14 obcí na východe Slovenska vymenilo akcie vodární za dlhopisy. NKÚ varuje pred stratou kontroly, VVS hovorí o správnom rozhodnutí
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) odhalila, že 14 miest a obcí na východnom Slovensku vymenilo akcie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti za dlhopisy v rámci programu Voda spieva I. Kým kontrolóri hovoria o miliónových stratách a výraznom oslabení verejnej kontroly nad vodárňami, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a zapojené samosprávy pochybenia odmietajú a postup označujú za legitímne finančné rozhodnutie.
NKÚ upozorňuje na oslabenie verejnej kontroly nad vodárňami
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zistila, že 14 miest a obcí na východnom Slovensku v rokoch 2022 – 2025 predalo svoje akcie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) za približne tretinu ich menovitej hodnoty. Následne za získané prostriedky nakúpili dlhopisy vydané VVS.
„Starostovia, primátori či poslanci, ktorí podporili laxnú výmenu akcií za dlhopisy v strategickej spoločnosti, týmto krokom bezprecedentne povýšili krátkodobý finančný benefit v podobe výnosov z dlhopisov nad kľúčovú zodpovednosť samospráv voči občanom – a tou je zabezpečenie dodávok pitnej vody do domácností,“ zhrnul záver auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Týmto krokom sa hodnota majetku kontrolovaných samospráv podľa NKÚ znížila takmer o 12,5 milióna eur. Zároveň sa výrazne oslabila ich pozícia vo vodárenskej spoločnosti – ich vlastnícky podiel klesol z viac ako 9 % na 0,0002 %, čo znamená praktickú stratu akcionárskych práv a možnosti ovplyvňovať riadenie či rozvoj vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v regióne.
Audit tiež ukázal, že hodnota dlhodobého finančného majetku 14 kontrolovaných samospráv klesla medzi rokmi 2022 a 2025 z takmer 26 miliónov eur na necelých 13,5 milióna eur.
Hlavným dôvodom bol práve predaj akcií vo VVS, pri ktorom samosprávy predali takmer všetky svoje akcie za cenu výrazne nižšiu ako bola ich menovitá hodnota.
„Zabezpečenie dodávok pitnej vody je primárnou kompetenciou obcí“
NKÚ zároveň pripomína, že zabezpečenie dodávky pitnej vody patrí medzi základné kompetencie obcí. Z tohto dôvodu štát pred približne dvadsiatimi rokmi bezodplatne previedol vodárenský majetok na obecné vodárenské spoločnosti, ktorých jedinými akcionármi môžu byť samosprávy. Cieľom bolo zachovať kontrolu nad strategickou vodárenskou infraštruktúrou v rukách miest a obcí.
NKÚ zdôraznil, že starosta alebo primátor nie je vlastníkom samosprávneho majetku, a teda ani akcií vo vodárenskej spoločnosti.
„Tento majetok patrí obrazne povedané obyvateľom obce, mesta a štatutár samosprávy má v zmysle zákonných zásad dobrého hospodára rozhodovať primárne o jeho ochrane a rozvoji. Sme presvedčení, že to nemá byť o zahmlenom, nevýhodnom či až o jeho bezprecedentnom odpredaji. A pri strategickom majetku platí tento princíp dvojnásobne,“ objasnil pohľad kontrolórov šéf úradu.
Úrad upozornil na to, že samosprávy sa svojím krokom nepriamo vzdali kontroly nad strategickou verejnou infraštruktúrou. Preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj iniciovať zmenu zákona o majetku obcí, ktorá by sprísnila pravidlá nakladania s finančným majetkom samospráv, zvýšila transparentnosť a lepšie chránila verejný záujem.
Obecní kontrolóri sa k predaju nevyjadrili
NKÚ zároveň upozornil, že obecní kontrolóri sa k predaju akcií a následnému nákupu 20-ročných dlhopisov bez garantovaného výnosu nevyjadrili. Podľa úradu mohli pritom upozorniť na skutočnosť, že schválenie prospektu dlhopisov Národnou bankou Slovenska neznamenalo posúdenie ich bezpečnosti ani výhodnosti pre samosprávy, ale iba potvrdenie súladu s legislatívnymi požiadavkami.
NKÚ dodáva, že samosprávy sa prakticky vzdali svojich hlasovacích práv, čím stratili možnosť aktívne ovplyvňovať smerovanie VVS.
„Obce a mestá sa týmto rozhodnutím zbavili možnosti ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú priamy vplyv na ich zákonné povinnosti, a to zásobovanie obyvateľov pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd a ochranu životného prostredia. Vzdaním sa hlasovacích práv sa samosprávy vytlačili zo sféry rozhodovania v akcionárskej štruktúre vodárenskej spoločnosti, ktorá zabezpečuje jednu zo základných a z môjho pohľadu strategických verejných služieb, dodávku pitnej vody pre bezmála milión obyvateľov východného Slovenska,“ skonštatoval Andrassy.
Naopak, posilnil sa vplyv ostatných akcionárov pri rozhodovaní o rozvoji vodárenskej infraštruktúry a strategických investíciách.
Nedostatky vo verejnej súťaži
Kontrola tiež odhalila nedostatky v obchodných verejných súťažiach na predaj akcií. Podmienky podľa NKÚ neboli nastavené tak, aby zabezpečili transparentnú a férovú súťaž, pričom vo všetkých 14 prípadoch boli rovnaké a prihlásil sa len jediný záujemca – samotná VVS.
„Tento opakovaný vzorec, uplatňovaný u všetkých kontrolovaných samospráv, vyvoláva u nás vážne pochybnosti, či išlo o riadnu hospodársku súťaž, slobodné rozhodnutie volených predstaviteľov samospráv, alebo o riešenie šité na mieru pre jedného záujemcu a v konečnom dôsledku manažované z jedného miesta. Nehovoriac o tom, že výmena akcií za dlhopisy v podniku, ktorý zodpovedá za kritickú infraštruktúru, je významným rizikom pre jeho možné ovládnutie úzkym vedením, manažmentom spoločnosti a naplnenie rizík spojených s možnou skrytou privatizáciou vodárenského segmentu, ktorý je pre rozvoj regiónov a život v nich podstatný,“ uzavrel predseda NKÚ.
Samosprávy navyše neurčili hodnotu akcií prostredníctvom nezávislého odborného posudku, ale vychádzali z podkladov pripravených emitentom, čo podľa NKÚ nebolo v súlade so zásadami hospodárneho nakladania s majetkom obcí.
Mestá a obce sa voči NKÚ ohradili
Obce sa voči výsledkom kontroly NKÚ odvolali a podali námietky, no kontrolný úrad ich akceptoval iba čiastočne, a to v prípade miest Rožňava a Revúca. V ostatných prípadoch námietky neboli uznané v plnom rozsahu.
Desať obcí z východného Slovenska kritizovalo postup NKÚ pri kontrolách a označilo ho za „šikanu“. Vo svojom spoločnom komuniké tvrdia, že kontroly týkajúce sa ich účasti v dlhopisovom programe Voda spieva I., ktorý spustila VVS, mali podľa nich neprimeraný a zaujatý charakter, najmä pre krátke päťdňové lehoty na reakcie a zamietanie ich námietok bez dostatočného odôvodnenia.
Mestá a obce v komuniké zároveň odmietli tvrdenia, ktoré podľa nich vytvárajú ničím nepodložený dojem, že pri hospodárení s obecným majetkom a vo vzťahu k obyvateľom konali nehospodárne alebo nezákonne.
Dodali, že dlhopisový program prináša stabilný výnos, pričom v januári 2026 získali už druhýkrát výnos v objeme takmer 1 milión eur.
V závere komuniké sa tiež spomína plán ďalšej emisie dlhopisov v spolupráci s investičným fondom, tentoraz vo forme verejne obchodovateľných zelených dlhopisov.
Z celkového počtu 14 kontrolovaných miest a obcí spoločné komuniké podpísali zástupcovia desiatich z nich (Bardejov, Revúca, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Trhovište, Betliar, Šemša, Kečovo, Tušice a Valaliky). Zvyšné štyri mestá a obce (Rožňava, Stropkov, Okrúhle a Poproč) sa k podpisu nepridali.
Dlhopisy Voda spieva I. prinášajú fixný ročný výnos 6 %, čo predstavuje približne 0,80 eura na jednu vymenenú akciu ročne. V porovnaní s historickými dividendami z akcií VVS (priemerne iba okolo 0,05 eura na akciu a vyplácané sporadicky) ide o zhruba 16-násobne vyšší ročný príjem. Obce tak získali stabilnú hotovosť, ktorú môžu použiť na bežné výdavky.
Na druhej strane transakcia prináša riziká. Dlhopisy majú 20-ročnú splatnosť a veľmi nízku likviditu – predčasný predaj je ťažký. Ide o nezabezpečené dlhopisy, v prípade vážnych problémov VVS hrozí nesplatenie.
Najväčšou výhradou NKÚ však zostáva strata akcionárskej kontroly – z viac ako 9 % prakticky na nulu, čo samosprávy pripravilo o vplyv na riadenie vodární.
VVS: Transakcie prebehli v súlade so zákonom
Zástupcovia VVS odmietajú tvrdenia, že ide o nevýhodný obchod pre mestá a obce. Tvrdia, že transakcie prebehli na základe rozhodnutí akcionárov a v súlade s pravidlami spoločnosti. Argumentujú tiež tým, že treba rozlišovať medzi účtovnou a trhovou hodnotou akcií a že podobné výmeny sa diali už aj v minulosti.
„Z atakov predsedu NKÚ v priebehu posledných takmer dvoch rokov, jeho vyhraneného neodborného názoru a šikanózneho nastavenia kontrol sa dá jasne usudzovať, že výsledky kontrol sú už vopred dané. NKÚ sa teraz len urputne snaží potvrdiť a podporiť predčasné a laické vyjadrenia svojho predsedu z minulosti,“ komentoval situáciu Matej Smorada, člen správnej rady Klubu akcionárov VVS ešte 27. januára 2026, keď prebiehala kontrola NKÚ vo vybraných obciach a mestách.
Predseda združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátor Partizánskeho Jozef Božik 3. júna v relácii Braňo Závodský naživo uviedol, že samosprávy sú dlhodobo podfinancované, čo ich môže motivovať k hľadaniu okamžitých finančných riešení. Práve finančný tlak na obce môže byť podľa neho jedným z dôvodov, prečo na výmenu akcií pristúpili.
„Keby obec bola normálne financovaná a mali sme financovanie podľa toho modelu, ktorý navrhuje ZMOS a to je 19-percentný rovný podiel na dani z pridanej hodnoty právnických osôb, a takisto výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ten balík peňazí by pre samosprávy bol o 1,5 miliardy vyšší, tak potom by tie samosprávy takéto cesty ani nehľadali. Ale tým, že sme hlboko podfinancovaní, každé euro sa počíta,“ povedal Božik.
Lukáč: Skrytá privatizácia slovenskej vody
Na situáciu okolo VVS dlhodobo upozorňuje Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Podľa neho bude voda kvôli nadchádzajúcim klimatickým zmenám zlatom 21. storočia, čo vytušili aj slovenskí developeri, ktorí pripravujú skrytú privatizáciu slovenskej vody.
„Smeruje to k tomu, že ak tie dediny a mestá vymenia v dostatočnom množstve svoje akcie za dlhopisy, tak istej veľmi úzkej skupine ľudí umožnia manipulovať s vodnými zdrojmi a predávať vodu z celého východného Slovenska. A vyzerá, že sa to tak stane,“ skonštatoval v júli 2024 v rozhovore pre Týždeň.
Ako ďalší problém ochranár uvádza nelogické manipulovanie veľkými vodnými zdrojmi – nádržami pitnej vody. Spomína nádrž Tichý Potok v okrese Sabinov, ktorá má kapacitu 200 litrov za sekundu a môže pitnou vodou napájať krajské mesto Prešov a všetky obce v okolí. Avšak dnes sa z nej odoberá len 50 litrov za sekundu, zvyšok ostáva nevyužitý.
Prešov je napájaný z vodnej nádrže Starina v okrese Snina, pričom sa voda za vysoké náklady musí tlačiť do kopca. Na druhej strane by z Tichého Potoka voda do mesta tiekla samospádom.
Podľa Lukáča sa plánuje úplné odstavenie nádrže Tichý Potok a prepustenie zamestnancov, čím vznikne nedostatok pitnej vody. Následne sa namiesto funkčného zdroja postaví oveľa väčšia nádrž Tichý Potok s kapacitou až 600 litrov za sekundu, čo pokladá za úplne zbytočné míňanie verejných peňazí, keďže by stačilo len využiť plnú kapacitu súčasného vodného zdroja.
O vodu z novej veľkej nádrže na Slovensku podľa Lukáča nebude záujem, ale potenciálne ju developer bude môcť predávať do zahraničia.
Dodáva, že o vode by mali rozhodovať ľudia, ktorí ju pijú, nie tí, ktorí sa jej rôznymi spôsobmi zmocnili.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.