Svet

Roboty už tvoria viac ako polovicu internetovej návštevnosti. Ako to ovplyvňuje firmy (Špeciál)

Záplava automatizovanej návštevnosti poháňanej umelou inteligenciou, ktorá navštevuje webové stránky, mení pravidlá hry.

Viac ako polovica celkovej internetovej návštevnosti v súčasnosti pochádza od botov, tvrdia analytici. Pre firmy to znamená, že osloviť zákazníkov môže byť náročnejšie než kedykoľvek predtým. Záplava botov poháňaných umelou inteligenciou núti najmä malé podniky hľadať nové stratégie, ako nadviazať kontakt so skutočnými ľuďmi.

„Ak je návštevnosť stránky umelo nafúknutá, nemožno prijímať žiadne rozhodnutia o reklame… Videl som mesačné štatistiky, kde 30 až 40 percent návštev stránky netvorili ľudia,“ povedal pre The Epoch Times majiteľ firmy Cameron Figgins.

Figgins vlastní spoločnosť Absolute Maintenance and Consulting v Kalifornii, ktorá sa špecializuje na sanáciu škôd spôsobených plesňami a vodou. Ako uviedol, záplava AI botov, ktoré navštevujú webovú stránku jeho firmy, ho stojí množstvo peňazí.

„Predstavte si, že mesačne míňate 2 000 dolárov na platené reklamy, pričom tretinu kliknutí majú na svedomí roboty. Zbytočne tak vyhodíte 600 až 700 dolárov mesačne bez akéhokoľvek výsledku,“ povedal.

Podnikateľ Ilya Ornatov tvrdí, že má rovnaký problém.

„Prevádzkujem upratovaciu firmu, naša webová stránka je v podstate naším predajcom číslo jeden… Na malý lokálny podnik má návštevnosť botov najväčší vplyv v tom, že je naozaj ťažké zistiť, čo vlastne funguje. Zo stránky pochádza väčšina našich nových zákazníkov, takže čísla pozorne sledujem. Časť tejto návštevnosti však tvoria len boty, ktoré prehľadávajú web, a nie skutoční ľudia, ktorí by si upratovanie mohli objednať,“ uviedol pre The Epoch Times Ornatov, majiteľ spoločnosti NW Maids.

Podobne ako Figgins, aj Ornatov hovorí, že platiť za reklamu, ak je publikum zväčša automatizované, má čoraz menší význam. „Platíte doslova za falošné návštevy, takže v podstate prichádzate o peniaze bez toho, aby ste získali čo i len jedného skutočného zákazníka,“ zhodnotil.

Tieto slová potvrdzuje čoraz viac faktov, a to najmä teraz, keď sa mnohí odborníci z technologického prostredia domnievajú, že internet prekročil bod zlomu – teda okamih, keď sa návštevnosť reálnych ľudí na webe stala oficiálne nižšou ako návštevnosť botov.

Kyberbezpečnostná firma Imperva vo svojej správe „2026 Bad Bot Report“ zistila, že 53 percent celkovej webovej návštevnosti v roku 2025 pochádzalo od botov.

„Nuž, stalo sa to rýchlejšie, ako som predpovedal,“ napísal v júni na sieti X Matthew Prince, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Cloudflare. Uviedol, že pôvodne predpokladal dosiahnutie bodu zlomu až na konci roka 2027.

A pomer botov k ľuďom sa naďalej zvyšuje. Podľa globálneho sledovacieho nástroja Cloudflare pochádzalo 18. augusta až 63 percent všetkých HTTP požiadaviek od botov.

Tím spoločnosti Imperva poznamenal, že ich pozorovania naznačujú štrukturálnu zmenu v spôsobe, akým funguje internet.

„Firmy čoraz častejšie neposkytujú služby len zákazníkom. Poskytujú ich strojom,“ napísali analytici.

Matthew Prince (vľavo), spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Cloudflare, hovorí na pódiu po boku Reeda Albergottiho, technologického redaktora portálu Semafor, počas podujatia Semafor World Economy 2026 vo Washingtone 17. apríla 2026. Prince vyjadril znepokojenie nad rýchlo rastúcim tempom návštevnosti online botov. (Foto: Tasos Katopodis/Getty Images pre Semafor World Economy)

Viac než len čísla

Podľa ľudí z technologickej brandže spôsobuje dominancia botov problémy tým, že skresľuje správanie skutočných ľudí.

„Najväčším problémom je, že firmy strácajú prehľad o skutočnom správaní zákazníkov,“ povedal pre The Epoch Times Naveen Ayalla, vedúci dátový inžinier v spoločnosti Microsoft.

Ayalla uviedol, že e-shop by si mohol pomýliť 30-percentný nárast návštevnosti, ktorý spôsobili AI prehľadávače, s úspešnou marketingovou kampaňou. To skresľuje marketingové výkazy a vytvára zbytočné náklady na infraštruktúru, čo môže viesť k nesprávnym investičným rozhodnutiam na základe zavádzajúcich údajov.

„Tradičná analytika predpokladá, že väčšina návštevníkov sú ľudia, čo už neplatí… Nová stránka produktu môže ukazovať tisíce zobrazení, čo je výsledkom aktivity AI botov, ktoré indexujú obsah bez akéhokoľvek zámeru nakúpiť, čím vytvárajú falošnú interakciu,“ upozornil Ayalla.

Aby si s tým firmy poradili, musia podľa Ayallu presunúť svoju pozornosť z povrchných metrík, akými sú zobrazenia stránky a kliknutia, na signály v hlbších fázach predajného lievika – teda na akcie zákazníkov, ktoré naznačujú skutočný zámer. Patria sem napríklad nákupy, vyplnené formuláre či dlhodobá vernosť zákazníka.

