Domov

Ruské kybernetické útoky zasiahli aj Slovensko. EÚ prijala sankcie, slovenská vláda verejne nereagovala

Európska únia upozornila na rozsiahle ruské kybernetické operácie namierené proti členským štátom. Ruská kyberšpionáž zasiahla aj Slovensko. Útočníci sa zamerali na vládne systémy, kritickú infraštruktúru, energetiku či zbrojársky priemysel. Kým viaceré európske krajiny reagovali diplomatickými krokmi, slovenská vláda sa k incidentom verejne nevyjadrila. Ich rozsah začali potvrdzovať až príslušné úrady po otázkach médií.

Ruské hackerské útoky zasiahli viaceré krajiny EÚ

Rada Európskej únie 13. júla odsúdila rozsiahle kybernetické útoky pripisované Rusku. Podľa Európskej únie (EÚ) ich koordinuje 16. centrum ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktoré má riadiť viaceré hackerské skupiny vrátane skupiny Turla. Tieto hackerské zoskupenia sa dlhodobo zameriavajú na členské štáty EÚ, partnerské krajiny a najmä Ukrajinu.

Atakované mali byť viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka, Poľska, Holandska, Rakúska, Rumunska, Fínska, Cypru a Slovenska. Cieľom útokov bola najmä kybernetická špionáž a sabotáž kritickej infraštruktúry.

EÚ zároveň oznámila sankcie voči deviatim osobám a štyrom subjektom spojeným s ruskými spravodajskými službami, kyberzločincami, hacktivistami a súkromnými firmami, ktoré podľa nej prispievajú k destabilizácii EÚ a jej partnerov.

Vládny kabinet sa o útokoch nezmienil

Hoci sa podľa EÚ útoky dotkli aj Slovenska, vláda Roberta Fica (Smer-SD) o nich verejne neinformovala. Až po otázkach novinárov nežiaduce aktivity potvrdili ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo informatizácie aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Upozornil na to Denník N.

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) bezprostredne po vyhlásení EÚ odsúdil ruské kybernetické útoky. Vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti sa však nezmienil, že terčom aktivít bolo aj Slovensko. Na otázky Denníka N úrad reagoval stručne s tým, že sa so stanoviskom EÚ stotožňuje.

„Slovenská republika sa pripojila k spoločnému vyhláseniu Európskej únie, ktoré odsúdilo dlhodobé škodlivé kybernetické aktivity Ruskej federácie. Zároveň podporila prijatie sankcií EÚ voči osobám a subjektom zapojeným do týchto aktivít,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo zahraničných vecí.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) priblížilo, že kybernetické aktivity smerovali na kritickú infraštruktúru, zbrojársky priemysel a energetiku. 

Ochranu týchto oblastí má podľa slov rezortu na starosti jednotka SK-CERT pod NBÚ, pričom aktuálnymi kybernetickými hrozbami sa priebežne zaoberá aj vládna jednotka CSIRT, ktorá patrí pod rezort informatizácie.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) potvrdil, že nie je oboznámený so žiadnou oficiálnou požiadavkou na zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentu pre kybernetické aktivity Ruskej federácie. 

„Kybernetické útoky sa dejú v stovkách, každý deň, všade na Slovensku. Sú to útoky na všetky inštitúcie, nie sú to len útoky z Ruska, ale z celého sveta. Niekedy sa ťažko identifikujú,“ povedal Raši. 

Dodal, že pre neho je dôležité najmä to, aby boli kybernetické útoky včas zachytené a nespôsobovali následky. „Pre mňa je toto podstatné, aká má byť reakcia, to je už v kompetencii príslušného ministerstva,“ uviedol.

Reakcia opozície

Viaceré európske krajiny, napríklad Nemecko, Francúzsko, Holandsko či Rakúsko, reagovali na ruské kybernetické útoky predvolaním ruských diplomatov a verejným odsúdením Kremľa. Kroky slovenského kabinetu boli podľa kritikov neadekvátne resp. žiadne. 

„A reakcia Slovenska? Žiadna. Žiadna bezpečnostná rada, žiadne reakcie ministrov, žiadne reakcie ďalších bezpečnostných orgánov,“ komentoval odborník na bezpečnosť a obranu Progresívneho Slovenska Peter Bátor.

Bývalá ministerka informatizácie Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí) podobne nešetrila kritikou.

„Slovensko sa stalo terčom sofistikovanej špionážnej operácie ruskej tajnej služby a Fico mlčí. Namiesto toho hľadá nepriateľov v novinároch, fiktívnych gruzínskych revolucionároch, mimovládnych organizáciách či nezávislých inštitúciách, ktoré si ešte dovoľujú pozerať mu na prsty. Verejnosť musí dostať odpovede, aký je rozsah škôd a či sa vôbec touto hrozbou zaoberá,“ zdôraznila Remišová a dodala, že takéto mlčanie je pri mimoriadne vážnom bezpečnostnom incidente absolútne neprijateľné.

Opozícia volá po Bezpečnostnej rade a predvolaní ruského diplomata

Remišová zároveň vyzvala ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD), aby si predvolal ruského veľvyslanca a vyjadril oficiálny protest Slovenska, podobne ako to urobili viaceré európske krajiny. 

Taktiež požiadala premiéra Fica o zvolanie Bezpečnostnej rady SR, ktorá by mala preveriť rozsah kybernetických útokov, možné úniky informácií a pripravenosť štátu na ďalšie hrozby. 

Podľa Remišovej ide o otázku národnej bezpečnosti, pričom mlčanie vládnych predstaviteľov pri útoku na vlastný štát nie je iba politická zbabelosť, ale zlyhanie základnej povinnosti vlády chrániť bezpečnosť Slovenska.

„V krajine, ktorej nevládnu ruskí agenti, by premiér okamžite zvolal bezpečnostnú radu štátu a informoval verejnosť o záveroch, ktoré nie sú predmetom utajenia. Ak boli napadnuté vládne siete, energetika, zbrojársky priemysel alebo dopravná infraštruktúra, ide o otázku bezpečnosti celej krajiny,“ uzavrela bývalá ministerka investícií.

PS podobne vyzvalo premiéra Fica, aby prerušil dovolenku, zvolal Bezpečnostnú radu SR a informoval verejnosť o rozsahu útokov a prijatých opatreniach.

„Rusko zaútočilo na slovenskú kritickú infraštruktúru, zbrojársky priemysel, energetiku, dokonca srdce nášho priemyslu – automobilový priemysel. A nie je to jeden takýto útok,“ priblížil Bátor. Zároveň vyjadril nespokojnosť s nedostatočnou aktivitou prezidenta Petra Pellegriniho pri riešení bezpečnostnej situácie.

Bátor taktiež vyzval šéfa rezortu zahraničných vecí Blanára, aby si podľa diplomatických zvyklostí nechal predvolať ruského veľvyslanca.

„Čo sa ešte musí stať? Musí tu niečo vyletieť do vzduchu alebo musia zomrieť obyvatelia Slovenskej republiky, aby minister zahraničných vecí už konečne zavolal ruského veľvyslanca a žiadal vysvetlenie?“ napísal bezpečnostný expert PS.

V súvislosti s hackerskými útokmi Bátor vyjadril výhrady k plánovanému príchodu ruského vojenského pridelenca na Slovensko. Myslí si, že úlohou ruského vojenského pridelenca by mohlo byť získavanie informácií o slovenskom obrannom priemysle a nie iba starostlivosť o vojenské hroby, ako sa oficiálne uvádza. PS vyzvalo ministra obrany a bezpečnostné zložky, aby prijatiu ruského vojenského pridelenca zabránili.

Poslanec Ján Hargaš (PS) vytkol premiérovi Ficovi to, že zvolával bezpečnostnú radu pri menej závažných témach ako napríklad pri „imaginárnom prevrate“, no pri kybernetických útokoch mlčí.  

Tiež upozornil na problémy v kybernetickej ochrane štátu, pričom za jej súčasný stav podľa neho nesie zodpovednosť minister informatizácie Samuel Migaľ (nom. Smer-SD). 

Hargaš zároveň vyčítal ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi (Smer-SD) nevyvodenie dôsledkov voči bezpečnostnému a krízovému manažérovi Železníc SR Jánovi Grófovi v súvislosti s jeho nedávnou návštevou Ruska.

Turla patrí medzi najsofistikovanejšie kyberšpionážne skupiny

Podľa experta spoločnosti ESET Róberta Lipovského sa ruskí hackeri na Slovensku zameriavajú najmä na kybernetickú špionáž, pričom už prenikli do viacerých systémov štátnych inštitúcií. Doplnil tiež, že od začiatku vojny na Ukrajine ruské kyberútoky v EÚ výrazne zosilneli.

„Donedávna skôr platilo, že ruské APT skupiny sa zameriavali primárne na Ukrajinu. Hoci kampane prebiehali aj v iných krajinách EÚ a NATO, takmer vo všetkých prípadoch išlo o nedeštruktívne, špionážne útoky,“ priblížil Lipovský.

Na základe minuloročnej správy britského denníka The Guardian sa ruskí hackeri vlani nabúrali do približne 10-tisíc bezpečnostných kamier pri vojenských objektoch a železničných staniciach s cieľom monitorovať prepravu materiálu na Ukrajinu. Väčšina napadnutých kamier bola na Ukrajine, ďalšie sa nachádzali v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.

Skupina Turla (známa aj ako Snake, Venomous Bear či Secret Blizzard) patrí medzi najstaršie a najsofistikovanejšie kyberšpionážne skupiny. Pôsobí minimálne od roku 2004 a podľa niektorých odhadov už od 90. rokov. Podľa Lipovského ide o veľmi pokročilú skupinu, ktorá vykonáva tiché a presne cielené útoky.

„Kradnú citlivé údaje, špehujú svoje obete a snažia sa zostať v ich prostredí čo najdlhšie a najnenápadnejšie,“ vysvetlil Lipovský s tým, že Turla sa zameriava najmä na vládne inštitúcie, armádu, diplomaciu a strategickú infraštruktúru v krajinách NATO, EÚ a na Ukrajine.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK