Prečo komunizmus a socializmus zlyhávajú (Komentár)
Protesty v amerických univerzitných kampusoch poskytli večne nespokojným ľuďom ďalšiu príležitosť žiadať koniec demokratickej formy vlády a systému voľného trhového kapitalizmu v Spojených štátoch a nahradiť ich kolektivistickým snom.
Je zdrvujúcou hanbou amerického vysokého školstva, že študenti a absolventi sú takí ignorantskí, pokiaľ ide o úmrtia a deštrukciu spôsobené komunizmom a socializmom, že môžu s vážnou tvárou obhajovať marxizmus.
Počet obetí spojených so storočím komunizmu je takmer nemožné pochopiť. Určite je to viac ako 100 miliónov ľudí. Rudolph Rummel, historik a profesor politológie na Havajskej univerzite, vypočítal, že počet zavraždených sa blíži k 170 miliónom ľudí – a toto číslo nezahŕňa úmrtia v bitkách a vojnách. Milióny ľudí zomreli v dôsledku politického prenasledovania: väznenia, mučenia, čistiek, popráv a iných vrážd.
Ďalšie desiatky miliónov ľudí však zomreli od hladu.
V Rusku počas hladomoru v rokoch 1921 – 22 zomrelo hladom 5 miliónov ľudí. Ďalších 6 až 9 miliónov ľudí umrelo od hladu počas ďalšieho hladomoru na začiatku 30. rokov 20. storočia. (Len na Ukrajine zahynulo viac ako 3 milióny ľudí počas tzv. holodomoru).
Čo sa stalo s americkými „elitami“?
V Číne zomrelo hladom až 45 miliónov ľudí počas veľkého hladomoru v rokoch 1958 – 1962, ktorý spôsobila politika Mao Ce-tunga.
V Kambodži komunistickí Červení Khméri zabili podľa odhadov 2 milióny ľudí, teda 25 % obyvateľstva. Nevyčísliteľné množstvo týchto ľudí zomrelo hladom v dôsledku hospodárskej reštrukturalizácie, ktorú režim zaviedol.
V Severnej Kórei počas hladomoru v polovici 90. rokov minulého storočia zomrelo hladom približne 250 000 až 3,5 milióna ľudí.
Socialista Hugo Chávez prevzal Venezuelu – najprosperujúcejšiu krajinu Južnej Ameriky – a za viac ako desať rokov priviedol väčšinu jej obyvateľov do úplnej chudoby.
Prečo sa to stále opakuje?
Pýcha. Arogancia. Hlúposť. Ale viac než čokoľvek iné, úplný nedostatok alternatív.
Zvážte: Koľko spoločností v Spojených štátoch v histórii krajiny skrachovalo? Stovky tisíc. Možno milióny. Napríklad v rokoch 2000 až 2022 vyhlásilo v danom roku bankrot od 15 000 do viac ako 60 000 spoločností. A napriek tomu, nechali nás tieto bankroty bez jedla? Bez paliva? Áut? Oblečenia? Domov na kúpu alebo bytov na prenájom?
Nie.
Pretože keď niektoré spoločnosti zlyhali v dôsledku zlých rozhodnutí, nepredvídaných okolností, zlého riadenia alebo dokonca podvodu, iné uspeli a boli schopné poskytnúť to, čo zaniknuté organizácie nemohli.
Čo sa však stane, keď všetky produkty a služby bude poskytovať jeden subjekt alebo vláda? Čo sa stane, keď si vláda privlastní všetku pôdu? Bude kontrolovať všetky priemyselné odvetvia? Spraví všetky rozhodnutia v oblasti poľnohospodárstva a priemyslu?
Keď existuje len jeden výrobca a stane sa niečo, čo nepredpokladal, zlyhanie je systémové, katastrofálne.
Toto nie je hypotéza ani špekulácia; videli sme, že sa to pravidelne deje v ekonomikách riadených zhora nadol, v ekonomikách s príkazmi a kontrolou. Maov plán „štyroch škodcov“, ktorý mal krajinu zbaviť vrabcov, umožnil, aby mračná kobyliek zničili úrodu v krajine. Chávez si myslel, že cena ropy zostane navždy vysoká. Červení Khméri si mysleli, že dokážu premiestniť poľnohospodárov do nemocníc a vymeniť chirurgov za farmárov.
Tento jav sa netýka len autoritárskych vlád.
Malá krajina Srí Lanka je pravdepodobne posledným príkladom toho, čo sa stane, keď vláda vydá zle pochopené poľnohospodárske nariadenia. Na podnet environmentálnych aktivistov bývalý prezident Srí Lanky zakázal používanie dusíkatých a syntetických hnojív na farmách v krajine. Produkcia hlavných poľnohospodárskych produktov v krajine prudko klesla. Srí Lanka sa z čistého vývozcu ryže a čaju stala krajinou, ktorá nemá dostatok potravín pre samotných Srílančanov. Ceny potravín, paliva, tepla a liekov prudko vzrástli. Vypukli rozsiahle občianske nepokoje a násilie, ktoré prinútili prezidenta utiecť z krajiny.
Teraz chce americká vláda získať väčšiu moc a kontrolu nad našou poľnohospodárskou výrobou, naším priemyslom a naším hospodárstvom. V mene antropogénnej „klimatickej zmeny“ – ktorej vedecké dôkazy sú prinajlepšom nejasné – sa americká vláda snaží zlikvidovať ropný, plynárenský a uhoľný priemysel, radikálne reštrukturalizovať automobilový priemysel a prinútiť Američanov, aby si kupovali vozidlá na elektrický pohon. Politici chcú obmedziť používanie klimatizácií a zakázať spotrebiče na zemný plyn. Aktivisti tlačia na vládu, aby obmedzila chov dojníc, ako aj poľnohospodársku výrobu a spotrebu mäsa, údajne kvôli metánu v kravských prdoch. Na zníženie obsahu oxidu uhličitého v atmosfére, ktorý rastliny potrebujú na svoj rast, sa vynakladajú miliardy dolárov. Rastliny vytvárajú kyslík, ktorý ľudia potrebujú na život.
Problémom nie sú len medzery vo vedeckých poznatkoch alebo chybná hospodárska politika, ale aj príliš veľká moc v príliš malom počte rúk. Keď sa tí, ktorí majú všetku moc, v niečom mýlia – a oni sa vždy v niečom mýlia – škody, ktoré ich chyby napáchajú, sú obrovské.
Spojené štáty dosiahli taký úspech, aký majú, práve preto, že hospodárska a politická moc bola rozptýlená a rozdelená – medzi štáty, do miestnych samospráv, medzi milióny podnikov a desiatky miliónov ľudí. Ideológovia v našich radoch sú si takí istí, že môžu a majú všetko kontrolovať, manipulujú politickým procesom – prostredníctvom propagandy, cenzúry, nezodpovedných byrokratických nariadení a výkonných príkazov – aby centralizovali svoju moc nad našou ekonomikou.
Poučenie z histórie je jasné: ktokoľvek, kto získa takúto kontrolu nad našou ekonomikou, ju zničí.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.
O autorke: Laura Hirschfeldová vyučovala právo na postgraduálnej a bakalárskej úrovni a má takmer 15-ročné skúsenosti s prípravou a realizáciou podnikateľských kurzov, seminárov a workshopov pre rôzne skupiny poslucháčov. Medzi jej vedecké záujmy patrí podnikanie a verejná politika, hospodársky rozvoj, komercializácia technológií a všeobecné obchodné právo. Okrem svojich publikácií v oblasti práva je Hollisová od roku 1993 politickou autorkou na voľnej nohe, ktorá píše pre The Detroit News, časopis HOUR Detroit, Townhall.com a Christian Post o otázkach politiky a kultúry. Hollisová získala množstvo ocenení za svoju pedagogickú činnosť, výskum, prácu v komunite a prínos v oblasti podnikateľského vzdelávania.
Pôvodný článok
