Domov

Referendum je neplatné s druhou najnižšou účasťou v histórii: Demokrati hovoria o signáli od voličov, vláda o fiasku za milióny

Referendum, ktoré malo rozhodnúť o zrušení doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA, bolo pre nízku účasť vyhlásené za neplatné. Kým vláda výsledok označuje za fiasko opozície a kritizuje miliónové náklady, iniciátori hovoria o dôležitom politickom signáli.

Druhá najnižšia účasť v histórii

Desiate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky je neplatné. Dôvodom neplatnosti bola veľmi nízka účasť, nie odmietnutie otázok voličmi. Prakticky to znamená, že referendum nemalo záväzné právne účinky. 

Nástroj priamej demokracie využilo 16,13 % oprávnených voličov. Z takmer 4,37 milióna oprávnených voličov prišlo hlasovať 705 227 ľudí, pričom platných bolo 698 757 hlasov. Ústava SR na platnosť referenda vyžaduje účasť nad 50 %.

„Môžem konštatovať, že výsledky referenda nedosiahli potrebnú 50-percentnú účasť voličov na to, aby mohlo byť toto referendum vnímané ako platné,“ potvrdil verdikt predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Burda. 

Referendum podľa ministerstva vnútra prebehlo pokojne a bez vážnych incidentov. Krátke predĺženie hlasovania v dvoch okrskoch jeho priebeh nenarušilo. Polícia nezaznamenala žiadne trestné činy, riešila len dva priestupky – alkohol u člena volebnej komisie v Žiari nad Hronom a nevhodné správanie podnapitého voliča v Ružomberku.

Referendum sa zapísalo do histórie ako druhé s najnižšou účasťou spomedzi desiatich celoštátnych referend, ktoré sa na Slovensku konali od vzniku samostatnej republiky v roku 1993. 

Nižšiu účasť evidujeme iba pri zmarenom referende z roku 1997 (9,53 %), ktorého legitímnosť bola spochybnená už v priebehu hlasovania. 

Platné bolo doteraz len jediné celoštátne referendum – o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2003 s účasťou 52,15 %. 

Účasť vo všetkých ostatných referendách sa pohybovala v rozmedzí približne 20 až 44 %. Najnovší výsledok tak potvrdzuje dlhodobý trend slabého záujmu slovenskej verejnosti o inštitút priamej demokracie.

Demokrati vinia prezidenta

Občania 4. júla pri volebných urnách rozhodovali o zrušení doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).

Petíciu za referendum iniciovala strana Demokrati. Pôvodne obsahovala tri otázky, no otázka o skrátení volebného obdobia sa v referende neobjavila, keďže sa ju prezident rozhodol nezaradiť pre rozpor s ústavou.

„Hlavná otázka, pre ktorú 400 000 ľudí podpísalo petíciu, bola, aby mali možnosť vyjadriť sa, že nechcú pokračovanie tejto vlády. A túto otázku Pellegrini zarezal bez konzultácie s Ústavným súdom SR,“ vyhlásil deň po referende na tlačovej konferencii líder Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď. 

Podľa Naďa sa prezident obával vyššej účasti, pričom vyjadril kritiku aj v súvislosti so stanoveným termínom konania referenda – počas letných dovoleniek.

16-percentnú účasť predseda Demokratov nepovažuje za neúspech. Pozitívne vníma to, že mimoparlamentná strana dokázala zmobilizovať vyše 700-tisíc ľudí.

„Ukázalo, že napriek obrovskej vládnej propagande, obštrukciám zo strany prezidenta, napriek znechuteniu z politiky a napriek všetkým pokusom presvedčiť ľudí, že sa nič nedá zmeniť, prišlo viac ako 700-tisíc občanov povedať vláde: stačilo,” uviedol.

Naď zdôraznil, že výsledok považuje za záväzok pokračovať v snahe o zmenu s dôrazom na spravodlivosť, fungujúci právny štát a službu občanom.

Pri rovnakej volebnej účasti, aká bola v posledných parlamentných voľbách 2023 (68,51 %), by 700-tisíc hlasov predstavovalo zhruba 23,3 % hlasov.

Prezident sa referenda zúčastnil

Prezident Peter Pellegrini 5. júla informoval, že sa na sobotnom referende zúčastnil.

„Vždy budem rešpektovať ústavné právo občanov Slovenskej republiky požiadať o vypísanie referenda a aj sa na takomto referende zúčastniť. Z úcty k tomuto právu a k inštitútu referenda som sa na ňom zúčastnil aj ja, hoci ako občan, politik a človek mám svoj vlastný a jasný názor na toto konkrétne referendum,“ povedal pre TASR.

V reakcii na výsledok referenda zdôraznil, že referendum vyhlásil v súlade s platnou legislatívou, pričom odmietol kritiku Demokratov.

„Ako prezident Slovenskej republiky som sa pri vyhlasovaní referenda striktne držal ústavy a platných zákonov a nemohol som postupovať inak. Je smutné, že iniciátori referenda namiesto toho, aby si priznali neúspech, hľadajú vinu všade naokolo, len nie v sebe,“ zdôraznil Pellegrini.

Premiér hovorí o fiasku opozície

Premiér Robert Fico (Smer-SD) na sociálnej sieti uviedol, že sa referenda nezúčastnil, keďže jedna z otázok sa týkala priamo jeho osoby.

„Napriek tomu sme proti referendu nevyvíjali žiadne aktivity, pretože si ho ako najvyššiu formu priamej demokracie vážime. Účasť na referende by bola ešte nižšia, keby sme aktívne verejnosti vysvetľovali jeho nezmysel,” uviedol 5. júla.

Fico zároveň vytkol opozícii, že referendum využila na šírenie nenávisti a zneužila tému bezpečnostných opatrení prijatých po atentáte na jeho osobu. Dodal, že podobné opatrenia využíva aj bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, no podľa neho sa ich postavenie a zodpovednosť nedajú porovnávať.

„Nepochybujem, že včerajšie referendové fiasko bude celá opozícia a protislovenské a protivládne médiá vykladať ako úspech a varovanie vláde SR. Smutné je aj to, že tí, ktorí zorganizovaním tohto nezmyselného referenda vytiahli zo štátneho rozpočtu 12 miliónov eur, bez zaváhania obviňujú vládu z financovania osláv štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda,” zhodnotil Fico.

Referendum stálo 12,4 milióna eur

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) pripísal nízku účasť referenda na vrub iniciátorov zo strany Demokrati. Vyzval ich, aby sa ospravedlnili verejnosti a uhradili náklady spojené s jeho konaním.

„Historicky najnižšia účasť občanov v referende. Za toto fiasko by sa mali Demokrati Slovensku ospravedlniť a uhradiť jeho náklady,“ napísal Šutaj Eštok 5. júla na sociálnej sieti.

Na prípravu, priebeh a spracovanie výsledkov vláda vyčlenila takmer 12,4 milióna eur, pričom väčšina prostriedkov (10 474 045 eur) smerovala ministerstvu vnútra na zabezpečenie volebných komisií a technického vybavenia. Ďalšie financie (vo výške 1 918 903 eur) dostal Štatistický úrad na spracovanie výsledkov.

Politológ: Výsledok je varovaním pre opozíciu

Politológ Juraj Marušiak označil výsledok referenda za varovanie pre opozíciu, ktorá podľa neho musí zlepšiť komunikáciu s voličmi a nájsť témy, ktoré ich dokážu osloviť.

Podľa politológa otázky týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA nedokázali voličov výraznejšie mobilizovať. 

„Pre opozíciu je toto referendum takým vážnym varovaním, že musí jednak komunikovať s voličmi, pracovať s tými voličmi a musí ale aj identifikovať témy, s ktorými ich bude oslovovať. Pretože v opačnom prípade sa môže stať, že prehrá aj budúcoročné parlamentné voľby,“ skonštatoval 5. júla pre TASR.

Marušiak dodal, že hoci téma „papalášizmu“ vyvoláva vo verejnosti nespokojnosť, pre mnohých občanov momentálne nie je prioritou. 

Poukázal tiež na to, že strana Demokrati dlhodobo zápasí s nízkou podporou, a to aj pre negatívny obraz, ktorý má u časti voličov a niektorých opozičných strán.

„Zrejme nie sú nadšení, že mali práve Demokrati, strana, ktorá skončila mimo parlamentu, diktovať témy. Ďalšia vec je, že túto stranu môžu vnímať aj ako istého rivala,“ zhodnotil Marušiak.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK