Zdravie

Zábaly, obklady a kompresy: ako tradičné domáce prostriedky podporujú uzdravenie

Obklady: overená múdrosť našich predkov. Tradičné domáce prostriedky na zmiernenie rôznych zdravotných ťažkostí patria ku kultúrnemu dedičstvu mnohých národov. Kedysi mala takmer každá rodina vlastné jednoduché a cenovo dostupné spôsoby, ako si poradiť s bežnými zdravotnými problémami alebo podporiť zdravie v určitých obdobiach roka.

Pôvod aj spôsob používania obkladov sa v rôznych kultúrach líšia. Najstaršie zmienky o ich využití objavili archeológovia v starovekom Egypte, kde sa na liečbu už vtedy používali obklady, zábaly, prikladanie liečivých rastlín a olejové obklady. Rozmanitosť rastlín využívaných pri týchto postupoch svedčí o bohatých skúsenostiach našich predkov s prírodnou liečbou.

V časoch, keď ľudia ešte mnohé javy pripisovali pôsobeniu nadprirodzených síl, boli liečivé rastliny považované za vzácny dar nebies s výnimočnou mocou. Niet sa čomu čudovať – pomáhali zmierňovať horúčku, uľavovali od bolesti a upokojovali myseľ, vďaka čomu prinášali aj vytúžený pokojný spánok.

Nie všetko, čo sa označuje ako zábal, je zábalom v pravom zmysle slova. Rozdiel spočíva v spôsobe použitia:

·   Zábal obopína celý obvod príslušnej časti tela, napríklad hrudník.

·   Obklad pokrýva iba jednu stranu alebo časť tela, nie celý jeho obvod. Príkladom je obklad z včelieho vosku.

·   Kompres tvorí zvyčajne kus látky nasiaknutý vodou alebo inou tekutinou, ktorý sa prikladá na menšiu oblasť tela, napríklad na oči. Môže sa však použiť aj ako súčasť zábalu – priloží sa na postihnuté miesto a prekryje vonkajšou vrstvou látky, ktorá sa spravidla obtočí okolo danej časti tela. Takto sa prikladajú napríklad olejové kompresy či tradičný tvarohový zábal.

Ako sa uchovávali poznatky

Ľudia si nové poznatky získané pri používaní týchto liečebných postupov zaznamenávali a uchovávali. Aj vďaka tomu môže nemecká egyptologička Tanja Pommereningová hovoriť o viac ako 2 000 liečebných receptoch starých Egypťanov zachovaných na papyrusoch. Práve takýmto spôsobom sa poznatky odovzdávali medzi jednotlivými civilizáciami, ale aj z generácie na generáciu.

V starovekom Egypte boli liečiteľstvo a mágia úzko prepojené. Hoci učenci tej doby vďaka opakovaným skúsenostiam spoznávali účinky liečivých rastlín, verili, že bez požehnania nebies nemôže nastať skutočné uzdravenie. Podobný pohľad zastávali aj druidi, ľudové liečiteľky či babice – všetkých spájalo presvedčenie, že uzdravenie závisí nielen od liečivých prostriedkov, ale aj od pôsobenia vyšších síl.

Ako povedal Hippokrates:

„Pravý lekár sa s úctou skláňa pred božstvom.“

Viera v božskú moc bola neoddeliteľnou súčasťou vtedajšieho liečiteľstva. Svedčia o tom aj spisy kláštornej medicíny, podľa ktorých sa verilo, že pri používaní liečivých rastlín zohráva dôležitú úlohu aj spojenie s Bohom. Ide len o poveru? Podľa výsledkov vedeckých výskumov nie celkom. Ich závery naznačujú, že účinnosť liečby môže byť do značnej miery ovplyvnená aj vierou človeka v jej účinok.

Ako napísal nemecký spisovateľ Jean Paul:

„Najväčším trvalým zázrakom je viera človeka v zázraky.“

Múdrosť našich starých mám

Zloženie tradičných domácich prípravkov sa prispôsobovalo miestnym podmienkam a dostupným surovinám. Platilo to aj pre zábaly. Pri ich príprave sa využívalo množstvo liečivých bylín a éterických olejov, ktoré sa kombinovali s tvarohom, zemiakmi, masťou, ovčou vlnou či ďalšími prírodnými materiálmi. O dôvere našich predkov v liečivú silu prírody svedčí aj známe príslovie:

„Na každý neduh rastie bylinka.“

Naša planéta je domovom rozmanitých ekosystémov, a preto ponúka aj mimoriadne bohatstvo liečivých rastlín. Ľudia, ktorí sa venujú bylinárstvu alebo majú skúsenosti s prírodnou liečbou, dobre vedia, že na jeden zdravotný problém často existuje viacero rastlín s podobnými účinkami. Príroda poskytuje pozoruhodné množstvo liečivých darov, ktoré aj dnes vzbudzujú obdiv.

Výber liečivých bylín

Pri výbere liečivých rastlín sa naši predkovia opierali nielen o poznatky odovzdávané z generácie na generáciu, ale dôverovali aj vlastnej intuícii a skúsenostiam. Pred obdobím industrializácie pritom prirodzene využívali najmä rastliny, ktoré rástli v ich okolí alebo si ich sami pestovali.

Príroda tvorí vzájomne prepojený celok, v ktorom všetky organizmy zohrávajú svoju úlohu. Aj preto má zmysel spoznávať rastliny, ktoré rastú vo vašom regióne – napríklad s pomocou atlasu rastlín alebo bylinkára – a spoznávať ich vlastnosti priamo v ich prirodzenom prostredí.

Liečivé byliny obohacujú zábaly o svoje účinné látky a podporujú ich pôsobenie. V minulosti sa z nich pripravoval odvar alebo čaj, do ktorého sa pred priložením namáčala vnútorná vrstva zábalu.

Niekoľko praktických odporúčaní:

• Tymianový zábal na hrudník môže pomôcť zmierniť príznaky bronchitídy a prechladnutia.
• Obklad s prasličkou roľnou upokojuje svrbenie pokožky.
• Pečeňový zábal s rebríčkom obyčajným, odporúčaný podľa Kneippovej metódy, sa tradične používa na podporu činnosti pečene.
• Kvetinový zábal na hrudník: Počas prechádzky nazbierajte kvety, ktorých vôňa alebo vzhľad na vás pôsobia príjemne. Zmiešajte ich s niekoľkými kvapkami voňavého esenciálneho oleja a priložte na hrudník. Takýto zábal môže prispieť k psychickému uvoľneniu a pomôcť zmierniť pocity smútku.
• Arnikový zábal na chodidlá sa tradične používa pri pomliaždeninách, vyvrtnutiach, narazeniach, natiahnutí svalov či preťažení šliach. Úľavu môže priniesť aj po uštipnutí hmyzom.
• Harmančekový zábal na brucho môže pomôcť pri napätí v oblasti brucha, žalúdočno-črevných kŕčoch a tráviacich ťažkostiach. Harmanček zároveň pôsobí upokojujúco, môže zmierniť nervové napätie a priniesť príjemný pocit tepla.
• Zábal z prášku senovky gréckej sa tradične používa na zmiernenie bolesti kĺbov. Prášok sa zmieša s vodou na hustú pastu, nanesie na kompres a priloží na postihnuté miesto, kde sa zafixuje obväzom. Ľudia s astmou by sa mali tomuto zábalu vyhnúť, pretože môže dráždiť dýchacie cesty. Odporúča sa ponechať ho pôsobiť najviac dve hodiny.

Ďalšie recepty a možnosti využitia zábalov nájdete v druhej časti článku.

„Ak chceme odstrániť príčinu ochorenia, musíme liečiť človeka ako celok.“ (Sebastian Kneipp)

Najdôležitejšia zložka prichádza zvnútra

Naše staré mamy nepoznali všetky liečivé rastliny, napriek tomu si vedeli vybrať tie správne. Odkiaľ pramenila ich istota? Jedni by povedali, že zo skúseností, iní z poznatkov odovzdávaných z generácie na generáciu. Oboje zohrávalo dôležitú úlohu. Naši predkovia si však, hoci skôr intuitívne, uvedomovali aj význam viery v uzdravenie a sily pozitívneho očakávania.

Rovnako dôležitú úlohu pri zotavovaní zohrávajú blízkosť, starostlivosť a ľudská pozornosť. Podporujú totiž nielen regeneráciu tela, ale aj psychiky, a tým prispievajú k procesu uzdravovania. Naši predkovia zároveň vedeli, že pre zdravie je nevyhnutné žiť v súlade s prírodou, s ľuďmi okolo seba aj s vlastným telom.

Samoliečebná schopnosť organizmu a vnútorná rovnováha

Pozitívny postoj – v tomto prípade dôvera v liečivé rastliny – môže posilniť ich účinok a podporiť prirodzené procesy uzdravovania.

Aký výrazný môže byť účinok pozitívneho očakávania, ukázal známy experiment amerického ortopedického chirurga Brucea Moseleyho. Do štúdie bolo zaradených 180 pacientov s artrózou kolena. Výsledky ukázali, že aj u pacientov, ktorí podstúpili iba zdanlivý chirurgický zákrok, došlo k podobnému zmierneniu bolesti a zlepšeniu funkcie kolena ako u pacientov po skutočnej operácii. Štúdia tak ukázala, že samotná viera v účinnosť liečby môže u niektorých ľudí zmierniť príznaky ochorenia.

Podľa psychoterapeuta Dr. Rolfa Merkleho je obnovenie vnútornej rovnováhy základným predpokladom uzdravenia. Ako uviedol:

„Žiadny lekár nemôže urobiť viac, než vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby sa mohol uplatniť vnútorný lekár a prirodzené samoliečebné schopnosti organizmu.“

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK