkladný prieskum, potom zostavia zoznam a spustia operáciu.“

Prekvapilo ho, kto sa objavil. Prípad síce otvoril Peking, no dôstojníci, ktorí ho vypočúvali v Kchun-mingu, pochádzali z úradu štátnej bezpečnosti provincie Jün-nan – rovnako ako tí, ktorí naňho čakali na letisku v Kuang-čou, hoci mesto leží v úplne inej provincii.

„V mojom prípade išlo o Ministerstvo štátnej bezpečnosti. MSS bolo orgánom, ktorý prípad otvoril,“ uviedol Feng. „Samotné ministerstvo má však len veľmi málo zamestnancov; skutočná práca je rozdelená medzi úrady štátnej bezpečnosti jednotlivých provincií a miest, ktoré ju vykonávajú spoločne.“

Deľba práce funguje takto: ministerstvo v Pekingu rozhodne, kto predstavuje hrozbu; provincie a okresy vykonajú samotnú operáciu s využitím zavedených štruktúr – policajnej stanice, susedskej hliadky, univerzity, zamestnávateľa.

Podľa Brazila sa Fengova výpoveď zhoduje s externými výskumami. „Je zrejmé, že veľká časť, možno väčšina operácií čínskej štátnej bezpečnosti v zahraničí, je riadená práve na týchto nižších úrovniach,“ povedal.

Feng Chongyi, odborník na Čínu a docent na Technickej univerzite v Sydney, počas rozhovoru pre NTD na zhromaždení pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv v Sydney, 10. decembra 2022 (Foto: Wang Nan/NTD)

Kto sa pozerá?

Základom celého systému sú vo väčšine prípadov ľudia – a ČKS ich naberá celkom otvorene.

Profesor politológie Minxin Pei z Claremont McKenna College v Kalifornii zrekonštruoval čínsky systém na základe uniknutých rozpočtov, oficiálnych policajných záznamov a miestnych ročeniek vo svojej knihe The Sentinel State z roku 2024. Jeho práca najpresnejšie odhaduje rozsah čínskych operácií.

Podľa Peiovho odhadu dosahuje počet príslušníkov, ktorí sa zaoberajú politickými prípadmi, na celoštátnej úrovni 60-tisíc až 100-tisíc, čo predstavuje 3 až 5 percent čínskej polície. To znamená jedného policajta na každých 14-tisíc až 23-tisíc obyvateľov. Na porovnanie: východonemecká Stasi mala jedného zamestnanca na plný úväzok na každých 165 ľudí.

Neznamená to však, že by čínsky režim sledoval svojich občanov menej dôsledne ako východné Nemecko, tvrdí Pei. Ide o to, že strana našla lacnejší spôsob, ako mať pod drobnohľadom väčší počet ľudí.

Ministerstvo štátnej bezpečnosti prevádzkuje verejný program, ktorý nazýva „ľudová obranná línia“. Jeho základom je vzdelávanie o národnej bezpečnosti v školách a na pracoviskách a bezplatná linka na nahlasovanie podozrení zo špionáže. Niektoré mestá inzerujú peňažné odmeny.

Peiove odhady hovoria o 10 až 15 miliónoch informátorov na čiastočný úväzok, pričom každý rok sa naverbuje viac ako 100-tisíc nových politických informátorov.

Profesor Minxin Pei vystupuje na podujatí v Hooverovom inštitúte vo Washingtone, 29. novembra 2018 (Foto: Jennifer Zeng/The Epoch Times)

Popri nich pôsobia komunitní správcovia obvodov – mestskí zamestnanci priradení k niekoľkým stovkám domácností. Ich povinnosti majú nenápadný úradnícky charakter, čo ich robí mimoriadne účinnými: zaznamenávajú sťahovanie obyvateľov, evidujú konfliktné rodiny, nahlásia suseda, ktorý nevychádza z bytu alebo sa u neho schádzajú ľudia, a všetko podozrivé posúvajú miestnemu úradu či polícii.

Podľa Peia sa ďalej v hierarchii posúva len štvrtina zozbieraných informácií. Presnosť však nikdy nebola hlavným cieľom; ide skôr o pestovanie pocitu neustáleho dohľadu nad každodenným životom. V každej triede, chráme a bytovom dome môže byť niekto predĺženou rukou režimu a nikto nevie s istotou určiť, kto to je.

Brazil, ktorý počas doktorandského štúdia skúmal ranú históriu spravodajských orgánov ČKS, v tomto vidí jeden motív, ktorý sprevádza stranu počas celej jej existencie. 

„Spravodajské a bezpečnostné zložky ČKS sa zameriavajú na prežitie strany pri moci,“ povedal. „Od zúfalých čias v 20. a 30. rokoch minulého storočia až po dnešnú paranoju, keď musí byť každý zárodok buriny odstrihnutý, skôr ako vyrastie, to je ich úloha číslo jeden.“

Tibetskí študenti z Druhej vyššej strednej školy stoja nastúpení počas vládou organizovanej návštevy v meste Šan-nan v čínskom Tibete, 18. júna 2023 (Foto: Kevin Frayer/Getty Images)

Zadržiavaný bez obvinenia

Politický komentátor a spisovateľ Chen Pokong, ktorý v súčasnosti pôsobí v New Yorku, sa s týmto prístupom stretol ako mladý vysokoškolský učiteľ ekonómie na Univerzite Sunjatsen v Kuang-čou. Týždne pred demonštráciami v roku 1989, ktoré sa skončili masakrom na Námestí nebeského pokoja, si bezpečnostné služby poznačili jeho meno.

„V marci 1989 – ešte predtým, ako protesty naplno vypukli – už mali dokument zameraný priamo na mňa. Stálo v ňom, že sa chystám zorganizovať študentské hnutie v Kuang-čou,“ povedal pre The Epoch Times.

Po zásahu ho zatkli. Vo väzbe a pracovných táboroch strávil tri roky – išlo o trest, ktorý mohla polícia uložiť bez súdu. Približne rok po jeho prepustení ho poslali späť do zadržiavacieho strediska.

Vo vnútri ho sledovali iní väzni – vzorní trestanci. Predstierali priateľstvo, no v skutočnosti zisťovali, čo si myslím, a sledovali každý môj pohyb,“ priblížil.

Americký politický komentátor a spisovateľ Chen Pokong počas prejavu na Cambridgeskej univerzite na archívnej fotografii (Foto: so súhlasom Chena Pokonga)

Situácia sa zhoršila, keď sa rozhodol odhaliť čínsky vývoz tovaru, ktorý vyrábali väzni. „Nasadili na mňa množstvo ľudí,“ spomína. V roku 1994 sa mu dôkazy podarilo dostať na verejnosť. Ako krytie využil informátorov vo svojom okolí – podsúval im zmes pravdivých a falošných informácií, kým sa tie skutočné nedostali von.

Prepustenie zmenilo jeho dennú rutinu, no neukončilo ju. Pracovná skupina operujúca v mene verejnej bezpečnosti si ho každý mesiac predvolávala a po zvyšok času ho sledovala. S blížiacimi sa citlivými výročiami ho sledovala ešte intenzívnejšie. Sledovanie zasiahlo všetkých v jeho okolí.

„V krajine zostali príbuzní, rodina aj všetky moje spoločenské väzby – sledujú všetkých, dokonca aj spolužiakov,“ dodal. V roku 1996 napokon odišiel do exilu v Spojených štátoch.

Žiadny z podniknutých policajných krokov si nevyžadoval formálne obvinenie. Pripravovaná správa denníka Epoch Times to označuje za hlavný znak celého systému: opatrenia sa uplatňujú voči komukoľvek, ak sa štát rozhodne sledovať ho, a to bez ohľadu na to, či sa vôbec začne nejaké trestné stíhanie.

Fotografia zhotovená cez okno auta zachytáva pracovný tábor Ču-čou Paj-ma-lung v čínskej provincii Chu-nan, 29. apríla 2013. Pred rokom 2013 mohla čínska polícia posielať ľudí na prevýchovu prácou až na štyri roky bez formálneho súdneho procesu. (Foto: Ed Jones/AFP via Getty Images)

Za hrozbu možno označiť čokoľvek

Či bude aparát venovať takúto pozornosť konkrétnemu človeku, je do veľkej miery otázkou zaradenia do kategórie. Kategórie sa pritom za vlády Si Ťin-pchinga značne rozšírili.

V roku 2014 čínsky líder predstavil koncept komplexnej národnej bezpečnosti, čím rozšíril pojem bezpečnosť na viac ako tucet oblastí – od ekonomiky až po životné prostredie. Za bezpečnostnú záležitosť možno dnes označiť takmer akýkoľvek problém, čo dáva bezpečnostným zložkám právomoc konať.

Zákon prijatý v roku 2017 tento dosah ešte posilnil tým, že od čínskych občanov a organizácií vyžaduje, aby pomáhali štátnej spravodajskej službe a mlčali o tom, čo sa o nej dozvedia. Náboženstvo je oblasť, kde toto preklasifikovanie vidno najlepšie.

Peking pristupuje k svojim cieľom systémom „rad za radom“, hovorí Nina Sheaová, vedúca výskumná pracovníčka Hudsonovho inštitútu. Sheaová pôsobila sedem funkčných období v Komisii USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu.

„Najprv sa zamerali na Falun Gong, potom na ujgurských moslimov a dnes vidíme dôkazy, že sledujú kresťanov – tých podzemných,“ povedala pre Epoch Times a dodala, že tibetskí budhisti prišli na rad tesne pred Ujgurmi.

Nina Sheaová, vedúca výskumníčka a riaditeľka Centra pre náboženskú slobodu, vystupuje na panelovej diskusii vo Washingtone o nadnárodných represiách voči Falun Gongu, útokoch na súbor Shen Yun a potláčaní autonómie Hongkongu, 17. júla 2023 (Foto: Madalina Vasiliu/The Epoch Times)

Uviedla, že prenasledovanie sa zintenzívnilo po roku 2018, keď čínske úrady začali presadzovať pravidlá vyžadujúce „sinizáciu“ náboženstva. Metóda spočíva v zameraní sa na duchovných vodcov.

„Ich stratégia spočíva v nátlaku na vedenie kresťanských skupín – a v ich zatváraní do väzenia, ako sme to videli minulý rok v Zion Church,“ vysvetlila.

Ako tvrdí správa The Epoch Times, len čo je určitá aktivita klasifikovaná ako bezpečnostná hrozba, prokurátori siahnu po akomkoľvek paragrafe, ktorý sa hodí. Preto pastor, ktorý odmietol nainštalovať kameru, bol napokon obvinený z internetových a obchodných deliktov.

Otestované v pohraničí, rozšírené pomocou technológií

Mnohé z metód, ktoré sa dnes používajú v celej Číne, boli prvýkrát vyskúšané na miestach, kde ČKS obyvateľstvu dôverovala najmenej.

„Techniky dohľadu a takzvaného sektorového riadenia (pozn.: podľa siete štvorcov, mriežky) v Sin-ťiangu a Tibete boli koncipované ako experimenty, ktoré by sa dali zdokonaliť a rozšíriť na celú Čínu,“ uviedla June Teufel Dreyerová, profesorka politológie na Univerzite v Miami, ktorá študuje čínsku politiku už viac ako päť desaťročí.

Poznamenala, že do zvyšku krajiny sa preniesla len časť tohto prístupu, pretože problémy sú odlišné. „Obavy z islamského terorizmu nepredstavujú faktor pre chanskú Čínu a etnickí Číňania sa sami neupaľujú.“

Správa konštatuje, že rozšírená bola metóda ako taká: rozdeliť mesto na malé celky, určiť konkrétneho úradníka zodpovedného za každý z nich a zahrnúť zber informácií o každodennom živote do jeho bežnej pracovnej náplne.

„Vnímam to ako návrat a zintenzívnenie kontrolných politík z éry Maa, ktoré sa za Ťianga a ešte viac za Chua zdali zmiernené,“ povedala Dreyerová s odkazom na dvoch predchodcov súčasného čínskeho prezidenta.

Zintenzívnenie podľa jej slov podporilo vývoj nových technológií, ako sú veľké dáta a rozpoznávanie tvárí, do podoby, o akej sa nikomu v Maovej ére ani nesnívalo.“

Displej s rozpoznávaním tvárí a umelou inteligenciou na monitoroch v kampuse spoločnosti Huawei Ban-tchien v čínskom Šen-čene, 26. apríla 2019. Pokrok v technológiách podľa June Dreyerovej podnietil oživenie a zintenzívnenie metód sociálnej kontroly z Maovej éry. (Foto: Kevin Frayer/Getty Images)

V správe sa uvádza, že lepšie vybavenie nezmenilo to, kto vykonáva hlavnú prácu.

Kamera dokáže určiť, že osoba niekde bola, ale nie prečo. Softvér dokáže upozorniť na zhromaždenie, ale nevie odlíšiť organizátora od okoloidúceho. Niekto jednoducho musí prečítať upozornenie a niekto musí zaklopať na dvere – susedská hliadka, sektorový dôverník alebo zamestnanec školy.

Bezpečný či krehký?

Správa The Epoch Times ukazuje, že systém nikdy nebol postavený na to, aby plnil väzenia, a väčšinou tak ani nerobí. Trest je výnimkou.

Produkuje však špecifický druh strachu – populáciu, ktorá si zvykla predpokladať, že každú jej poznámku, modlitebné stretnutie, priateľstvo s cudzincom alebo noc v neznámom meste si môže poznačiť ktokoľvek, kto stál dostatočne blízko na to, aby to počul alebo sa o tom dozvedel.

Na otázku, či represie fungujú, Sheaová ponúkla diferencovanejší pohľad. 

Pri katolíckej cirkvi podľa nej zjavne áno. „Sú pod úplnou kontrolou ČKS. Väčšinu nových biskupov schvaľuje strana,“ konštatovala.

Protestantské cirkvi sa posudzujú ťažšie, uviedla, pretože boli zatlačené tak hlboko do ilegality, že ich sčítanie by ich ohrozilo. „Pre ich vedenie je nebezpečné začať rozdávať čísla a mená tých, ktorí chodia do cirkvi; je to nebezpečné pre veriacich, pre členov spoločenstva,“ povedala. „Jednoducho to nevieme.“

Pei upozornil na limity systému. Ak slabšia ekonomika vyvolá viac protestov a prudký nárast počtu ľudí, ktorých chce ČKS sledovať, nízky počet príslušníkov kuo-pao by mohol byť pre Peking dôvodom na znepokojenie, pričom by následne potreboval viac, nie menej policajtov.

Príslušník bezpečnostnej služby drží stráž na nadchode pre chodcov počas úvodného zasadnutia Národného ľudového kongresu v Pekingu 5. marca 2026 (Foto: Greg Baker/AFP via Getty Images)

K tomu zatiaľ nedošlo. Pokiaľ ide o otázku, či celá táto mašinéria robí režim bezpečnejším alebo krehkejším, Dreyerová nemala takmer žiadne pochybnosti.

„V súčasnosti pôsobí čínsky režim mimoriadne bezpečne,“ povedala. „Jeho zlomenie by predpokladalo schopnosť masového organizovaného odporu voči straníckemu štátu, no tomu nič nenasvedčuje.“

Existujúca nespokojnosť podľa nej sotva prekročí svoju súčasnú hranicu, pričom poukázala na vysokú mieru zotrvačnosti systému. Napriek tomu, že režim vnímajú ako skorumpovaný, veľa ľudí sa obáva chaosu, ktorý by vyvolala snaha o jeho demontáž.

„Ako sme videli na príklade Iránu a Kuby, autoritárske vlády sú oveľa odolnejšie, než si naše médiá myslia,“ dodala.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK