Svet

V zajatí černobyľských mýtov: štyri desaťročia nesprávnej debaty o jadre

Skutočným škandálom Černobyľa nie je výbuch z roku 1986, ale 40 rokov trvajúca dezinformačná kampaň o ňom, uviedli špecialisti na energetiku pre Epoch Times.

Jadrová katastrofa v Černobyle. Medzi rozšírené presvedčenie patrí, že na rakovinu spôsobenú radiáciou zomreli státisíce – ba dokonca milióny – ľudí a že ekosystémy boli zničené a zasiahnuté územia zostanú neobývateľné po celé tisícročia.

26. apríla sme si pripomenuli 40. výročie tejto havárie. Viacerí odborníci a aj Francúzska asociácia pre vedecké informácie (AFIS) – organizácia reprezentovaná vedcami, ktorí získali Nobelovu cenu – upozorňujú na to, že verejnú spomienku na katastrofu viac než epidemiologické dôkazy formovalo dlhodobé úsilie o vytvorenie naratívu, za ktorým stoja ideologické a ekonomické záujmy.

Tieto presvedčenia sú podľa expertov pozostatkom cielenej dezinformačnej kampane odštartovanej v 80. rokoch, ktorá je aktívna dodnes. Zdôrazňujú, že skutočné následky nehody tvoria len nepatrný zlomok toho, čomu verí väčšina ľudí.

Zdokumentované zdravotné následky

Hlavné historické referenčné údaje pochádzajú z Vedeckého výboru OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR) a Černobyľského fóra OSN, ktoré združilo niekoľko agentúr OSN vrátane Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Svetovej zdravotníckej organizácie, Svetovej banky, ako aj vlád Bieloruska, Ruska a Ukrajiny.

Asociácia AFIS pre Epoch Times uviedla, že najvyššie dávky radiácie dostal personál elektrárne a hasiči, ktorí sa snažili zvládnuť požiar. U 134 z nich sa vyvinula akútna choroba z ožiarenia, 28 zomrelo do troch mesiacov a väčšina ostatných si poniesla trvalé následky.

Približne 600 000 „likvidátorov“, ktorých úlohou bolo zabezpečiť miesto, neutrpelo okamžité následky, no 30-ročné epidemiologické sledovanie identifikovalo zvýšený výskyt leukémie, pričom sa očakáva, že spomedzi 600 000 najviac vystavených osôb na toto ochorenie ochorie približne 4 000 ľudí (0,67 %).

„Na rozdiel od všeobecne rozšíreného presvedčenia veľká väčšina týchto likvidátorov neutrpela zdravotné následky spojené s expozíciou,“ poznamenáva AFIS.

Pokiaľ ide o miestne obyvateľstvo, výbor UNSCEAR v roku 2018 uviedol, že v rokoch 1991 až 2015 bolo na Ukrajine, v Bielorusku a v najviac kontaminovaných oblastiach Ruska diagnostikovaných približne 20 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy u ľudí, ktorí mali v čase nehody menej ako 18 rokov. Približne 25 percent týchto prípadov (asi 5 000) možno pripísať ionizujúcemu žiareniu, hoci tento podiel vykazuje značný rozptyl v rozsahu 7 až 50 percent.

Medzi protijadrovými aktivistami však dodnes koluje iné číslo: takmer milión predčasných úmrtí (985 000) medzi aprílom 1986 a koncom roka 2004. Toto číslo pochádza zo správy z roku 2009, ktorú si objednala a financovala protijadrová mimovládna organizácia Greenpeace, ktorá hlásala, že „počet obetí Černobyľa bude rásť aj v nasledujúcich generáciách“.

Podľa asociácie AFIS údaj o 985 000 úmrtiach nie je realistický. Celý problém spočíva v použitej metodike.

Vydavateľ správy organizácie Greenpeace neskôr metodický problém priznal. Vo vyhlásení zo 7. novembra 2013 editor Annals of the New York Academy of Sciences potvrdil, že anglické vydanie správy neprešlo odbornou recenziou Newyorskej akadémie vied ani nikoho iného“.

Konflikt záujmov bol podľa slov francúzskeho experta na energetickú politiku Fabiena Bouglého „očividný“. „Autor bol zároveň šéfom Greenpeace v Rusku,“ povedal pre Epoch Times.

Tabuľa v opustenej škôlke v meste Pripiať. Je na nej čitateľný text „Návrat späť je nemožný, zbohom, Pripiať“ a dátum „28. apríla 1986“. (Foto: Daniel Berehulak/Getty Images)

Ikona popkultúry

Dôvod, prečo tieto fakty nedokážu vytlačiť hlboko zakorenený strach, spočíva podľa odborníkov v neustálej kultúrnej produkcii.

Černobyľ sa stal skutočnou ikonou, okolo ktorej sa usporiadali určité kódy, stal sa takmer rituálnou fantazmagóriou, tvrdí Myrto Tripathiová, jadrová inžinierka, bývalá riaditeľka pre klimatickú politiku francúzskej pobočky Global Compact OSN a súčasná prezidentka mimovládnej organizácie Voices of Nuclear.

Odkazy naň sa opakovane objavujú v literatúre, vo filme, v televíznych seriáloch, videohrách, kreslených filmoch či komiksoch, v rozhovore uviedla pre Epoch Times.

Najsledovanejším nedávnym príkladom je miniséria Černobyľ od HBO, ktorú Bouglé uvádza ako najdokonalejšiu ukážku „úzkostnej fikcie“ s touto témou.

V októbri 2025 francúzsky film Rembrandt, financovaný francúzskym Národným centrom pre kinematografiu a s poprednými hercami v hlavných úlohách, „predstavoval hotový katalóg protijadrových argumentov, ódu na antinuklearizmus,“ povedala Tripathiová. „To vám napovie, aká živá táto téma je.“

Výsledkom je podľa Tripathiovej verejnosť, ktorá je úplne zmätená a nerozumie ani základom – napríklad faktu, že rádioaktivita v nízkych dávkach nie je nebezpečná. „Rádioaktivita je podstatou prírody, ktorá nás obklopuje: je súčasťou zemskej kôry. My všetci sme ako jednotlivci rádioaktívni. Rádioaktivita ako taká nie je problém,“ uviedla.

Verejnosti podľa nej chýba vnímanie mierky. „Veľmi dobre rozumejú tomu, že sa človek môže ohrievať pri ohni a že sa to môže skončiť aj popáleninami tretieho alebo štvrtého stupňa. Pri rádioaktivite však nevnímajú stupnicu hodnôt a rozdiely medzi akútnym ožiarením a bežnou úrovňou rádioaktivity v našom okolí.“

Obaja odborníci tvrdia, že táto ideologická architektúra sa neposkladala sama od seba. Bouglé poznamenáva, že pred rokom 1986 chýbal protijadrovým hnutiam v Spojených štátoch zhromaždeným okolo skupín ako Greenpeace nejaký štartovací impulz. „Jediná významná nehoda, ktorá sa dovtedy stala na ostrove Three Mile v roku 1979, nespôsobila žiadne úmrtia. Černobyľ sa v roku 1986 stal informačným darom z nebies pre protijadrové organizácie.“

Tripathiová naznačuje, že západné environmentálne hnutie čerpá z malthuziánskeho myslenia a koncepcií nerastu (degrowth) – prúdov s jasnými protikapitalistickými koreňmi. V tomto svetonázore sa jadrová energia spája s odmietaním technického pokroku a priemyselného rozvoja.

„Jadro sa stalo symbolom odmietania priemyselnej konzumnej spoločnosti,“ konštatuje.

Najodolnejším prvkom informačnej kampane sú obrazy mutácií. „Predstava, že rádioaktivita je sama osebe niečím extrémne nebezpečným, čo podľa presvedčenia niektorých spôsobilo monštruózne mutácie u zvierat a ľudí, je úplná fantázia a nemá žiadny vedecký ani historický základ. Ocitli sme sa v sfére sci-fi,“ hovorí Tripathiová. A pripomína nedávnu rozhlasovú reláciu, v ktorej sa jeden pobúrený poslucháč ohradil slovami: „Prestaňte z nás robiť hlupákov. Päťnohé kravy a znetvorené deti: videli sme ich, vieme o nich.“

„To nie je pravda. Je to lož a čistá dezinformácia,“ odpovedala mu. „Táto časť – rádioaktivita a cielene využívaný strach, ktorý vyvoláva – je priamym dedičstvom Černobyľa a práve to dnes najviac zaťažuje obraz jadrovej energetiky v očiach ľudí.“

Asociácia AFIS pre Epoch Times uviedla: „Určité skupiny vystupujúce proti civilnej jadrovej energii udržiavajú a využívajú strach spojený s touto nehodou na svoje politické ciele.“

Návštevník černobyľskej elektrárne natáča film v riadiacej miestnosti zničeného 4. bloku, 23. apríla 2026 (Foto: Sergei Supinsky/AFP via Getty Images)

Skryté katastrofy

Odborníci tvrdia aj to, že obsedantné zameranie sa na Černobyľ zatienilo priemyselné katastrofy iného rozsahu.

„Osemnásť mesiacov pred Černobyľom došlo k havárii v Bhópále,“ pripomína Tripathiová a odkazuje na únik v továrni na pesticídy Union Carbide v Indii v roku 1984, ktorý spôsobil tisíce priamych úmrtí a státisíce nepriamych alebo neskorších obetí.

Bhópál opisuje ako „pravdepodobne najvážnejšiu priemyselnú haváriu na svete, a to s veľkým náskokom, stonásobne väčšiu v porovnaní s Černobyľom. Napriek tomu o nej počulo len veľmi málo ľudí.“

Ďalšie veľké havárie, ako napríklad Seveso v Taliansku alebo výbuch v bejrútskom prístave, patria do rovnakej veľkostnej kategórie. Ako však vraví: „Existuje černobyľská výnimka, jadrová výnimka.“

Bouglé vyzdvihuje ďalší, takmer zabudnutý prípad: kolaps priehrady Pan-čchiao v Číne v roku 1975 s viac ako 100 000 obeťami. „Bola to hydroelektráreň, inými slovami infraštruktúra obnoviteľnej energie. Bol to práve tento spôsob výroby, ktorý okamžite usmrtil najviac ľudí: nebolo to jadro, ale zariadenie, ktoré sa dnes považuje za ekologické.“

Uhlie zabíja denne bez toho, aby sa dostalo na titulné stránky, hovorí Bouglé: „Uhlie generuje približne 100 úmrtí na terawatthodinu v porovnaní s 0,04 úmrtiami spôsobenými jadrom.“

Tripathiová odhaduje, že v Európe si ťažba uhlia každoročne vyžiada desaťtisíce obetí, a o tomto čísle nik nepolemizuje. Jemné prachové častice z poľských uhoľných elektrární sa podľa nej dostávajú až do Francúzska a dnes tam majú väčší vplyv, než rádioaktivita z Černobyľa kedy mala.

Asymetria pozornosti je podľa Bouglého štrukturálna, porovnateľná s haváriou lietadla, ktorá ovláda titulné strany, zatiaľ čo motocykle, ktoré sú štatisticky oveľa nebezpečnejšie, sa v správach objavujú zriedka.

„Veľká väčšina mladých ľudí dokonca verí, že jadro prispieva ku klimatickej zmene, hoci to vôbec nie je pravda,“ poznamenáva Tripathiová. „Je tu obrovský rozpor medzi vierou a realitou.“

Zásoby uhlia pred nakládkou na lode v uhoľnom termináli RG Tanner v Gladstone, Queensland, Austrália, 20. januára 2012 (Foto: AAP Image/Dave Hunt)

Zamlčaná pravda o bezpečnosti

Podľa Tripathiovej sa z verejnej debaty vytratil zásadný fakt: úplná prestavba bezpečnosti, ktorú Černobyľ priniesol. Termín „kultúra bezpečnosti“ sa objavil až po nehode a inštitucionálne sa zhmotnil vo Svetovej asociácii prevádzkovateľov jadrových elektrární (WANO), ktorú financuje samotný priemysel a ktorá funguje bez nadnárodného dohľadu.

WANO organizuje vzájomné monitorovanie a inšpekcie priamo na mieste a vzájomné kontroly. „Prečo môžeme tomuto systému dôverovať? Nie preto, že by títo operátori mali vyššiu morálku, ale preto, že priemysel dokonale pochopil, že nehoda kdekoľvek na planéte ho zničí,“ povedala Tripathiová.

Hoci havária v japonskej Fukušime v roku 2011 nespôsobila žiadne úmrtia v dôsledku radiácie – a to ani po ničivom zemetrasení a tisícročnej vlne tsunami –, i tak zrazila celý globálny jadrový priemysel na kolená. Ponaučenie je podľa nej upokojujúce: „Znamená to, že jadrový priemysel chápe, že jeho prežitie závisí od jeho bezchybnosti.“

Doterajší vývoj je veľmi dôležitý, pretože civilná jadrová energetika nie je mladou technológiou. „Hovoríme o priemysle, ktorý má dnes v globálnom meradle 60 až 80 rokov a už veľmi dlho zbiera a zhromažďuje skúsenosti,“ uviedla Tripathiová. „Jeho technológie prešli testmi v najrôznejších konfiguráciách, počas dlhých období a za rôznych organizačných a politických režimov.“

Vzhľadom na túto bilanciu je podľa nej vnímanie verejnosti o to bizarnejšie. „Černobyľ zostáva jedinou nehodou v celej histórii civilnej jadrovej energetiky, ktorá spôsobila priame úmrtia. Jedinou. Práve preto, že stojí osamotene v inak dlhej a bohatej histórii, stal sa ústredným bodom pre odporcov jadrovej energie. V mnohých ohľadoch je to ich jediný argument.“

Zamestnanci v riadiacom stredisku nového bezpečného krytu (Arka) nad zničeným 4. reaktorom, 23. apríla 2026 (Foto: Sergei Supinsky/AFP via Getty Images)

Konkrétne náklady

Pre Tripathiovú je protijadrový postoj environmentálneho hnutia doktrinálnym rozporom. „Nemôžete byť úprimným environmentalistom, úprimne sa angažovať proti znečisťovaniu životného prostredia, proti zdravotným účinkom na obyvateľstvo a proti klimatickej zmene a zároveň presadzovať protijadrovú agendu. Ste v úplnom rozpore s tým, čo hovorí veda.“

Politické náklady sú konkrétne. „Keby sa západné krajiny viac spoliehali na jadrovú energiu, kde by sme dnes boli z hľadiska klimatického vplyvu a vplyvu znečistenia ovzdušia na zdravie? Mali by sme ešte uhoľné elektrárne? Aká by bola úroveň prosperity ropných štátov ako Rusko alebo Irán, keby svet nebol od nich závislý v dôsledku protijadrovej propagandy?“ pýta sa.

Pre Tripathiovú je skutočným škandálom práve dlhé trvanie tohto stavu. „Dokážem pochopiť, že pred 40 rokmi v roku 1986, keď došlo k havárii v Černobyle, nastal strach a panika. No to, že o 40 rokov neskôr sú diskusia a argumenty navlas rovnaké a točia sa okolo tých istých sporných bodov, to už hraničí so stredovekou poverou, ktorá neberie do úvahy dokázané fakty ani nazhromaždené skúsenosti.“

„Fenomén globálnej dezinformácie o Černobyle pretrváva dodnes. Je to mestská legenda, ktorá nadobudla planetárne rozmery.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK