Svet Ako duch komunizmu vládne nášmu svetu – Úvod
Epoch Times Slovensko uverejňuje knihu redakcie The Epoch Times „Ako duch komunizmu vládne nášmu svetu“. Kniha bola pôvodne publikovaná v čínštine. Preložené z anglickej verzie.
Predhovor
Hoci sa komunistické režimy východnej Európy rozpadli, duch komunizmu nezmizol. Naopak, tento zlý duch už vládne nášmu svetu a ľudstvo by o ňom nemalo prechovávať žiadne mylné optimistické predstavy.
Komunizmus nie je ani myšlienkový smer, ani doktrína, a dokonca ani neúspešný pokus o nový spôsob spravovania ľudských záležitostí. Namiesto toho by sme ho mali chápať ako diabla – zlý prízrak ukovaný z nenávisti, degenerácie a ďalších živelných síl vo vesmíre.
V inej, pre nás neviditeľnej dimenzii, na seba prevzal podobu hada, potom červeného draka a robí spoločníka Satanovi, ktorý nenávidí Boha. Využíva bytosti nízkej úrovne a démonov, aby skazili ľudstvo. Jeho cieľom je zničenie ľudstva. Zatiaľ čo nebesá ponúkajú ľuďom spásu, komunizmus ľuďom hovorí, aby v nich neverili. Útočí na ľudskú morálku, aby ľudia zavrhli tradície a spôsobuje, že ľudia nedodržiavajú božie prikázania, čo napokon vedie k ich zničeniu.
Zlý duch komunizmu sa prejavuje v nespočetných obmenách a je veľmi ľstivý. Niekedy používa vraždenie a násilie na zničenie tých, ktorí ho odmietajú nasledovať. Inokedy sa uchýli k použitiu jazyka „vedy“ a „pokroku“, aby predostrel úžasný plán budúcnosti a oklamal tak ľudí. Niekedy sa prezentuje ako hlboký vedný odbor a vyvoláva v ľuďoch presvedčenie, že ide o budúce smerovanie ľudstva. Inokedy zase používa heslá ako „demokracia“, „rovnosť“ a „sociálna spravodlivosť“, aby sa infiltroval do oblasti vzdelávania, médií, umenia a práva a zjednotil ľudí pod svojou vlajkou bez toho, aby si toho boli vedomí. V iných prípadoch môže prevziať ľavicové názvy ako „socializmus“, „progresivizmus“, „liberalizmus“, „neomarxizmus“ a podobne.
Niekedy zastáva zdanlivo spravodlivé hnutia, ako napríklad pacifizmus, environmentalizmus, globalizmus a politická korektnosť. V iných prípadoch zas podporuje avantgardné umenie, sexuálnu slobodu, legalizáciu drog, homosexualitu a ďalšie oddávanie sa ľudským túžbam, aby v ľuďoch vyvolal dojem, že ide o súčasť populárneho trendu.
Extrémizmus a násilie nie sú jeho jedinými prejavmi – niekedy predstiera, že mu ide o blaho spoločnosti. Jeho základným cieľom je však akýmkoľvek spôsobom zničiť všetko, čo je tradičné, či už ide o vieru, náboženstvo, morálku, kultúru, inštitúciu rodiny, umenie, pedagogiku, právo – urobí čokoľvek, len aby spôsobil, že ľudstvo upadne do morálnej priepasti a bude zatratené.
Komunizmus a jeho rôzne mutácie sa dnes vyskytujú po celom svete. Čína a Kuba otvorene vyhlasujú, že sú riadené komunistickým režimom. Dokonca aj Spojené štáty – líder slobodného sveta – sa stali obeťou útokov tohto zlého ducha, nehovoriac o Európe, ktorá prijala socializmus, a Afrike a Latinskej Amerike, ktoré sú zaplavené komunistickým vplyvom. Toto je znepokojujúca realita, ktorej dnes ľudstvo čelí: zlý duch vo svojom sprisahaní s cieľom zničiť ľudstvo je blízko k tomu, aby uspel.
Ľudia inštinktívne túžia po tom, aby sa im vodilo lepšie a aby unikli nebezpečenstvu. Inštinkt ich nabáda k tomu, aby sa vyhli utrpeniu, aby získali dobré meno, zakladali prosperujúce podniky, alebo aby si jednoducho užívali život. Mať takéto myšlienky je ľudské. Ak sa však ľudia vzdialia Nebesiam, zlý duch sa môže zmocniť ich myšlienok a zosilní ich natoľko, že bude schopný človeka ovládať.
Arogantná vzbura tohto ducha proti Nebesám vedie k tomu, že aj tí, ktorých ovláda, majú pocit namyslenosti. Títo jednotlivci sa potom prostredníctvom moci, peňazí a vedomostí snažia hrať na Boha, a chcú ovládnuť osudy miliónov ľudí a cez spoločenské hnutia ovplyvňovať chod dejín.
Ľudia boli stvorení Nebesami a vo svojej povahe majú tak dobro, ako aj zlo. Ak sa ľudia zrieknu zla a zvolia si súcit, budú sa môcť vrátiť do Nebies. To, čo ich totiž čaká na opačnej strane, je zosobnené zlo – diabol. Voľba je výlučne na človeku samotnom.
Mnohí v podstate dobrosrdeční ľudia sa nevedomky stali prostredníkmi komunistického ducha alebo terčom jeho manipulácie – teda tzv. „užitočnými idiotmi“, ako ich nazval Vladimír Lenin. Hoci sa spoločnosť ako celok nachádza na pokraji záhuby práve kvôli zvodom a pokušeniam tohto ducha, v skutočnosti len veľmi málo ľudí dobrovoľne zasvätilo svoju dušu diablovi a dalo si za cieľ úmyselne škodiť ľudstvu. Väčšina ľudí si naďalej uchováva svoju vrodenú láskavosť, čo im dáva možnosť zbaviť sa vplyvu tohto ducha komunizmu.
Cieľom tejto knihy je jednoznačne a čo možno najpravdivejšie vysvetliť túto komplexnú a spletitú záležitosť. Ľudia potom budú schopní prehliadnuť triky komunistického ducha. Čo je však ešte dôležitejšie, táto kniha sa snaží prezentovať morálne, kultúrne a umelecké tradície, ktoré ľudstvu odovzdali Nebesá. Každý človek si tak bude môcť sám vybrať medzi Nebesami a zlým duchom.
Keď sa v človeku prejavia jeho láskavé myšlienky, Nebesá mu pomôžu, aby sa vymanil spod diablovej kontroly. Proces uvedomovania si toho, čo je diabol naozaj zač, si však vyžaduje, aby človek premýšľal do hĺbky a dokázal jasne rozlišovať. Táto kniha sa snaží nanovo preskúmať prúdy dejín v priebehu posledných niekoľkých storočí a z vyššej úrovne a širšej perspektívy vyhodnotiť rozličné masky a formy, ktoré na seba diabol prevzal, aby okupoval náš svet a manipuloval ním.
Cieľom tejto snahy nie je len zrekapitulovať históriu, ale pochopiť, ako môžeme zabrániť tomu, aby diabol v budúcnosti znovu ovládol náš svet. Bude to závisieť od toho, ako sa z toho každý jednotlivec dokáže poučiť, či bude vedieť aktívne opustiť zlo a vrátiť sa k tradíciám a k spôsobu života, ktoré pre človeka stanovili Nebesá.
Nebesá zvíťazia nad diablom. To, na ktorú stranu sa postavíme, rozhodne o našom večnom osude.
Úvod
Zrútenie komunistických režimov v Sovietskom zväze a vo východnej Európe znamenalo koniec polstoročia dlhej studenej vojny medzi kapitalistickým táborom na Západe a komunistickým táborom na Východe. Mnohí ľudia boli preto optimistickí a verili, že komunizmus sa stal históriou, ktorá už pominula.
Smutnou pravdou však je, že premenená komunistická ideológia naopak pretrvala a pevne sa zakorenila po celom svete. Existujú režimy, ktoré sú neskrývane komunistické, ako Čína, Severná Kórea, Kuba a Vietnam. V krajinách východnej Európy má komunistická ideológia a jej zvyky stále významný vplyv, pričom v krajinách afrického a juhoamerického kontinentu sa socializmus praktizuje pod vlajkou demokracie a republikánstva. Potom sú tu národy Európy a Severnej Ameriky, ktoré sa stali hostiteľmi komunistických vplyvov bez toho, aby si to ľudia vôbec uvedomovali.
Komunizmus plodí vojnu, hladomor, vraždenie a tyraniu. Tieto javy sú samé osebe desivé, ale škoda spôsobená komunizmom má ďaleko väčších dosah. Mnohým ľuďom je čím ďalej jasnejšie, že na rozdiel od akéhokoľvek iného systému v histórii, to, čomu komunizmus vyhlasuje vojnu, je ľudstvo samotné – vrátane ľudských hodnôt a ľudskej dôstojnosti.
Potom čo komunizmus zriadil masívne diktatúry v Sovietskom zväze a v Číne, začal vládnuť miliardám ľudí a za menej než storočie zavinil viac než 100 miliónov neprirodzených úmrtí. Komunistický blok svojimi otvorenými pokusmi o svetovú revolúciu priviedol svet na pokraj jadrovej vojny. Jeho ľavicoví myslitelia a aktivisti medzičasom propagovali úmyselné a rozsiahle ničenie rodiny, spoločenského poriadku a tradičnej morálky.
Aká je teda povaha komunizmu? Čo je jeho cieľom? Prečo berie ľudstvo ako svojho nepriateľa? A ako mu môžeme uniknúť?
1. Komunizmus: Diabol, ktorý je odhodlaný zničiť ľudstvo
Komunistický manifest začína vetou: „Po Európe straší duch – duch komunizmu.“ Použitie termínu „duch komunizmu“ nebolo iba akýmsi rozmarom Karla Marxa. Ako tvrdíme v tejto knihe, komunizmus by sa nemal chápať ako ideologické hnutie, politická doktrína, ani ako nevydarený pokus o nájdenie nového spôsobu spravovania ľudských záležitostí. Namiesto toho by mal byť chápaný ako diabol – zlý duch ukovaný z nenávisti, degenerácie a ďalších živelných síl vo vesmíre.
Po skončení studenej vojny jed komunizmu nielenže naďalej poškodzoval bývalé komunistické krajiny, ale rozšíril sa aj do celého sveta. Od tej doby ideologická infiltrácia komunizmu umožnila tomuto duchovi ovplyvňovať ľudskú spoločnosť v globálnom meradle. Pod vplyvom komunistických myšlienok mnohí ľudia stratili schopnosť rozpoznať, čo je správne a čo nesprávne, rozlíšiť dobro od zla. Toto diablovo sprisahanie bolo takmer dokonané.
2. Diablove spôsoby a prostriedky
Človek bol stvorený Bohom a božský súcit ho dlho chránil. Diabol to vedel, a preto sa snažil toto spojenie narušiť, aby mohol človeka skaziť a zabezpečiť tak, aby sa oňho Boh už viac nestaral. Diablov zámer spočíval v podkopávaní kultúry, ktorú ľudstvu poskytli Nebesá, s cieľom pokaziť ľudskú morálku, a tým pokriviť človeka a učiniť ho nehodným spásy.
V srdci každého človek prebýva dobro aj zlo, božské aj diabolské. Život môže klesnúť do morálneho úpadku alebo sa pozdvihnúť prostredníctvom kultivácie morálky. Tí, ktorí veria v Boha, vedia, že ak sa človek snaží o morálne správanie a myslenie, môže byť jeho spravodlivé zmýšľanie posilnené Bohom a Boh následne dovolí, aby sa stali zázraky. Boh zároveň môže pomôcť človeku pozdvihnúť jeho morálnu úroveň, čím mu napomôže stať sa ušľachtilejšou bytosťou, a napokon mu umožní vrátiť sa do neba.
Naopak, človek nízkych mravov je plný sebectva: túžob, chamtivosti, ignorancie a pýchy. Zatiaľ čo Nebesá takéto myšlienky a činy nikdy neuznajú, diabol ich bude umocňovať. Tým, že v človeku zosilní sebeckosť a skazenosť, bude ho manipulovať k páchaniu zla, čím si človek vytvorí väčšiu karmu a prehĺbi svoj morálny úpadok, až ho nakoniec bude očakávať iba peklo.
Ak dôjde k poklesu morálnych štandardov ľudskej spoločnosti ako celku, diabol bude tieto trendy urýchľovať s cieľom privodiť ľuďom ešte viac hriechov, viac karmy a v konečnom dôsledku záhubu ľudstva. Nepokoje, ktoré začali v 18. storočí v Európe, a s nimi súvisiaci morálny úpadok, poskytli diablovi príležitosť. Krok za krokom sa pustil do rozvracania kritérií pre rozlíšenie dobra a zla. Propagoval ateizmus, materializmus, darwinizmus a filozofiu boja.
Diabol si za svojho vyslanca medzi ľuďmi vybral Marxa. V komunistickom manifeste, uverejnenom v roku 1848, sa Marx a jeho spolupracovník Friedrich Engels zasadzovali za násilné zničenie súkromného podnikania, spoločenských tried, národov, náboženstiev a rodiny. Parížska komúna v roku 1871, ktorá bola mimoriadne násilná a deštruktívna, bola prvým diablovým pokusom o uchopenie moci.
Marxovi prívrženci tvrdia, že ústrednou otázkou marxistickej politickej vedy je politická moc. Je to len čiastočná pravda. Keď jasne vidíme konečné ciele komunizmu, uvedomíme si, že politická moc je pre komunistický projekt dôležitá, ale zároveň na nej až tak nezáleží. Politická moc umožňuje využívať rýchle prostriedky k rozsiahlemu skazeniu ľudstva. S ovládnutím mocenských pák môžu komunisti presadzovať svoju ideológiu násilím, a tak vykoreniť tradičnú kultúru v priebehu niekoľkých desaťročí, ba dokonca aj v kratšom čase. Zároveň to však nie je až také dôležité, pretože aj bez štátneho aparátu má diabol ďalšie prostriedky na zneužitie ľudských slabostí a nedostatkov: aj keď komunisti nie sú pri politickej moci, zástupcovia tohto ducha na zemi môžu podvádzať, privlastňovať si, donucovať a miasť spoločnosť, podkopávajúc poriadok a vytvárajúc nepokoje, aby tak rozvrátili tradičné myslenie. Komunizmus používa taktiku „rozdeľuj a panuj“ s cieľom získať globálnu kontrolu.
3. Komunizmus je ideológiou diabla
Nebesá ustanovili pre ľudskú spoločnosť bohatú kultúru založenú na univerzálnych hodnotách, aby ľuďom vydláždili cestu na návrat do neba. Komunizmus a tradičná kultúra, ktorá má božský pôvod, sú nezlučiteľné.
Jadrom kultúry šírenej zlým duchom komunizmu je ateizmus a materializmus: spojením prvkov vychádzajúcich z nemeckej filozofie, francúzskej sociálnej revolúcie a britskej politickej ekonómie vzniklo svetské náboženstvo. Malo nahradiť pozíciu, ktorú pôvodne zastávali Nebesá a pravoverné viery.
Komunizmus obracia svet na svoju vlastnú vieru a privádza všetky aspekty spoločenského života pod svoju kontrolu a vplyv. Diabol vstúpil do ľudskej mysle a prinútil človeka, aby sa vzbúril proti nebesiam a odvrhol tradície. Takto démon smeruje človeka k jeho vlastnej záhube.
Diabol si vybral Marxa a mnohých ďalších ako svojich vykonávateľov, aby sa postavili proti princípom, ktoré pre ľudskú spoločnosť stanovil Boh, a aby tieto princípy zničili. Diabol podporuje triedny boj a zrušenie zavedených spoločenských štruktúr. Na Východe začal násilnú revolúciu a ustanovil totalitný štát, ktorý zjednotil politiku a svetské náboženstvo. Na Západe zavádza progresívny, nenásilný komunizmus prostredníctvom vysokej úrovne zdanenia a prerozdeľovania bohatstva. V celosvetovom meradle sa snaží rozšíriť komunistickú ideológiu do všetkých politických systémov s cieľom podkopať národné štáty a vytvoriť globálny vládnuci orgán. Toto je „raj na zemi“ sľubovaný komunizmom, tzv. kolektívna spoločnosť bez tried, národov alebo vlád, založená na princípoch „každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb“.
Komunizmus používa svoj program vytvárania „raja“ na zemi, aby podporil ateistické poňatie „spoločenského pokroku“. Využíva materializmus k oslabeniu duchovných snáh ľudstva, aby umožnil komunistickej ideológii rozšíriť sa do každej sféry, nielen do spoločenských vied a filozofie, ale aj do prírodných vied a náboženského učenia. Komunizmus, podobne ako rakovina, metastázuje a ako sa rozširuje, odstraňuje iné viery, vrátane viery v Nebesá. Postupne ničí národnú zvrchovanosť a identitu, ako aj morálne a kultúrne tradície ľudstva, čím vedie človeka k zničeniu. V Komunistickom manifeste Marx vyhlásil: „Komunistická revolúcia je najradikálnejším zúčtovaním s tradičnými vlastníckymi vzťahmi; niet divu, že sa v priebehu jej rozvoja najradikálnejšie zúčtuje s tradičnými myšlienkami.“ Sám Marx tak výstižne zhrnul praktiky komunizmu, ktoré sa uplatňovali v priebehu posledných dvoch storočí.
Boh je pôvodcom morálneho poriadku a božská morálka je večná a nemenná. Človek si nemôže sám pre seba určovať morálne normy, a ani ich nemôže nijako meniť. Komunizmus sa pokúša odsúdiť morálku spoločnosti na zánik a stvoriť komunistického „nového človeka“, ktorý ustanoví falošnú revolučnú morálku. Kým popiera skutočnú morálku, snaží sa pomocou negatívnych metód postupne odstraňovať z ľudských tradícií pozitívne prvky, aby tak negatívne faktory ovládli celý svet.
Tradičné zákony boli vytvorené na základe morálnych hodnôt a sú určené na udržiavanie morálky. Komunizmus sa snaží oddeliť morálku od zákona, a následne ju zničiť tým, že vytvára nové škodlivé zákony, a tie pôvodné podrobuje pokrúteným výkladom.
Boh v tradičnej kultúre vyzýva človeka, aby bol láskavý; komunizmus podnecuje triedny boj a obhajuje násilie a zabíjanie.
Boh ustanovil rodinu ako základnú jednotku spoločnosti; komunizmus verí, že rodina je prejavom súkromného vlastníctva a kapitalistického systému, a snaží sa ju zničiť.
Boh dáva človeku právo slobodne nadobudnúť bohatstvo a zlepšiť tak svoj životný údel; komunizmus sa snaží dostať pod kontrolu všetky aspekty ekonomického života prostredníctvom zrušenia súkromného vlastníctva, vyvlastnia majetku, zvýšenia daní a monopolizácie úverov a kapitálu.
Boh ustanovil, v akej forme by mala existovať morálka, vláda, zákon, spoločnosť a aj kultúra; komunizmus sa snaží o násilné zvrhnutie doterajších spoločenských štruktúr.
Boh odovzdal človeku jedinečnú formu tradičného umenia, ktorá mala slúžiť ako prostriedok na odovzdávanie božskej podoby. Tradičné umenie pripomína ľudstvu krásu nebies, posilňuje vieru, pozdvihuje morálku a rozvíja cnosti. Naproti tomu, komunizmus vedie človeka k uctievaniu pokrivených moderných výtvorov – umeleckej tvorby, ktorá potláča našu božskú povahu a dáva voľný priechod démonickému sklonu, ktorý vedie k chaosu a neporiadku, a manipuluje svetom umenia tým, že šíri nízke, škaredé, pokrivené, zlé a dekadentné myšlienky.
Boh si želá, aby bol človek skromný a naplnený úctou a obdivom k božskému stvoreniu. Komunizmus zasa povzbudzuje démonickú a arogantnú stránku v človeku a nabáda ho k vzbure proti Bohu. Zosilňovaním zlej stránky, ktorá je súčasťou ľudskej povahy, zneužíva myšlienku „slobody“, aby tak povzbudil človeka k správaniu, ktoré nerešpektuje žiadne morálne hranice a nie je spútané zmyslom pre zodpovednosť a česť. Využíva slogan „rovnosti“, aby vyvolával závisť a márnivosť, podnecujúc túžbu človeka po sláve a materiálnych záujmoch.
Po skončení druhej svetovej vojny komunisti rozšírili svoje vojenské a ekonomické impérium, pričom komunistický blok a slobodný svet medzi sebou po celé desaťročia súperili. V krajinách, ktoré boli pod komunistickou nadvládou, sa komunistická doktrína stala sekulárnym náboženstvom a nespochybniteľnou dogmou zapísanou v učebniciach. Avšak inde sa komunizmus zakorenil pod odlišným pláštikom.
4. Metafyzické pochopenie diabla
Pod pojmom diabla sa v tomto texte rozumie nadprirodzená moc. Aby sme dokázali porozumieť tomu, aký chaos diabol vo svete rozsieva, musíme najprv plne pochopiť pravú podstatu komunizmu.
Jednoducho povedané, duch komunizmu je vytvorený z nenávisti. Svoju energiu čerpá z nenávisti, ktorá pramení z ľudského srdca.
Duch komunizmu je spätý so samotným Satanom; niekedy sú tieto dve entity nerozlíšiteľné, a preto o nich nebudeme uvažovať ako o dvoch samostatných bytostiach.
Diablove usporiadania sa prejavujú na Východe ako aj na Západe, v každej profesii a vo všetkých oblastiach života. Niekedy je jeho sila rozptýlená, inokedy koncentrovaná; niekedy použije jednu taktiku, inokedy druhú. Pri svojom konaní nepostupuje podľa žiadneho jednoduchého vzorca. Diabol je iniciátorom ničím neobmedzenej vojny proti ľudstvu. Vojny, ktorá premenila náboženstvo, rodinu, politiku, ekonomiku, financie, vojenské záležitosti, vzdelanie, akademickú obec, umenie, médiá, zábavu, ľudovú kultúru, sociálne záležitosti a medzinárodné vzťahy na bojové polia.
Temná energia diabla sa môže šíriť z jednej sféry, skupiny alebo hnutia do ďalších. Napríklad, potom, ako na Západe v 70. rokoch 20. storočia zoslablo hnutie proti vietnamskej vojne, diabol začal manipulovať vzdorujúcich adolescentov, aby nasmerovali svoju energiu do podpory feminizmu, environmentalizmu a legalizácie homosexuality. Diabol potom tieto snahy využil k podkopaniu západnej civilizácie zvnútra.
Diabol si vyberá ľudí so zlým charakterom, aby mu slúžili ako zástupcovia a reprezentanti v ľudskom svete. Pod jeho vplyvom budú používať klamlivé apely na ľudskosť a iné podvodné naratívy, aby pritiahli súcitných a nevinných ľudí na svoju stranu. Keď komunizmus zneužije ich zmysel pre spravodlivosť a morálku, stanú sa jednými z najvernejších obhajcov diabla.
Diablovi zástupcovia – z ktorých väčšina si ani neuvedomuje, akú úlohu zohráva – pôsobia v celej spoločnosti, od elít cez strednú triedu až po nižšie vrstvy. Jeho aktivity sa teda niekedy manifestujú ako revolúcie vedené smerom zdola nahor, niekedy ako sprisahania smerujúce zhora nadol, a inokedy ako reformy organizované zo stredu.
Diabol môže meniť svoju formu a existovať na niekoľkých miestach naraz. K vykonávaniu svojich vecí využíva nízke bytosti a duchov existujúcich v iných dimenziách. Tieto bytosti sa živia negatívnymi energiami človeka, ako je nenávisť, strach, zúfalstvo, arogancia, vzdorovitosť, závisť, žiadostivosť, hnev, zúrivosť, lenivosť a ďalšie. Ako svoje nástroje diabol používa pornografiu a drogovú závislosť.
Diabol je tajnostkársky a ľstivý. Na dosiahnutie svojich cieľov využíva ľudskú chamtivosť, hriešnosť a temnotu, a ak sa myšlienky človeka zhodujú s týmito vlastnosťami, diabol ho môže ovládať. Ľudia si mnohokrát myslia, že konajú na základe svojich vlastných myšlienok, no neuvedomujú si, že sú len manipulovaní.
5. Mnoho tvárí diabla
Tak ako má diabol mnoho mien, rovnako má komunizmus mnoho podôb. Démon používa protichodné pozície, aby oklamal ľudí: totalitný režim alebo demokraciu; plánovanú ekonomiku alebo trhovú ekonomiku; kontrolu tlače alebo absolútnu slobodu slova; odmietanie homosexuality v niektorých krajinách alebo jej legalizovanie v iných; bezohľadné ničenie životného prostredia, či naopak hlasné domáhanie sa jeho ochrany a tak ďalej.
Môže obhajovať násilnú revolúciu alebo podporovať pokojnú transformáciu. Môže sa prejavovať ako politický a ekonomický systém, alebo ako ideologický trend v umení a kultúre. Môže mať formu čistého idealizmu alebo bezcitného intrigovania. Komunistické totalitné režimy sú len jedným prejavom tohto démona. Marxizmus-leninizmus a maoizmus tvoria len jeden z aspektov diablovho klamu.
Od rozvinutia utopického socializmu v 18. storočí sa vo svete objavilo mnoho rozličných ideologických prúdov: vedecký socializmus, fabiánsky socializmus, syndikalizmus, kresťanský socializmus, demokratický socializmus, humanitarizmus, eko-socializmus, sociálny kapitalizmus, marxizmus-leninizmus a maoizmus. Tieto ideológie možno rozdeliť na dve široko koncipované a niekedy prekrývajúce sa typy: násilný komunizmus alebo nenásilný komunizmus. Tie nenásilné smery uplatňujú prístup infiltrácie a postupného narúšania status quo.
Jedným z mnohých spôsobov, ako diabol zavádza, je rozohranie svojich plánov v dvoch protichodných táboroch na Východe aj na Západe. Zatiaľ čo realizoval rozsiahlu inváziu na Východe, dal si novú masku a vkradol sa aj na Západ. Britská Fabiánska spoločnosť, nemecká Sociálno-demokratická strana, Druhá internacionála vo Francúzsku, Socialistická strana v Spojených štátoch a mnoho ďalších socialistických strán a organizácií rozsievali semienka deštrukcie po celej západnej Európe a Severnej Amerike.
Počas studenej vojny si niektorí ľudia na Západe uvedomili, aké majú šťastie, že nemusia zažívať vraždenie, koncentračné tábory, hladovanie a čistky, ako tí v Sovietskom zväze a v Číne, a že žijú v luxuse a slobode. Niektorí socialisti z ľudského hľadiska verejne odsúdili násilie páchané v Sovietskom zväze, čo mnohých ľudí viedlo k tomu, že sa v blízkosti socialistov prestali mať na pozore.
Démon komunizmu nosí na Západe mnoho rozličných masiek a operuje pod rôznymi menami, takže je takmer nemožné sa mu ubrániť. Nižšie uvedené školy alebo hnutia boli buď odvodené od komunizmu, alebo ich komunizmus použil na dosiahnutie svojich cieľov: liberalizmus, progresivizmus, Frankfurtská škola, neomarxizmus, kritická teória, alternatívna kultúra 60. rokov 20. storočia, protivojnové hnutie, sexuálna sloboda, legalizácia homosexuality, feminizmus, environmentalizmus, sociálna spravodlivosť, politická korektnosť, keynesiánska ekonomika, avantgardné umenie a multikulturalizmus.
6. Socializmus ako úvodné štádium komunizmu
Mnohí ľudia na Západe považujú socializmus a komunizmus za dve rôzne veci, čo dáva socializmu živnú pôdu, aby mohol prekvitať. V skutočnosti je socializmus podľa teórie marxizmu-leninizmu jednoducho len úvodnou fázou komunizmu.
V roku 1875 Marx vo svojej Kritike gothajského programu predložil myšlienku, že existuje úvodná fáza komunizmu, po ktorej nasleduje „vyššia“ fáza. Aj Friedrich Engels, pod vplyvom zmien v medzinárodnej situácii v jeho neskorších rokoch, navrhol „demokratický socializmus“, v ktorom sa politická moc získavala pomocou hlasovania. Demokratický socializmus bol prijatý vodcami sociálnodemokratických strán a teoretikmi Druhej internacionály a dnes sa stal programom ľavicových strán v mnohých kapitalistických krajinách po celom svete. Lenin neskôr jasne stanovil definície socializmu a komunizmu: socializmus považoval za úvodnú fázu komunizmu a komunizmus za fázu, ktorá mala byť vybudovaná na základoch socializmu. Štátne vlastníctvo a plánovaná ekonomika socializmu sú súčasťou počiatočných príprav na komunizmus.
Socializmus bol vždy súčasťou marxizmu a medzinárodného komunistického hnutia. Hoci sa dnes zdá, že vetvy socializmu a ľavicové doktríny, ktoré sú populárne na Západe, na povrchu nemajú s komunizmom nič spoločné, sú to v skutočnosti len nenásilné formy tej istej základnej ideológie. Ľavicové strany sa v západných krajinách dostávajú k moci skôr prostredníctvom volieb než násilnou revolúciou. Namiesto priameho štátneho vlastníctva, ktoré funguje v komunistických režimoch, sa v západných krajinách používa metóda vysokého zdanenia, ktorá slúži na rovnaký cieľ. Namiesto plánovanej ekonomiky fungujú na Západe systémy s vysokou mierou sociálneho zabezpečenia, ktoré sú len alternatívnymi formami s tým istým cieľom. Vytvorenie sociálneho štátu je dôležitou súčasťou realizácie socializmu v západných krajinách.
Aby sme teda porozumeli nebezpečenstvu komunizmu či socializmu, nemôžeme sa zameriavať len na násilie a vraždenie páchané režimami, ktoré sa hlásia k týmto ideológiám. Totalitný komunizmus a zdanlivo nenásilné formy socializmu idú ruka v ruke, pretože komunizmus potrebuje túto úvodnú fázu vývoja, podobne ako živý organizmus potrebuje obdobie pozvoľného dozrievania. Ak by sa slobodná krajina zo dňa na deň zmenila na totalitný režim, drastický kontrast medzi propagandou a realitou by väčšinu ľudí šokoval. Mnohí by sa vzbúrili alebo by sa prinajmenšom pasívne postavili na odpor. Režim by sa pravdepodobne musel uchýliť k masovému vraždeniu, aby tento odpor eliminoval. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa Sovietsky zväz a Čínska ľudová republika uchýlili k masovému zabíjaniu svojich vlastných občanov v čase mieru.
Na rozdiel od totalitných režimov, socializmus v demokratických krajinách pomaly uberá ľuďom z ich slobôd prostredníctvom legislatívy, bez toho, aby si to vôbec uvedomovali – rovnako ako v metafore o pomaly variacej sa žabe. Proces ustanovovania socialistického systému trvá desiatky rokov, či celé generácie, pričom ľudí postupne privedie do stavu apatie, ľahostajnosti voči socializmu, na ktorý si zvyknú, a to ešte viac umocní jeho klam. Konečný cieľ tohto typu postupného socializmu sa vo svojej podstate nijako nelíši od násilnej formy.
Niektoré ľavicovo orientované štáty na Západe dnes používajú myšlienku „spoločného dobra“ s cieľom presvedčiť svojich obyvateľov, aby sa zriekli svojich osobných slobôd. Občania v týchto krajinách si zachovávajú určité politické slobody len preto, že socializmus sa tam ešte nestal silným politickým systémom. Socializmus však nie je statickým konceptom. Socialistické krajiny si kladú za svoj prvoradý cieľ rovnosť výsledku, a tak zákonite v mene pokroku zbavujú ľudí ich slobody. Socializmus nevyhnutne prechádza do komunizmu a spolu s tým sú ľudia neustále ochudobňovaní o svoje práva. To, čo zostane, je tyranský a autoritatívny režim.
Socializmus využíva myšlienku garancie rovnosti podmienok pomocou legislatívy, zatiaľ čo v skutočnosti podporuje úpadok morálnych hodnôt a zbavuje ľudí slobody smerovať k dobru. Za normálnych podmienok sa rôzni ľudia prirodzene líšia vo svojom náboženskom presvedčení, morálnych štandardoch, kultúrnej gramotnosti, v úrovni vzdelania, inteligencii, statočnosti, usilovnosti, v zmysle pre zodpovednosť, v miere agresivity, inovatívnosti či podnikavosti a tak ďalej. Samozrejme, je nemožné vynútiť si rovnosť tým, že náhle pozdvihneme tých, ktorí sú na nižšej úrovni, takže namiesto toho socializmus umelo obmedzuje tých na vyššej úrovni. Najmä čo sa týka morálnych hodnôt, socializmus na Západe používa zámienky ako „antidiskriminácia“, „hodnotová neutralita“ alebo „politická korektnosť“, aby útočil na základnú schopnosť morálneho rozlišovania. Toto sa rovná snahe odstrániť morálku ako takú. Ruka v ruke s tým prichádza legalizácia a normalizácia najrôznejších antiteistických a vulgárnych prejavov, sexuálnych zvráteností, démonického umenia, pornografie, hazardných hier a užívania drog. Výsledkom je akási prevrátená diskriminácia tých, ktorí veria v Boha a usilujú sa o morálne pozdvihnutie, s cieľom marginalizovať ich a napokon ich úplne odstrániť.
7. Idealizácia komunizmu
Dodnes sa nájde množstvo ľudí zo Západu, ktorí majú o komunizme idealistické predstavy, avšak nikdy nežili v komunistickej krajine a nezažili tamojšie utrpenie, a preto nemajú ani predstavu, čo komunizmus v praxi skutočne znamená. Počas studenej vojny sa mnoho intelektuálov, umelcov, novinárov, politikov a mladých študentov zo slobodného sveta vydalo do Ruska, Číny alebo na Kubu ako turisti a cestovatelia. To, čo videli, alebo čo im skôr bolo umožnené vidieť, bolo úplne odlišné od skutočnej reality každodenného života ľudí v týchto krajinách.
Komunistické krajiny sa zdokonalili v schopnosti oklamať cudzincov: všetko, čo mali zahraniční návštevníci možnosť vidieť, bolo starostlivo prispôsobené ich vkusu, vrátane ukážkových dedín, tovární, škôl, nemocníc, centier starostlivosti o deti a väzníc. Sprievodcovia, s ktorými sa stretli, boli členovia komunistickej strany alebo osoby, ktoré boli považované za politicky spoľahlivé. Prehliadky boli vopred pripravené a nacvičené. Návštevníkov privítali kvetinami, vínom, tancom a spevom, banketmi a usmievajúcimi sa malými deťmi a úradníkmi. Potom ich vzali medzi ľudí, ktorí vyzerali, že tvrdo pracujú, ale dokážu sa slobodne a rovnocenne rozprávať; následne s nimi zavítali medzi usilovne študujúcich študentov a na krásne svadby.
To, čo im však neukázali, boli zinscenované súdne procesy, hromadné rozsudky, lynčovanie davom, bojové schôdze, únosy, vymývanie mozgov, samotky, tábory nútených prác, masakre, krádeže pôdy a majetku, hladomory, nedostatok verejných služieb, strata súkromia, odpočúvanie, policajné sledovanie, špehujúci susedia a informátori na každom kroku, brutálne politické boje vo vedení strany a extravagantný prepych straníckej elity. Obzvlášť im nebolo dovolené vidieť utrpenie radových ľudí.
Návštevníci si mylne mysleli, že to, čo pre nich bolo zinscenované, je v komunistických krajinách normou. Potom propagovali komunizmus na Západe prostredníctvom kníh, článkov, prejavov a mnohí z nich ani nevedeli, že boli oklamaní. Zopár ľudí síce videlo trhliny v systéme, no následne spadli do ďalšej pasce: považovali sa len za „spolucestujúcich“ a prevzali čínsky postoj „nesušiť špinavú bielizeň pred cudzincami“. Zabíjanie, hladomor a represie v komunistických krajinách odôvodňovali ako súčasť ceny, ktorú spoločnosť musí zaplatiť za prechod ku komunizmu. Boli presvedčení, že aj keď je cesta ku komunizmu kľukatá, budúcnosť bude svetlá. Nechceli povedať pravdu, pretože by tým očiernili meno „socialistického projektu“. Keďže nemali odvahu hovoriť pravdu, zvolili si hanebné mlčanie.
Podľa komunistickej predstavy je každý človek slobodný a rovnoprávny, neexistuje útlak ani vyvlastňovanie, je tu materiálna hojnosť a každý dáva podľa svojich schopností a dostáva podľa svojich potrieb – raj na zemi, kde má každý človek možnosť slobodne sa rozvíjať. Takáto ľudská spoločnosť je však jednoducho výplodom fantázie, ktorú diabol použil ako návnadu na oklamanie ľudí.
V skutočnosti drží moc v rukách úzka elita. Skutočný komunizmus je totalitný aparát riadený malou skupinou, ktorá využíva mocenský monopol na potláčanie, zotročovanie a okrádanie väčšiny. V niektorých socialistických krajinách zatiaľ ešte k tomuto kroku nedošlo, a tak sa zdá, že sú ich režimy mierne. Keď budú priaznivé podmienky, všetko sa zmení a naivní prívrženci socialistickej utópie zistia, že na ľútosť je už príliš neskoro.
8. Ničenie kultúry a morálky
Tým, že diabol dosadil svojich zástupcov do všetkých oblastí a národov, priviedol nevedomých a dôverčivých ľudí k tomu, aby urýchlili svoju cestu k záhube.
Komunizmus učí ľudí, aby sa postavili proti viere v Boha a zavrhli všetko božské. Iniciuje útoky na náboženstvo zvonku, a zároveň manipuluje ľuďmi, aby poškodzovali náboženstvo zvnútra. Náboženstvá boli spolitizované, skomercializované a premenené na zábavu. Mnohí morálne skazení kňazi falošne interpretujú náboženské texty, zavádzajú svojich nasledovníkov a zašli až tak ďaleko, že sa dopúšťajú cudzoložstva s laickými členmi svojej cirkvi, a dokonca páchajú pedofíliu.
Tento chaos spôsobil, že úprimní náboženskí veriaci sú zmätení a stratili nádej. Pred storočím bola neochvejná duchovná viera znakom morálky a slušnosti. Teraz sú náboženskí veriaci považovaní za hlúpych a poverčivých. Svoju vieru si nechávajú sami pre seba a nehovoria o nej ani medzi svojimi priateľmi – z obavy, že by sa im vysmievali.
Ďalším dôležitým cieľom komunizmu je zničenie rodiny pomocou myšlienok o „rodovej rovnosti“ a „spoločného užívania majetku a manželky“. Dvadsiate storočie zaznamenalo veľkú vlnu moderných feministických hnutí, ktoré propagovali sexuálnu slobodu, stieranie rodových rozdielov, útočili na takzvaný „patriarchát“ a oslabovali úlohu otca v rodine.
Tieto hnutia zmenili definíciu manželstva, presadzovali legalizáciu a legitimizáciu homosexuality, podporovali „právo“ na rozvod a interrupciu a využívali politiku sociálneho zabezpečenia na to, aby efektívne podporovali a dotovali rodičov samoživiteľov. To všetko viedlo k rozpadu rodín, k vyššiemu výskytu chudoby a kriminality. Ide o jednu z najdesivejších premien spoločnosti za posledných niekoľko desaťročí.
Zatiaľ čo v politickej oblasti pokračovali komunistické režimy v tvrdej diktatúre, stranícka politika v slobodných spoločnostiach sa dostala do krízy. Komunizmus v snahe manipulovať veľkými politickými stranami využil medzery v právnych a politických systémoch demokratických národov. Na zabezpečenie volebného víťazstva sa politici uchyľovali k špinavým trikom a dávali sľuby, ktoré nikdy nemohli splniť. V dôsledku vplyvu komunizmu sa dnes politické strany po celom svete radia skôr na ľavú stranu politického spektra a presadzujú vyššie dane, vyššie výdavky na sociálne zabezpečenie, veľký vládny aparát a ekonomický intervencionizmus – a všetko sa to snažia ukotviť v legislatíve. Vláda zohráva obrovskú úlohu vo formovaní spoločnosti a s ľavicovo orientovanou vládou sa v spoločnosti šíria rôzne varianty marxizmu, ktoré indoktrinujú mládež, a tá si potom volí čoraz ľavicovejších kandidátov.
Akademická oblasť, ktorá by mala hrať úlohu odovzdávania podstaty múdrosti a kultúry vekov, bola takisto podvrátená. V prvej polovici 20. storočia zosnoval komunistický duch systematickú deštrukciu vzdelávacieho systému. Čína, známa svojou hlbokou starodávnou kultúrou, bola podrobená vplyvu Hnutia za novú kultúru dokonca ešte pred založením komunistickej strany. Bolo to súčasťou úsilia o oddelenie čínskeho ľudu od jeho vlastných tradícií. Keď sa komunisti chopili moci, znárodnili vzdelávací systém a zaplnili učebnice straníckou ideológiou, čím pretvorili generáciu mladých Číňanov na zúrivé „vlčie mláďatá“, čo je čínsky výraz pre tých, ktorí vyrastali v komunizme a boli indoktrinovaní k tomu, aby nenávideli a zabíjali triednych nepriateľov.
Na Západe duch komunizmu odštartoval hnutie progresívneho vzdelávania pod zástavou „vedy a pokroku“, aby získal kontrolu nad filozofiou, psychológiou, pedagogikou a nakoniec nad celým vzdelávacím systémom, a tak indoktrinoval učiteľov a ľudí z oblasti vzdelávania. V stredoškolskej výučbe sa začalo upúšťať od ortodoxných myšlienok a tradičnej morálky. Akademické štandardy sa znížili, aby sa znížila gramotnosť študentov a ich matematické zručnosti, a aby boli menej schopní vytvárať si vlastný úsudok a používať zdravý rozum. Študentom sa vštepoval ateizmus, evolučná teória, materializmus a filozofia boja.
Po nástupe kontrakultúrneho hnutia v 60. rokoch 20. storočia sa zo zástancov politickej korektnosti stala myšlienková polícia, ktorá donútila učiteľov indoktrinovať študentov najrôznejšími pokrútenými myšlienkami. Študenti dnes absolvujú školu bez silného morálneho kompasu, bez znalosti základov vlastnej kultúry, bez zdravého rozumu a zmyslu pre zodpovednosť. Sú odkázaní na slepé nasledovanie davu, a tak sa pripájajú k upadajúcemu trendu spoločnosti.
Medzitým v spoločnosti dochádza k zneužívaniu drog a zvyšovaniu miery kriminality. Mediálna sféra je plná sexu a násilia, svet umenia považuje ohyzdné veci za krásne a medzi ľuďmi sa objavujú rôzne nebezpečné sekty a okultné skupiny. Mladí ľudia slepo obdivujú filmové a televízne hviezdy, strácajú čas pri online hrách a na sociálnych sieťach, a v dôsledku toho sú skľúčení a demoralizovaní. Ľudia sa zúfalo obávajú o bezpečnosť sveta a o budúcnosť, zoči-voči nezmyselnému násiliu a terorizmu.
9. Návrat k Bohu a k tradíciám
Ľudská civilizácia bola ľuďom odovzdaná nebesami. Čínska civilizácia zažila rozkvet za dynastií Chan a Tchang a západná civilizácia dosiahla svoj vrchol v období renesancie. Ak si ľudské bytosti dokážu zachovať civilizáciu, ktorá im bola daná nebesami, potom si ľudia budú vedieť udržať aj svoje spojenie s božstvom a budú môcť porozumieť učeniu Zákona, keď sa raz Boh vráti do ľudskej ríše. Ak si ľudia zničia svoju kultúru a tradície, a zrúti sa aj morálka spoločnosti, ľudia nebudú chápať Božie učenie, pretože ich karma a hriechy budú príliš veľké a ich myslenie bude príliš vzdialené od toho, čo im vyučoval Boh. To je pre ľudstvo nebezpečné.
Žijeme v ére zúfalstva, ale aj nádeje. Tí, ktorí nemajú vieru, si v živote užívajú zmyselné potešenia. Tí, ktorí sú veriaci, čakajú na návrat Boha, plní zmätku a znepokojenia.
Komunizmus je pre ľudstvo pohromou. Jeho cieľom je zničiť ľudstvo a jeho plány sú dôkladné a presné. Toto sprisahanie bolo natoľko úspešné, že bolo takmer dokonané, a dnes vládne nášmu svetu diabol.
Staroveká múdrosť ľudstva hovorí: Jedna spravodlivá myšlienka dokáže premôcť sto ziel, a keď v človeku vystúpi jeho Budhovská povaha, zatrasie svetom desiatich smerov. Diabol sa zdá byť mocný, ale pred Bohom je ničím. Ak si ľudské bytosti dokážu zachovať úprimnosť, láskavosť, súcit, toleranciu a trpezlivosť, nebesia ich budú ochraňovať a diabol nad nimi nebude mať žiadnu moc.
Milosrdenstvo Stvoriteľa je nekonečné a každý život má šancu uniknúť katastrofe. Ak ľudstvo dokáže obnoviť svoje tradície, pozdvihúť svoju morálku a bude načúvať súcitnému volaniu Stvoriteľa a Nebeského zákona, ktorý poskytuje spásu, človek bude môcť uniknúť diablovmu pokusu o jeho zničenie, vydá sa na cestu k spáse a vykročí v ústrety budúcnosti.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
