Štvrtok 6. augusta, 2026
Pomník Karla Marxa v centre nemeckého mesta Chemnitz, 29. august 2018 (Foto: Sean Gallup / Getty Images)

Dvanásť do očí bijúcich skutočností marxistického socializmu (Komentár)

V slobodnej spoločnosti, ktorá stojí na voľnom trhu a právnom štáte, je nevyhnutné, aby si mladí ľudia uvedomovali zjavnú realitu údajne „hrejivej a láskavej“ povahy marxistických foriem kolektivizmu, komunizmu, progresivizmu a socializmu. Existuje najmenej dvanásť aspektov marxistickej ideológie, ktoré predstavujú bezprostredné a vážne nebezpečenstvo tak pre demokratické štáty, ako aj pre krajiny bez demokracie.

Po prvé, marxizmus bol vystavaný na jednoznačnom koncepte ateizmu. V dôsledku toho sa snaží podkopať židovsko-kresťanskú vieru, ktorá po tisíce rokov predstavovala jeden z pilierov civilizácie a pomáha ľuďom zvládať životné výzvy. Marxisti tiež vystupujú proti tradičnej rodine, ktorá je základným stavebným kameňom každej kultúry a posilňuje spoločenské väzby. Vo všetkých oblastiach života sú úplné rodiny výrazne úspešnejšie ako rodiny rozvrátené.

Marxistická politika ďalej podnecuje ľudí k duševnej aj fyzickej lenivosti, pretože sa vo všetkých svojich potrebách spoliehajú na byrokratický štát. Táto závislosť vytvára mentalitu nezaslúženého nároku, ktorá očakáva, že potreby tých, ktorí odmietajú prevziať osobnú zodpovednosť, uspokojí niekto iný. Štúdiu aj práci venujú len minimálne úsilie, no napriek tomu očakávajú vysoké platy bez ohľadu na to, koľko práce skutočne odvedú.

Po tretie, marxisti sú mimoriadne štedrí, keď rozdeľujú peniaze zabavené tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Avšak so svojimi vlastnými peniazmi nakladajú mimoriadne šetrne. Väčšina peňazí a majetku zabaveného marxistickými vodcami nakoniec skončí u ich kumpánov a nie je prerozdelená nízkopríjmovým pracovníkom, ktorým údajne pomáhajú. Takáto miera pokrytectva je naozaj ohromujúca.

Po štvrté, marxistickí ideológovia medzi sebou súťažia, kto z nich dokáže lepšie oklamať a podviesť zraniteľných ľudí. Tí sú ochotní veriť ich sľubom, aj keď vyzerajú až príliš dobré na to, aby boli pravdivé. Marxisti používajú klam ako prostriedok na ovládanie más a na to, aby ich udržiavali v neustálej neistote. O socializme hovoria ako o raji na zemi, no zároveň robia všetko pre to, aby túto údajnú nirvánu premenili na peklo na zemi.

Po piate, marxizmus je svojvoľný systém vystavaný na základoch plných rozporov. Dokáže rozdávať výhody, no rovnako ľahko ich môže aj odobrať. Marxisti veria, že môžu meniť zákony, kedykoľvek sa im zachce, a takto využívajú hrubú silu na zmätenie a rozdeľovanie ľudí s cieľom koncentrovať moc do rúk niekoľkých vyvolených. Svojvoľné zákony môžu ľuďom brániť v hospodárskom vzostupe a zároveň vytvárať pocit neistoty.

Po šieste, na ideológiu, ktorá tvrdí, že prinesie rovnosť, je marxizmus až prekvapivo posadnutý ekonomickou triedou, farbou pleti, pohlavím a rasou. Zjavne sú niektorí rovnejší ako ostatní. Namiesto rovných príležitostí marxisti presadzujú rovnosť vopred naplánovaných výsledkov. Mnohé marxistické osobnosti sú vzdelaní akademici, ktorí predstierajú postavenie obetí, boja sa konkurencie v reálnom svete, a napriek tomu veria, že sú múdrejší ako všetci ostatní. Nenaučili sa nič o dobrom občianstve ani o múdrosti a zároveň dávajú najavo zreteľný nedostatok zdravého rozumu. Marxisti závidia ľuďom, ktorí poctivo pracujú, a útočia na tých, ktorí sú disciplinovaní, dokážu odložiť okamžité uspokojenie a vyznávajú zdravú pracovnú morálku.

Po siedme, marxisti sľubujú slobodu a bezpečnosť tým, ktorí sa pripoja k ich veci, zatiaľ čo kradnú ostatným bohatstvo, pričom skutočné bezpečie existuje len pre tých na vrchole pyramídy. Inými slovami, v marxizme sú všetci rovnako nešťastní, okrem vodcov v ťažkých vojenských čižmách, ktorí ťažia z koristi získanej svojou „legalizovanou“ krádežou. Dôkaz stačí hľadať v biede ľudí v Čínskej ľudovej republike, na Kube, v Iráne, Severnej Kórei a v Rusku.

Po ôsme, je záhadou, prečo marxistom žijúcim v slobodných spoločnostiach chýba odvaha presťahovať sa do autokratických režimov, ktoré toľko obdivujú. Je to snáď preto, že sami neveria mantrám, ktoré neustále opakujú, alebo chcú mať všetko naraz? Odsudzujú výhody slobodného podnikania a osobných slobôd, no pritom si ich sami plne užívajú. Bohužiaľ, začali svoje výsady považovať za samozrejmosť. Naozaj chcú premeniť Spojené štáty na nefunkčnú krajinu s trvalým nedostatkom tovaru a služieb?

Po deviate, marxizmus podporuje temnejšie stránky ľudskej povahy namiesto ušľachtilejších. Marxisti menia lož na pravdu a pravdu na lož. Stavajú sa proti umeniu, tvorivosti a inováciám, pričom neustále presadzujú jednoliaty skupinový spôsob myslenia namiesto myslenia kritického. Inými slovami, marxizmus je nesmierne nudný a postráda zmysel pre humor.

Po desiate, marxisti sa nikdy nepoučia z histórie, a preto sú odsúdení na to, aby ju opakovali aj po viac ako storočí krviprelievania spôsobeného ich dystopickou politikou. Niekto kedysi poznamenal, že robiť stále to isté a očakávať iný výsledok je definíciou šialenstva. To je v skratke marxistická stratégia.

Po jedenáste, marxisti oslavujú nečestnosť a démonizujú tradičné cnosti, hoci sami neustále zdôrazňujú svoju údajnú morálnu nadradenosť. S povýšeneckosťou nás poučujú o obrane demokracie a slobody, zatiaľ čo sa zároveň snažia o rozklad ekonomickej slobody, slobody vzdelávania aj osobnej slobody.

A napokon, marxizmus je hlboko nezrelý. Marxisti sa len zriedka poučia z minulosti, a preto svoje neúspechy len ďalej znásobujú. Zo svojho vlastného fašistického správania obviňujú druhých, čo je ukážkový príklad popierania a psychologickej projekcie. Dožadujú sa toho, čo zarobili iní ľudia, čo je detinské a nemorálne.

Marxisti stoja na strane totalitných režimov a vlády lúzy, zatiaľ čo sa stavajú proti jedinej demokracii na Blízkom východe – Izraelu. Väčšina marxistov podporuje presadzovanie práva iba vtedy, ak chráni nelegálnych prisťahovalcov a ich samotných, alebo ak slúži na trestanie ľudí, ktorí dodržiavajú zákony. Práve preto je nevyhnutné dôrazne čeliť marxizmu všetkými potrebnými prostriedkami.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?

Prečítajte si aj