„Keď sa do toho zamiešajú boty, miera okamžitého odchodu (bounce rate), dĺžka relácie a konverzné metriky strácajú svoj význam… Myslíte si, že vaša vstupná stránka nefunguje dostatočne dobre, a tak ju vyradíte, aby ste vzápätí zistili, že u skutočných ľudských návštevníkov fungovala veľmi dobre,“ povedal Figgins.

Nie všetky boty sú rovnaké

Nie všetka automatizovaná návštevnosť firmám škodí. V skutočnosti časť z nej pomáha nadväzovať kontakt s reálnymi zákazníkmi.

Rastúci počet ľudí žiada veľké jazykové modely (LLM), ako napríklad ChatGPT, o odporúčania tovarov a služieb. Značky odporúčané umelou inteligenciou majú podľa analýzy SimilarWeb oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že prilákajú na svoj web človeka. Výskumníci zistili, že používatelia ChatGPT mali v priemere 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že nadviažu kontakt so značkou odporúčanou AI v porovnaní s konkurenčnými značkami.

„Vyhľadávacie boty a asistenti s umelou inteligenciou môžu v skutočnosti prinášať hodnotu tým, že pomáhajú zviditeľňovať webové stránky,“ uviedol Ayalla.

Zásadné je naučiť sa rozlišovať to, čo nazval „hodnotnou automatizovanou návštevnosťou“, od bežnej návštevnosti generovanej botmi, ktoré len spotrebúvajú systémové zdroje.

Ayalla dodal, že zablokovať prístup všetkým botom na webovú stránku nie je schodné riešenie vzhľadom na rastúci význam tejto technológie pri spájaní s potenciálnymi klientmi. „Firmy potrebujú vyvážený prístup, aby si udržali viditeľnosť vo vyhľadávaní poháňanom umelou inteligenciou a zároveň chránili svoju infraštruktúru a obsah,“ vysvetlil.

V prípade Ornatova AI boty úplne zmenili spôsob, akým tvorí webový obsah.

„Zmenilo to, čo píšeme a ako texty formulujeme. Predtým sme písali tak, aby sme sa lepšie umiestňovali vo vyhľadávači Google… Teraz dbám na to, aby naše stránky odpovedali na skutočné otázky zrozumiteľným jazykom a mali prehľadné sekcie s často kladenými otázkami. Presne to sú totiž informácie, ktoré si asistent s umelou inteligenciou dokáže vytiahnuť a posunúť zákazníkovi,“ skonštatoval Ayalla.

„Namiesto preplnenia textu kľúčovými slovami sa snažíme jednoducho a jasne odpovedať na otázky typu ‚Koľko stojí hĺbkové upratovanie?‘ alebo ‚Nosíte si vlastné čistiace prostriedky?‘ – pretože práve tieto odpovede systém potom cituje… Chytili sme sa toho ako príležitosti a dali sme si záležať na tom, aby bol náš web pre tieto AI nástroje ľahko čitateľný a citovateľný. Z hrozby sa tak nakoniec stal síce malý, no reálny zdroj nových zákazníkov,“ uzavrel.

Ochrana informácií

Rovnako problematický je však aj automatizovaný zber (tzv. scraping) online informácií prostredníctvom botov riadených AI – vrátane súkromného obsahu a diel chránených autorským právom – s cieľom trénovať veľké jazykové modely ako Claude alebo ChatGPT. Veľká časť zozbieraného obsahu sa používa práve na tento tréning a firmám, ktorým dáta takto odcudzili, neprináša žiaden úžitok.

Boty, ktoré prechádzajú viaceré podstránky alebo celé weby, sa nazývajú „crawlery“ (vo voľnom preklade „vyhľadávacie roboty“, pozn. prekladateľa).

„Mnohé aplikácie zamerané na automatický zber informácií neustále kradnú dôverné právne materiály. Firmy tým vystavujú riziku zneužitia obchodného tajomstva a spôsobujú pády firemných serverov, pričom náklady na nápravu dosahujú tisíce dolárov,“ uviedol právnik Robert Tsigler.

Tsiglerova práca vo funkcii hlavného právneho zástupcu vo významných firemných sporoch mu priniesla skúsenosť z prvej ruky s tým, ako automatizovaný zber informácií vytvára riziká pri autorských právach a odhaľuje slabiny v kybernetickej bezpečnosti.

Podľa jeho slov je návštevnosť z automatizovaného scrapingu zodpovedná za to, že klientom zvyšuje náklady na prenos dát a šírku pásma až o 40 percent, pričom zároveň skresľuje analytiku používateľov.

„Oddeliť reálnych používateľov od automatizovaného scrapovacieho softvéru si dnes vyžaduje, aby mnohé firmy zavádzali špecializovanú kyberbezpečnostnú infraštruktúru, čo stredne veľké podniky vychádza na viac ako 15 000 dolárov ročne,“ zdôraznil.

Na otázku, ako môžu firmy obmedziť vplyv škodlivých botov, Ayalla odpovedá predpoveďou, že v budúcnosti nepôjde o „čiernobielu voľbu“, ale skôr o viacvrstvové riadenie prístupu.

„Pravdepodobne budeme svedkami jasného oddelenia: všeobecné informácie zostanú pre systémy AI prístupné, kým pri veľmi hodnotných firemných údajoch bude potrebný overený prístup… Pozornosť sa napokon presunie od blokovania umelej inteligencie k bezpečnej spolupráci s ňou,“ uzavrel.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK