Svet

Čo treba vedieť o Andym Burnhamovi, pravdepodobnom budúcom britskom premiérovi

Bývalý starosta grófstva Veľký Manchester Andy Burnham, ktorý sa po demisii Keira Starmera s najväčšou pravdepodobnosťou stane novým britským premiérom, predstavil v pondelok (29. júna) svoju víziu pre krajinu.

Burnham sa verejnosti prezentuje ako sympatický obyčajný chlap zo severu. Namiesto obleku s kravatou sa radšej oblieka ležérne do trička a voľný čas trávi hraním futbalu či mixovaním hudby za dídžejským pultom na charitatívnych akciách.

Burnham zvíťazil v doplňovacích parlamentných voľbách 18. júna s jasným cieľom: vyzvať Starmera v boji o post lídra Labouristickej strany po tom, čo premiér stratil dôveru poslancov pre katastrofálne výsledky v komunálnych voľbách. Starmer nakoniec rastúcemu tlaku ustúpil a zložil funkciu.

Pre Burnhamove ambície by tak mohlo platiť „do tretice všetko dobré“. O post lídra labouristov sa totiž uchádzal už dvakrát – v roku 2010 skončil štvrtý za Edom Milibandom a v roku 2015 druhý za Jeremym Corbynom.

Aký je jeho príbeh?

Päťdesiatšesťročný Burnham sa narodil na predmestí Liverpoolu, je kariérny politik, ženatý otec troch detí. Do politiky vstúpil po absolvovaní Cambridgeskej univerzity ako výskumník a poradca labouristických poslancov.

Vo veku 31 rokov bol zvolený za poslanca za obvod Leigh v regióne Veľkého Manchestru na severozápade Anglicka. Počas vládnutia Tonyho Blaira pôsobil v nižších ministerských funkciách. Keď sa premiérom stal Gordon Brown, vypracoval sa na kľúčovejšie posty – najprv na ministra kultúry a neskôr na ministra zdravotníctva.

V roku 2017 sa stal starostom Veľkého Manchestru, čím vymenil neľútostný boj v celoštátnej politike za regionálne líderstvo v čase, keď boli labouristi pod vedením Jeremyho Corbyna v opozícii. V regióne s viac ako tromi miliónmi obyvateľov si Burnham získal silnú popularitu a v rokoch 2021 a 2024 bol vo funkcii znovuzvolený.

Jeho verejný profil výrazne vzrástol počas pandemických lockdownov a obmedzení, keď bojoval za väčšie finančné kompenzácie pre komunity na severe. Hoci nepatril k skeptikom voči pandemickým opatreniam, tvrdil, že viacstupňové obmedzenia zasahujú niektoré regióny tvrdšie ako iné. Vláde Borisa Johnsona vyčítal, že jej pandemická politika je príliš pragocentricky zameraná na Londýn.

Keď Starmerove preferencie necelé dva roky po drvivom volebnom víťazstve v roku 2024 strmo padli, Burnham sa vyprofiloval ako jasný favorit strany na jeho nástupcu.

Nájde sa pre Burnhama vyzývateľ?

Niektorí mediálni komentátori po jeho pandemickom spore s vtedajším premiérom Borisom Johnsonom pasovali Burnhama za „kráľa severu“. Je celkom možné, že bez protikandidáta bude bývalý starosta tentoraz „korunovaný“ za lídra labouristov a zároveň premiéra.

Zdá sa, že Labouristická strana sa za Burnhamom skutočne zjednocuje. Súboju o premiérske kreslo by však teoreticky mohol čeliť, ak by sa do ringu rozhodol vstúpiť iný poslanec. Na to by však potenciálny vyzývateľ musel získať podporu 20 % labouristických poslancov a troch pridružených organizácií (z ktorých dve musia byť odborové zväzy), alebo 5 % členskej základne v obvodoch.

Nominácie na post lídra labouristov sa otvárajú 9. júla a uzatvárajú sa o týždeň neskôr. Ak zostane Burnham jediným kandidátom, britským premiérom by sa mohol stať už 17. júla.

V prípade, že by došlo k vnútrostraníckemu súboju, nový líder by mal byť vo funkcii do návratu parlamentu z letných prázdnin 1. septembra.

Samotný Starmer vyhlásil, že si želá „hladké odovzdanie moci“ a že ktokoľvek ho nahradí, bude mať jeho plnú podporu.

Niektorí z možných vyzývateľov už svoju kandidatúru vylúčili, no iní sa ešte stále môžu rozhodnúť zabojovať – ak sa im podarí získať potrebnú podporu. Bývalý minister zdravotníctva Wes Streeting, najprominentnejší člen Starmerovho tímu, ktorý odstúpil počas výziev na premiérov odchod, uviedol, že po Starmerovej demisii podporí Burnhama.

Člen kabinetu a Starmerov lojalista Darren Jones, Burnhamov potenciálny rival, pre televíziu Sky News potvrdil, že o post lídra sa uchádzať nebude, pretože ho Burnham ubezpečil o smerovaní svojej hospodárskej politiky. Ďalší zákonodarcovia, ktorých mená sa predtým spomínali (vrátane bývalej vicepremiérky Angely Raynerovej či bývalého ministra ozbrojených síl Ala Carnsa), svoje plány kandidovať neoznámili.

Prieskumy jasne ukazujú, že Burnham je medzi členmi strany jasným favoritom.

Trump a „osobitný vzťah“

Takzvaný „osobitný vzťah“ medzi Spojeným kráľovstvom a USA sa v posledných mesiacoch dostal pod výrazný tlak, najmä odkedy Starmer pôvodne odmietol žiadosť Washingtonu o využitie britských základní na nálety proti Iránu.

Keď sa 25. júna novinári pýtali amerického prezidenta Donalda Trumpa na Burnhama, odpovedal: „Nič o ňom neviem. Všimol som si len, že bol, hádam, starostom nejakého mesta.“

„Počul som, že je extrémne liberálny, naozaj extrémne, čo znamená, že pravdepodobne neotvorí Severné more. Viete, dal som Keirovi Starmerovi celkom dobrú radu – povedal som mu, nech otvorí Severné more,“ dodal Trump.

Na otázku, či by chcel byť prvým svetovým lídrom, ktorý navštívi Burnhamovu Britániu, prezident odvetil: „Nie, ale myslím si, že sme pravdepodobne odlišného presvedčenia.“

Burnham v minulosti utrúsil na adresu amerického prezidenta nelichotivé poznámky. Napríklad 6. januára 2021, po nepokojoch Trumpových priaznivcov v Kapitole, na sociálnej sieti napísal: „Každý britský politik, ktorý niekedy venoval Trumpovi pozornosť, by sa mal práve teraz hanbiť.“

Bývalý starosta už predtým varoval pred tým, čo nazval „jedovatou“ povahou politiky amerického štýlu, a pre The London Economic uviedol, že Trump priniesol do Spojených štátov aj do sveta „nestabilitu“.

V knihe „Head North“ z roku 2024, na ktorej sa autorsky podieľal so starostom Liverpoolu Stevom Rotheramom, Burnham napísal: „Či sa nám to páči alebo nie,“ Trump a líder strany Reform UK Nigel Farage boli „efektívni v nadväzovaní kontaktu s ľuďmi, ktorí majú pocit, že politici zanedbali ich životný priestor.“

Dvojica autorov v knihe argumentovala, že „nová radikálna pravica“ na oboch stranách Atlantiku využila pocity odcudzenia a „odtrhnutosť ľavicovo-progresívneho establišmentu“, ktorý podľa nich nedokázal riešiť problémy robotníckej triedy a sociálnu nerovnosť.

Aká je jeho politická línia?

Počas neúspešnej kampane na post lídra strany v roku 2010 Burnham uviedol, že jeho politickou filozofiou je „socializmus ašpirácií“.

Zaraďuje sa k takzvanej „mäkkej ľavici“ Labouristickej strany, čo znamená, že je vo všeobecnosti považovaný za o niečo viac ľavicového než Starmer, ktorý je vnímaný ako stredoľavý, a to najmä v otázkach ekonomiky.

Presadzuje vyššie dane z nehnuteľností, bohatstva a príjmov z investícií, prísnejšiu štátnu kontrolu nad sieťovými odvetviami a masívnejšiu výstavbu sociálneho bývania.

Jeho pondelkový prejav kládol silný dôraz na lokalizmus a odovzdanie právomocí regiónom. Prisľúbil tiež výstavbu nájomných bytov s cieľom riešiť prudko rastúce ceny súkromných prenájmov. 

Imigráciu vôbec nespomenul. 

Z pozície ministra zdravotníctva v rokoch 2009 – 2010 sa Burnham pokúsil zaviesť bezplatnú sociálnu starostlivosť pre všetkých dospelých v Spojenom kráľovstve. Návrh zákona však neprešiel predtým, ako labouristi v roku 2010 prehrali voľby. 

Ako starosta stanovil pre Manchester cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2038, pričom k jeho ekologickým opatreniam patrila napríklad aj elektrifikácia autobusov. Burnham však naznačil, že sa nebráni prehodnoteniu britského prístupu k rope a zemnému plynu v Severnom mori. „Som tomu do istej miery otvorený. Nemám na to striktne vyhranený názor,“ vyhlásil.

V otázkach obrany je silným podporovateľom NATO. V roku 2015 sa vyjadril, že by nemohol slúžiť v tieňovom kabinete, ak by Corbyn, z ktorého sa stal líder strany, podporil odchod z vojenskej aliancie. 

V zahraničnej politike Burnham podporuje dvojštátne riešenie na Blízkom východe,  podpísal výzvu pre britskú vládu na uznanie palestínskeho štátu. Odsúdil izraelské osady na Západnom brehu, hoci odmietol označiť izraelské vojenské akcie v Gaze za „genocídu“. 

Záznamy o jeho hlasovaní v parlamente ukazujú, že uprednostňuje sociálne-liberálnu politiku, vrátane manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Čelil však kritike za podporu postupov pri liečbe detí, ktoré sa identifikujú ako transrodové, najmä pokiaľ ide o verejné financie poskytnuté charitatívnym organizáciám, ktoré podávali deťom blokátory puberty, čo je v súčasnosti v Británii zakázané (s výnimkou kontroverznej lekárskej štúdie).

Skupiny za práva žien obvinili Burnhama, že zmenil svoj postoj k rodovej politike, aby sa zapáčil sociálne konzervatívnym voličom v Makerfielde. Predtým totiž tvrdil, že len „malá menšina“ má námietky voči biologickým mužom identifikujúcim sa ako ženy na ženských toaletách či v šatniach, a podporoval urýchlenie procesu získania potvrdenia o zmene pohlavia pre tých, ktorí chcú získať právnu identitu opačného pohlavia.

Aké sú jeho konkrétne sľuby?

V pondelkovom prejave sľúbil, že zvráti takmer dve desaťročia hospodárskej stagnácie, ktorá krajinu trápi od finančnej krízy z roku 2008. Plánuje to dosiahnuť prístupom, ktorý nazval „manchesterizmus“ – prepájaním verejných a súkromných peňazí na investície do oblastí ako doprava, bývanie a infraštruktúra.

Burnham ohlásil, že vytvorí nové pracovné miesta v priemysle, zabezpečí lepšie vzdelávacie príležitosti a zreformuje drahé sprivatizované sieťové odvetvia.

Priamo z Manchestru taktiež oznámil zámer vytvoriť v tomto meste nový vládny úrad, ktorý nazval „No. 10 North“ (Severná Downing Street 10, pozn. prekladateľa). Úrad by mal dohliadať na regionálny rozvoj a stať sa „nervovým centrom prebudovanej Británie“ s cieľom vyrovnať životnú úroveň vo všetkých kútoch štátu. Regionálni starostovia by podľa týchto plánov získali širšie právomoci v oblasti bývania, sociálneho zabezpečenia a školstva.

Hoci prejav načrtol silnú víziu, chýbali v ňom špecifiká, odkiaľ chce štát na tieto kroky získať dodatočné zdroje. Otázky od novinárov navyše nepovolil. Vo svojej reči taktiež úplne vynechal tému imigrácie a azylového systému, pričom v parlamente v minulosti stabilne hlasoval proti prísnejším imigračným zákonom.

Porazí „Burnhamov efekt“ stranu Reform UK?

Opozičné strany svorne vyzývajú, aby sa po nástupe nového lídra labouristov konali predčasné voľby, britské zákony to však nevyžadujú.

Pikantné je, že samotný Burnham v roku 2022 hlasno volal po predčasných voľbách, keď konzervatívna premiérka Liz Trussová odstúpila už po 45 dňoch. V súvislosti s neustálym striedaním nevolených lídrov vtedy na sieti X napísal: „Takto to už ďalej nejde.“ Keď však v deň Starmerovej demisie prišiel do Londýna zložiť poslanecký sľub, na novinárske otázky o všeobecných voľbách reagoval, že „preskakujú hneď niekoľko prekážok naraz“.

Od referenda o brexite v roku 2016 sa v Spojenom kráľovstve vystriedalo šesť premiérov. Očakáva sa, že Burnham bude už siedmym.

Najnovšie prieskumy naznačujú, že Labouristická strana by po ťažkých mesiacoch mohla zaznamenať takzvaný „Burnhamov efekt“ (Burnham bounce – náhly nárast preferencií vďaka novému lídrovi). Mnohí v strane ho vnímajú ako ideálnu tvár pre získanie bývalých voličov, ktorí prešli k populistickým stranám Reform UK a Restore, alebo naopak, ušli doľava k Zeleným.

Burnham vo svojom obvode s prehľadom porazil kandidáta strany Reform UK (získal 55 % hlasov), a to aj napriek celkovému silnému postaveniu „reformistov“ v nedávnych lokálnych voľbách. Vzhľadom na výraznú labouristickú väčšinu v Dolnej snemovni tak politickí analytici neočakávajú, že by si Burnham komplikoval cestu k moci vyhlasovaním predčasných volieb. Tie riadne sú naplánované až na rok 2029.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK