Svet » EÚ, USA

Stiahnutie amerických vojakov z Nemecka podľa expertov odráža dlhodobý obrat Spojených štátov smerom k Ázii

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa uviedla, že svoju vojenskú prítomnosť v Európe je potrebné prispôsobiť aktuálnym strategickým prioritám.

Oznámenie Pentagonu z 1. mája o stiahnutí 5 000 amerických vojakov z Nemecka zapadá do dlhodobého vzoru presúvania amerických síl, uviedli experti pre Epoch Times.

Rozhodnutie prišlo niekoľko dní potom, ako nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že Spojené štáty nemajú v konflikte s Iránom „žiadnu stratégiu“ a Teherán Washington „ponižuje“.

Hovorca Pentagonu Sean Parnell uviedol, že stiahnutie vojakov bude dokončené do šiestich až dvanástich mesiacov, pričom ide o výsledok prehodnotenia americkej vojenskej pozície v Európe.

Škrty znamenajú odchod jednej armádnej brigády a rušia plán z Bidenovej éry, schválený na samite NATO vo Washingtone v roku 2024, podľa ktorého mal byť v Nemecku rozmiestnený prápor konvenčných rakiet dlhého doletu.

V Európe zostáva približne 85 000 amerických vojakov. Podľa americkej administratívy je cieľom presmerovať vojenské kapacity do indo-pacifického regiónu a na západnú pologuľu.

Rozhodnutie nadväzuje na minuloročné stiahnutie americkej bojovej brigády z Rumunska. Trump naznačil, že podobné redukcie by sa mohli týkať aj amerických vojakov v Španielsku a Taliansku.

Už prvá Trumpova administratíva pripravila v roku 2020 plán na stiahnutie takmer 12 000 vojakov z Nemecka, pričom tento krok vtedy prezentovala ako strategické preskupenie síl a aj ako sankciu za to, že si Berlín neplní záväzky NATO v oblasti výdavkov na obranu. Prezident Joe Biden sťahovanie vojakov v roku 2021 zastavil.

„Diskusia o stiahnutí amerických vojakov z Nemecka nie je nová,“ povedal pre Epoch Times nemecký historik a profesor germanistiky na Lotrinskej univerzite vo francúzskom Lorraine Ulrich Pfeil.

„Donald Trump využil príležitosť, pretože ho podráždili výroky Friedricha Merza, avšak táto téma zďaleka nie je nová.“

Čo znamená stiahnutie 5 000 vojakov

Pfeil uviedol, že spomínaných 5 000 vojakov je z pozemnej pechoty – „ktorú moderné armády potrebujú čoraz menej, pretože vojny sa dnes vedú dronmi a raketami“. Berlín podľa neho nepovažuje škrty za katastrofu, historik však upozorňuje na možné logistické dôsledky.

„Letecká základňa Ramstein naďalej slúži ako centrum amerických operácií na Blízkom východe, zatiaľ čo americká armádna posádka v Stuttgarte riadi misie po celej Afrike. Najcitlivejším bodom je podľa mňa Trumpov plán zastaviť rozmiestnenie rakiet dlhého doletu v Nemecku,“ povedal Pfeil.

Berlín považuje tieto zbrane za kľúčové pre schopnosť odstrašenia v prípade ruského útoku na Litvu, kde Bundeswehr tento rok nasadil brigádu s viac ako 1 000 vojakmi.

Preorientovanie sa na Áziu

Henri Ménudier, špecialista na Nemecko po roku 1945 a čestný profesor na Sorbonne Nouvelle University v Paríži, uviedol, že tento krok odráža tak aktuálny spor ako aj dlhodobý strategický posun.

„Trumpa podráždila Merzova kritika, že Washington nemá jasnú stratégiu voči Iránu,“ povedal. „Avšak nie je nič nové. Americká zahraničná politika sa presúva smerom k Ázii, na úkor Európy.“

Trumpov odkaz európskym metropolám podľa neho znie: „Bráňte sa sami. Úplne vás neopustíme, ale budete musieť niesť väčšiu časť bremena, aby sme sa mohli sústrediť na Áziu.“

Vojna s Iránom a jej dôsledky

Obaja odborníci sa zhodli, že Merz (vo funkcii nemeckého kancelára od mája 2025) iránsku otázku celkom nezvládol.

„Bolo extrémne neobozretné zo strany Merza robiť takéto vyhlásenia. Je kancelárom už rok a mal by zo svojich stretnutí s Trumpom vedieť, ako rýchlo a razantne prezident reaguje,“ povedal Ménudier.

Pfeil prirovnal výroky nemeckého kancelára k „nevynúteným chybám“ v tenise.

„Merz sa nevie vždy ovládnuť a niektoré jeho výroky si neskôr vyžadujú dodatočné kroky na zmiernenie škôd (damage control),“ dodal.

Nemecký historik zároveň pripomenul, že bez ohľadu na Merzove zámery, povojnová nemecká ústava zakazuje krajine viesť útočnú vojnu. „Nemecká armáda smie len brániť Nemecko,“ skonštatoval.

V Berlíne sa od 1. mája snažia situáciu upokojiť. Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul vyhlásil, že sa celá vec rieši v rámci štruktúr NATO „v duchu dôvery“. Nemeckí predstavitelia zároveň oznámili, že hlavné americké centrá – letecká základňa Ramstein a americké vojenské posádky v Stuttgarte – nebudú zmenami dotknuté.

Americký kongresman Don Bacon (republikán), bývalý brigádny generál letectva, vyhlásil, že rozhodnutie oslabuje NATO, vyhovuje Rusku a predstavuje „unáhlenú reakciu“.

Ďalší zákonodarcovia z oboch politických strán vyjadrili obavy týkajúce sa schopnosti odstrašenia. Trumpova administratíva uviedla, že vojenské rozmiestnenie Spojených štátov v Európe musí byť prispôsobené súčasným strategickým prioritám.

Oživenie debaty o európskej obrane

Merzovo nedávne vyhlásenie, že Nemecko do konca dekády vybuduje „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“, sa stretlo medzi odborníkmi so skepticizmom.

„Myšlienka najväčšej armády v Európe mi pripadá riskantná,“ povedal Pfeil. 

„Aj Poliaci vyvíjajú veľké úsilie a najväčšou armádou na kontinente zostáva de facto ukrajinská armáda.“

Ménudier dodáva: „Je to určité vyjadrenie. Či sa skutočne premení na činy, tým si nie som celkom istý. Ide o typ veľkých vyhlásení, ktorých sa médiá radi chytia a ktoré dobre rezonujú vo verejnej debate, pričom neexistuje záruka, že budú skutočne naplnené.“

Prvý problém podľa neho súvisí s tým, ako dlho Merz vo funkcii vydrží. Po roku v úrade je líder Kresťanskodemokratickej únie „v súčasnosti najneobľúbenejším kancelárom od roku 1949“.

Podľa nedávneho prieskumu Forsa je s jeho výkonom spokojných len 13 % Nemcov, zatiaľ čo 85 % vyjadrilo nespokojnosť. Všeobecnejšie povedané, len 11 % obyvateľov krajiny schvaľuje výkon vlády ako celku a 87 % ju hodnotí negatívne.

Ménudier poukázal tiež na to, že Merz prišiel do pozície bez predchádzajúcej skúsenosti s vládnutím. „Vládnuť v Nemecku nie je jednoduché kvôli tomu, že výkon moci do veľkej miery závisí od politických strán, spolkových krajín a Ústavného súdu“.

Situáciu ďalej komplikuje vládna koalícia medzi Kresťanskodemokratickou uniou (CDU) a Sociálnodemokratickou stranou (SPD).

„Nezhody sú tak výrazné, že sa ľudia pýtajú, či táto koalícia vôbec vydrží štyri roky,“ podotýka Ménudier.

Predčasný pád vlády je podľa jeho slov „možný a dokonca pravdepodobný“.

Obaja odborníci sa zhodujú na tom, že stiahnutie amerických vojsk pravdepodobne urýchli debatu o európskych investíciách do obrany, po ktorých už dlhodobo volali viaceré americké administratívy.

„Európska únia si postupne uvedomuje svoju závislosť od Spojených štátov a zároveň nevyhnutnosť túto závislosť znížiť,“ uzavrel Ménudier.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK