Svet » Čína

Ľudskoprávne organizácie odhaľujú potláčanie slobôd v Hongkongu po zavedení zákona o národnej bezpečnosti

30. júna uplynulo päť rokov od rozhodnutia Pekingu zaviesť v Hongkongu zákon o národnej bezpečnosti.

Dve významné ľudskoprávne organizácie – Human Rights Watch so sídlom v New Yorku a Amnesty International v Londýne – vyjadrili znepokojenie nad zásadnými zmenami v Hongkongu od zavedenia represívneho zákona o národnej bezpečnosti, ktorým Čínska komunistická strana reagovala na prodemokratické protesty v meste.

„Za päť rokov čínska vláda potlačila politickú a občiansku vitalitu Hongkongu a nahradila ju unifikovaným vynucovaním vlastenectva,“ uviedla Maya Wangová, zástupkyňa riaditeľa oddelenia pre Čínu v Human Rights Watch, v stanovisku zverejnenom 29. júna. „Tento zosilnený tlak môže mať vážne dôsledky pre budúcnosť Hongkongu, hoci mnohí jeho obyvatelia nachádzajú spôsoby, ako sa autoritárskej moci postaviť.“

Sarah Brooksová, riaditeľka oddelenia Amnesty International pre Čínu, vo vyhlásení z 30. júna vyzvala hongkonskú vládu, aby „prestala zneužívať pojem ‚národná bezpečnosť‘ na trestanie legitímneho vyjadrovania“. „Tento represívny zákon a ďalšie zákony, ktoré z neho vychádzajú, podkopali základné právne záruky, ktoré predtým chránili ľudské práva a právny štát v Hongkongu,“ dodala s tým, že „dôsledkom je likvidácia slobody prejavu a atmosféra strachu.“

Od masových protestov k doživotiu

Protesty v Hongkongu vypukli 9. júna 2019, keď približne milión ľudí vyšlo do ulíc proti zákonu o extradícii, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestného činu vydávať na pevninu do Číny. O týždeň neskôr sa konala historicky najväčšia demonštrácia, na ktorej sa zúčastnili približne 2 milióny ľudí.

S cieľom potlačiť pouličné protesty čínsky režim obišiel hongkonský zákonodarný zbor a 30. júna 2020 zaviedol v Hongkongu zákon o národnej bezpečnosti, ktorý kriminalizuje vágne definované činy ako separatizmus či podvracanie štátnej moci a môže ich potrestať až doživotným väzením.

V marci 2023 Hongkong prijal dodatočnú legislatívu známu ako Článok 23, ktorá ešte viac rozšírila represívne právomoci. Zameriava sa na trestné činy ako vlastizrada či vzbura a rovnako môže udeliť doživotný trest.

Podľa Hongkonskej rady pre demokraciu so sídlom vo Washingtone bolo od prijatia zákona zatknutých 332 osôb, pričom 189 z nich spolu s piatimi firmami čelí obvineniam.

Klíma „strachu a autocenzúry“

Správa Amnesty International analyzovala 255 osôb zatknutých alebo obvinených medzi 30. júnom 2020 a 31. májom 2025 na základe hongkonských bezpečnostných zákonov – vrátane zákona o národnej bezpečnosti, Článku 23, koloniálneho zákona a zákona o poburovaní proti štátu.

Zo 78 analyzovaných prípadov spadalo pod zákon o národnej bezpečnosti až 84,6 % prípadov, ktoré sa podľa Amnesty týkali výlučne legitímneho prejavu, ktorý nemal byť kriminalizovaný. Podobné percento platilo aj v prípadoch spojených s Článkom 23 a zákonom o poburovaní proti štátu.

Súdy v Hongkongu v 89 % prípadov, v ktorých už bolo vznesené obvinenie, zamietli prepustenie na kauciu. Priemerná dĺžka väzby pred procesom bola 328 dní – viac ako 10 mesiacov.

Správa zdôrazňuje aj prípad mediálneho magnáta a britského občana Jimmyho Laia, ktorý bol pred začatím procesu zadržiavaný 1 093 dní. Lai a šesť bývalých zamestnancov denníka Apple Daily bolo obvinených z publikovania „161 poburujúcich článkov“. Amnesty však tvrdí, že všetky tieto obvinenia sa týkajú výkonu práva na slobodu prejavu a tieto obvinenia nemali byť nikdy vznesené.

Sedemnásti politici vrátane dvoch z Česka a Slovenska chcú svedčiť v prípade zakladateľa nezávislého hongkonského denníka

Ďalším príkladom je bývalý kuriér Ma Chun-man, ktorý bol v roku 2021 odsúdený na 5 rokov a 9 mesiacov za „podnecovanie k odtrhnutiu“ len na základe toho, že na verejnosti kričal slogany ako „Osloboďte Hongkong“.

Správa Amnesty uzatvára, že súčasný bezpečnostný rámec je „systematicky zneužívaný na potláčanie nesúhlasu“ a vytvára „klímu strachu a autocenzúry“.

Len pre vlastencov

Správa Human Rights Watch tvrdí, že Hongkong sa čoraz viac riadi princípom „jedna krajina, jeden systém“, najmä po tzv. inštitucionálnych reformách z roku 2023, ktoré umožnili, aby mesto „fakticky riadila“ Čínska komunistická strana.

Hongkonské úrady podľa správy zároveň prepisujú dejiny – napríklad snahou označiť demokratické protesty ako „čierne nepokoje“ organizované „zahraničnými agentmi“. Vydané učebnice z roku 2022 odmietajú, že by Hongkong bol kedysi britskou kolóniou. Vzdelávací systém bol upravený tak, aby už od škôlky presadzoval ideologickú kontrolu vrátane výučby „Si Ťin-pchingovej ideológie“. V roku 2023 bol zrušený predmet občianska výchova a nahradený kurzom zameraným na vlastenectvo a návštevy pevninskej Číny.

Zavádza sa tiež princíp „len pre vlastencov“ – napríklad novelou zákona o odborových združeniach, podľa ktorej osoby odsúdené za porušenie zákona o národnej bezpečnosti nesmú pôsobiť v odboroch.
Učitelia v materských a verejných základných a stredných školách musia od roku 2023 absolvovať test z národnej bezpečnosti.

„Vlády by mali vyzvať čínsku vládu, aby ukončila svoju represívnu politiku v Hongkongu, a postaviť zodpovedné osoby pred spravodlivosť,“ vyzvala Maya Wangová z Human Rights Watch. „Peking by už nemal mať pocit, že môže beztrestne zaťahovať slučku okolo ľudí v Hongkongu.“

Európska únia 30. júna vo vyhlásení diplomatickej služby EEAS vyzvala hongkonské úrady, aby „presunuli dôraz na zmierenie v rámci spoločnosti“. „Represívne uplatňovanie zákona o národnej bezpečnosti podkopalo dôveru v právny štát a medzinárodnú povesť Hongkongu,“ uviedla Únia.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK