Svet » EÚ

Kartely zaplavujú európske prístavy: Európsky parlament diskutoval o novej ére pašovania drog po mori

Európske prístavy a pobrežia sa stávajú jedným z hlavných bojísk v zápase proti medzinárodným drogovým sieťam. Európsky parlament 8. júla diskutoval o rastúcej hrozbe obchodovania s narkotikami v európskych vodách, o ochrane vonkajších hraníc Európskej únie (EÚ) a o podmienkach, v ktorých pracujú policajti, colníci a pobrežné služby.

Debata sa začala po sérii tragických udalostí, ktoré ukázali, že boj proti pašerákom drog už dávno nie je iba otázkou kriminality, ale aj bezpečnosti štátov. 

Eurokomisár pre vnútorné záležitosti Costas Kadis pripomenul smrť dvoch príslušníkov španielskej Civilnej gardy, ktorí zahynuli 8. mája po kolízii plavidiel počas prenasledovania podozrivých pašerákov v Atlantiku.

„Tieto udalosti nám pripomínajú riziká, ktorým čelia príslušníci orgánov činných v trestnom konaní, aby udržali drogy mimo našich ulíc,“ uviedol Kadis počas rozpravy.

Rozsah problému podľa niektorých europoslancov ukazujú aj údaje o raste drogovej kriminality a jej vplyvoch na spoločnosť. Poľský europoslanec Joachim Stanisław Brudziński zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov počas rozpravy upozornil, že členské štáty EÚ v roku 2024 zaznamenali viac ako 1,5 milióna trestných činov súvisiacich s drogami. 

Poukázal tiež na rastúci počet ľudí, ktorí vyhľadávajú liečbu pre problémy spojené s kokaínom a crackom. Medzi rokmi 2018 až 2023 podľa neho vzrástol počet nových pacientov pri problémoch s kokaínom o 31 % a pri závislosti od cracku o 35 %. 

„To ukazuje, že Európa prehráva boj s pašovaním drog a organizovaným zločinom,“ uviedol Brudziński.

Rekordná dostupnosť kokaínu

Podľa Európskej komisie a európskych bezpečnostných agentúr sa drogový trh v Európe výrazne mení. Kokaín je dostupnejší ako kedykoľvek predtým a pašerácke organizácie používajú čoraz sofistikovanejšie metódy – od kontajnerovej prepravy cez menšie námorné zásielky až po špeciálne upravené plavidlá.

Kadis upozornil, že počet záchytov kokaínu v EÚ v rokoch 2013 až 2023 vzrástol šesťnásobne. Agentúra Európskej únie pre drogy (EUDA) vo svojej správe uviedla, že v roku 2023 členské štáty nahlásili rekordných 419 ton skonfiškovaného kokaínu. 

Najväčšie množstvá zachytili krajiny, ktoré sú významnými vstupnými bodmi – predovšetkým Belgicko, Španielsko a Holandsko. V ostatných rokoch však podľa EUDA narastá počet prípadov i v Portugalsku či Nemecku.

„Obchodovanie s drogami navyše nie je izolovaný zločin. Živí pranie špinavých peňazí, korupciu, obchodovanie s ľuďmi, násilie a iné formy závažnej organizovanej trestnej činnosti,“ dodal Kadis.

Európsky policajný úrad Europol zároveň upozorňuje, že organizované skupiny neustále menia svoje taktiky. Používajú nové trasy, komplikované logistické reťazce a spôsoby ukrývania drog, ktoré majú obchádzať klasické kontroly v prístavoch.

Rotterdam, Antverpy či Wilhelmshaven pod drobnohľadom

Jednou z hlavných tém diskusie bola ochrana európskych prístavov. Práve cez ne smeruje veľká časť kokaínu z Južnej Ameriky na európsky trh. EUDA upozorňuje, že najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú najmä veľké logistické centrá ako belgické Antverpy a holandský Rotterdam. 

Podľa minuloročnej správy EUDA však značné množstvá narkotík vrátane kanabisovej živice zadržali i španielske prístavy Las Palmas de Gran Canaria a Huelva či talianske Salerno.

Kadis pripomenul konkrétne tohtoročné prípady veľkých zásahov: štyri tony kokaínu zadržané v Rotterdame v marci, osem ton ukrytých v kakaových bôboch v nemeckom Wilhelmshavene v máji či viac ako sto ton kokaínu a ketamínu ukrytých v dreve z Čile.

Pomaly už ako „samozrejmosť“ vyznievajú drogy nájdené v zásielkach banánov z Južnej Ameriky. Najnovším príkladom je 770 kilogramov čistého kokaínu v prístave Vado Ligure na severozápade Talianska, kde bol kontraband ukrytý v chladiacom kontajneri z Ekvádora medzi desiatkami paliet s banánmi. Začiatkom júla polícia v rovnakom prístave skonfiškovala ďalších 340 kilogramov kokaínu.

EÚ preto posilňuje Európsku alianciu prístavov, ktorá má prepájať štátne inštitúcie, políciu, colné orgány a súkromných prevádzkovateľov. Cieľom je rýchlejšia výmena informácií a lepšie odhaľovanie pokusov organizovaného zločinu preniknúť do logistických reťazcov.

Nové trasy pašerákov

Osobitnú pozornosť venovali europoslanci situácii v Atlantickom oceáne. Španielske pobrežie a oblasti ako Andalúzia či Kanárske ostrovy patria medzi významné oblasti, cez ktoré sa pašeráci snažia dostať drogy do Európy.

Portugalská europoslankyňa Ana Miguelová Pedrová z Európskej ľudovej strany upozornila, že pašerácke siete používajú rýchle člny, takzvané „narcolanchas“, ale aj ponorky a nové tranzitné trasy cez západnú Afriku.

„Tieto siete sa prispôsobujú. Menia trasy, využívajú západnú Afriku ako prekladisko, používajú plavidlá s vysokou rýchlosťou a narkoponorky na prerozdeľovanie drog na viaceré trasy. Na mori majú naďalej výhodu vďaka svojej mobilite, dosahu a rýchlosti úniku,“ povedala.

Španielske bezpečnostné zložky pravidelne informujú o zásahoch proti logistike pašerákov. Civilná garda napríklad vlani oznámila operácie proti skupinám, ktoré zabezpečovali palivo a podporu pre „narcolanchas“ na juhu krajiny. 

Civilná garda vtedy zatkla 24 ľudí, ktorí vytvorili skupinu zodpovednú za distribúciu paliva a zásob pre lode pašujúce drogy v provincii Huelva. Úrady zhabali takmer 25-tisíc litrov paliva a desať rekreačných lodí.

Ochrana policajtov a viac možností pre vyšetrovanie

Viacerí europoslanci upozorňovali, že kriminalizácia samotných pašerákov nestačí. Podľa nich musia mať polícia, colníci a pobrežné služby k dispozícii lepšiu techniku, viac spravodajských informácií a silnejšiu právnu ochranu.

Juan Fernando López Aguilar z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov zdôraznil, že riešenie musí byť založené na spolupráci s Europolom a Eurojustom.

Poukázal na to, že vláda španielskeho premiéra Pedra Sáncheza v ostatných rokoch zvýšila počet policajtov a príslušníkov Civilnej gardy o 17-tisíc, z toho 4-tisíc v Andalúzii, pričom do infraštruktúry policajných staníc, a teda aj do bezpečnostných centier v oblasti Campo de Gibraltar, investovala dve miliardy eur. 

„Táto otázka má však jednoznačne európsky rozmer, a preto je dôležitá protidrogová stratégia EÚ a akčný plán EÚ proti obchodovaniu s drogami, s európskou koordináciou a v spolupráci s Eurojustom a Europolom,“ povedal španielsky zákonodarca

Podobne vystúpila aj holandská europoslankyňa Raquel García Hermida-Van Der Walle z frakcie Obnovme Európu. Podľa nej musí EÚ posilniť Europol, investovať do technológií ako umelá inteligencia a drony a zároveň bojovať proti korupcii, pretože „bez korupcie neexistuje obchod s drogami“.

„Bude potrebné obetovať niekoľko posvätných kráv: menej národného myslenia, viac európskeho,“ povedala Hermida-Van Der Walle, ktorá okrem posilnenia Europolu a ambicióznej európskej stratégie proti korupcii navrhuje i investície do prevencie vo štvrtiach európskych miest. 

„Narcos je viac než len seriál na Netflixe a akékoľvek kozmetické riešenia odo mňa dostávajú palec dole,“ skonštatovala.

Nový európsky akčný plán proti obchodovaniu s drogami

Kľúčovým bodom vystúpenia eurokomisára Kadisa bolo pripomenutie nového európskeho akčného plánu proti obchodovaniu s drogami, ktorý EÚ predstavila koncom minulého roka.

Jeho cieľom je zasiahnuť proti kriminálnym sieťam pozdĺž celého dodávateľského reťazca – od krajín produkcie cez tranzitné oblasti až po európske distribučné centrá.

Súčasťou plánu je posilnenie ochrany prístavov, lepšia spolupráca medzi členskými štátmi a posilnenie úlohy európskych agentúr. Kadis uviedol, že Európska komisia zároveň pripravuje nové mandáty pre Europol a Eurojust a pripravuje ďalšie legislatívne kroky v oblasti boja proti organizovanému zločinu.

„Čoskoro navrhneme nové právne predpisy týkajúce sa agentúry Frontex a organizovaného zločinu,“ prezradil cyperský eurokomisár.

Dôležitou súčasťou stratégie je spolupráca s krajinami mimo Európy, najmä s partnermi v Latinskej Amerike. Drogy totiž nevznikajú iba v Európe a samotné európske opatrenia nemôžu vyriešiť globálny problém.

EÚ preto rozširuje spoluprácu s krajinami ako Brazília a Ekvádor, ktoré patria medzi významných partnerov v boji proti kartelom a pašovaniu kokaínu. 

Boj sa nekončí v prístavoch

Rozprava v Európskom parlamente ukázala širokú zhodu v jednom bode – obchodovanie s drogami sa stalo nadnárodnou bezpečnostnou hrozbou.

Kriminálne organizácie disponujú obrovskými finančnými zdrojmi, využívajú moderné technológie a dokážu rýchlo meniť svoje metódy. Členské štáty EÚ preto podľa viacerých poslancov nemôžu postupovať izolovane.

„Žiadny členský štát nedokáže čeliť týmto bezpečnostným výzvam sám,“ skonštatoval Kadis.

Budúcnosť boja proti obchodu s drogami bude závisieť od toho, či sa EÚ podarí prepojiť lepšiu ochranu hraníc s efektívnejšou kontrolou prístavov, silnejšou medzinárodnou spoluprácou a dostatočnou podporou ľudí, ktorí stoja proti pašerákom priamo v teréne.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK