Svet » Čína

Severná Kórea a Rusko otvoria nový most, ktorý ešte viac obmedzí prístup Číny k Japonskému moru

Most stojí v blízkosti železničného mosta, ktorý už teraz bráni prístupu Číny. Podľa analytikov to zároveň umožní Rusku mať väčší vplyv na Kórejskom polostrove.

Severná Kórea a Rusko plánujú čoskoro otvoriť cestný most cez rieku Tumen, ktorý priamo prepojí obe tieto krajiny, uviedli štátne médiá Severnej Kórey KCNA 23. apríla. Rieka Tumen však preteká aj cez Čínu, takže most ešte viac zablokuje prístup Číny k Japonskému moru, čo bude mať podľa analytikov široké geopolitické dôsledky pre severovýchodnú Áziu.

Severokórejské štátne médiá neuviedli presný dátum otvorenia, ale ruské veľvyslanectvo v Pchjongjangu napísalo na Telegrame, že most bude dokončený 19. júna. Rusko a Severná Kórea usporiadali 21. apríla ceremóniu na oslavu dokončenia konštrukcie mosta, informovali The Moscow Times. Obe krajiny dosiahli dohodu o výstavbe mosta počas návštevy ruského prezidenta Vladimíra Putina v Severnej Kórei v roku 2024. Výstavba začala koncom apríla 2025.

Rieka s blokovaným prístupom k moru

Rieka Tumen preteká cez Čínu, Severnú Kóreu a Rusko a vlieva sa do Japonského mora na pobreží Tichého oceánu. Rusko a Čína už dlhodobo vedú územné spory v tejto oblasti.

Počas koloniálnej expanzie cárskeho Ruska v 19. storočí na Ďalekom východe Čína postúpila za dynastie Čching veľké územia Rusku na základe Aigunskej zmluvy z roku 1858 a Pekinskej zmluvy z roku 1860, čo zahŕňalo aj územia pozdĺž pobrežia a pás v dolnom toku rieky Tumen. Provincia Ťilin sa tak stala pevninskou a stratila prístup k Japonskému moru.

Čínske územia obsadené Ruskom tak vytvorili hranicu pozdĺž posledných asi 17 kilometrov rieky Tumen medzi Ruskom a Kóreou, čo má mimoriadny strategický význam v geopolitike severovýchodnej Ázie.

Nový cestný most medzi Ruskom a Severnou Kóreou sa nachádza vedľa Kórejsko-ruského mostu priateľstva, železničného mostu cez rieku Tumen, ktorý bol postavený v roku 1959 počas sovietskej éry a je stále v prevádzke. Tento železničný most má nízke vertikálne priechody len približne 8 metrov, čo ho robí úplne nepriechodným pre veľké plavidlá. Zabraňuje prístupu veľkých čínskych plavidiel k delte rieky Tumen, ktorá ústi do Japonského mora.

Nový cestný most medzi Ruskom a Severnou Kóreou – s vertikálnym priechodom len 7 metrov – má podobný počet osadených pilierov a tiež znemožňuje prechod veľkých plavidiel, uvádzajú čínske médiá, ktoré označili mosty ako „dvojitý zámok“ na rieke Tumen.

Ústie rieky Tumen má v skutočnosti pre Čínu obrovský význam, povedal pre Epoch Times Shen Ming-shih, vedecký pracovník z divízie Národnej bezpečnosti na Taiwanskom inštitúte pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.

„Je to preto, že ak sa majú tovary zo severovýchodných provincií Číny vyvážať po mori, musia nevyhnutne prejsť cez rieku Tumen. Teraz, keď bol tento most postavený, najvýznamnejším problémom je, že veľké plavidlá nebudú schopné preplávať riekou Tumen, aby sa dostali na otvorené more; to predstavuje najväčší dopad na Čínu,“ uviedol Shen.

Čína si je toho podľa neho plne vedomá. „Už vtedy, keď Severná Kórea a Rusko po prvýkrát oznámili výstavbu tohto mosta, bola táto otázka nastolená – konkrétne vplyv, ktorý bude mať most na prístup Číny k moru,“ dodal.

Čínsky režim vyzval Rusko a Severnú Kóreu v rokoch 2024 a 2025, aby zabezpečili čínske práva na plavbu v ústí rieky Tumen.

Zdá sa, že Severná Kórea a Rusko ignorovali výzvy Číny, povedal pre Epoch Times Lin Chih-Hao, asistent výskumníka na Inštitúte pre národnú obranu a bezpečnostný výskum, ktorý sa špecializuje na bezpečnosť Kórejského polostrova.

„Dokončenie tohto cestného mosta výrazne oslabilo nádeje Číny na získanie výstupu na more cez rieku Tumen… Zdá sa, že Severná Kórea a Rusko nemajú v úmysle zmeniť svoj súčasný bilaterálny operačný rámec. Môže to znamenať, že obidve krajiny majú veľké výhrady voči tomu, aby Čína využívala výstup z rieky Tumen na prístup k Japonskému moru,“ povedal Lin.

Vládnuca Čínska komunistická strana (ČKS) v rámci oficiálnej rétoriky propagujúcej pozitívne čínsko-ruské vzťahy bagatelizuje dokončenie cestného mosta. V súčasnosti je schopnosť ČKS podniknúť protiopatrenia podľa Lina veľmi obmedzená. Dodal, že k oficiálnej reakcii na nový most zatiaľ nedošlo.

„Je to pravdepodobne preto, že v súčasnej geopolitickej situácii musí ČKS naďalej udržiavať priateľské vzťahy so Severnou Kóreou a Ruskom,“ konštatoval.

Líder ČKS Si Ťin-pching je v posledných rokoch v zahraničnej politike čoraz agresívnejší a čínska vláda sa čoraz viac dostáva do konfliktu so svetom. Po zajatí bývalého venezuelského lídra Nicolása Madura a výraznom oslabení iránskeho režimu ostáva Rusko a Severná Kórea medzi poslednými spojencami Pekingu.

Shen dodal, že Severná Kórea a Rusko sa v posledných rokoch čoraz viac zbližujú a Kim Čong-un podporil ruskú vojnu proti Ukrajine. „Nedá sa vylúčiť, že po dokončení cestného mostu sa Severná Kórea spojí s Ruskom a obmedzovania čínsky export cez hranice,“ upozornil.

Geopolitické dôsledky

Japonsko, ktoré je začiatkom prvej ostrovnej reťaze, geograficky blokuje námorné východy Japonského mora spolu s Južnou Kóreou, čím kontroluje strategický bod pre námorné plavidlá plaviace sa na juh z Ruska a severovýchodnej Číny.

Prvá ostrovná reťaz je strategická línia z obdobia studenej vojny v ázijsko-tichomorskom regióne, zahŕňajúca Japonsko, Taiwan a Filipíny, navrhnutá americkou armádou s cieľom zadržiavať komunistickú Čínu.

„Z pohľadu Severnej Kórey je vstup čínskych námorných síl do Japonského mora škodlivý aj pre jej vlastnú bezpečnosť, pretože by mohol narušiť súčasné bezpečnostné prostredie regiónu,“ povedal Lin.

Výstavba cestného mosta medzi Severnou Kóreou a Ruskom má podľa neho obrovský historický význam; ide o prvý trvalý, rozsiahly fyzický cestný most, ktorý vytvára spojenie s Kórejským polostrovom od čias cárskeho Ruska a Sovietskeho zväzu.

Most naznačuje, že „rozsah výmen medzi Severnou Kóreou a Ruskom sa bude naďalej rozširovať – od vojenskej spolupráce cez obchod, logistiku až po medziľudské kontakty — a že vojenské provokácie Severnej Kórey budú naďalej ovplyvňovať Japonsko,“ skonštatoval Lin.

„Tento most tiež znamená, že Rusko má v úmysle využiť vynikajúcu strategickú polohu severovýchodnej časti Severnej Kórey na rozvoj svojho Prímorského kraja a na vyváženie vplyvu Spojených štátov na Kórejskom polostrove… Zároveň slúži na upevnenie podstatnejšej a účinnejšej administratívnej kontroly Ruska nad týmito územiami, ktoré pôvodne patrili Číne za dynastie Čching,“ dodal Lin.

Storočné územné spory

Podpísanie čínsko-ruskej Aigunskej zmluvy v roku 1858 znamenalo postúpenie posledných 17 kilometrov severného brehu rieky Tumen Rusku. Územia postúpené na základe tejto zmluvy zároveň spravili z pobrežnej provincie Ťilin vnútrozemskú provinciu, čím Čína stratila svoje pobrežie pozdĺž Japonského mora, avšak dynastia Čching sa nevzdala ústia rieky Tumen.

Na základe čínsko-ruskej Pekinskej zmluvy z roku 1860 odstúpila čínska dynastia Čching cárskemu Rusku takmer 400 000 km² čínskeho územia, vrátane severovýchodnej pobrežnej oblasti. V roku 1886 si však čínska strana pri vytyčovaní posledného úseku hranice pozdĺž pobrežia Japonského mora zabezpečila právo plavby čínskych lodí po rieke Tumen až k moru. Toto právo bolo následne zachované v neskorších čínsko-ruských hraničných dohodách v 20. storočí.

Na konci druhej svetovej vojny Červená armáda Sovietskeho zväzu prevzala od Japonska kontrolu nad severovýchodnou Čínou a obsadila ďalšie čínske územia. Nacionalistická vláda Čínskej republiky si nárokovala späť časť okupovaných území od ZSSR, no táto vláda bola čoskoro v roku 1949 porazená čínskymi komunistami a ustúpila na Taiwan.

Územný spor medzi Čínou a Sovietskym zväzom pokračoval aj počas obdobia studenej vojny napriek tomu, že obe krajiny boli komunistickými režimami.

V decembri 1999 podpísali bývalý vodca Čínskej komunistickej strany Ťiang Ce-min a vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin dohodu o sporných pohraničných územiach. Ťiang podpísal ďalšiu zmluvu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v roku 2001, a to čínsko-ruskú Zmluvu o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci.

V týchto zmluvách sa Ťiang oficiálne vzdal nárokov na suverenitu nad čínskymi územiami obsadenými Ruskom, čím mu postúpil najmenej 1,5 milióna km², ktoré patrili Číne už od dynastie Tchang, vrátane oblastí Wulianghai, ostrova Sachalin a Vladivostoku — územia porovnateľného s desiatkami Taiwanov. Ťiang zároveň odovzdal Rusku aj ústie rieky Tumen, čím uzavrel prístup severovýchodnej Číny k Japonskému moru.

Shen uviedol, že zdieľa názor čoraz väčšieho počtu stratégov, ktorí sa domnievajú, že ak bude Rusko porazené v rusko-ukrajinskej vojne alebo ak sa jeho moc výrazne oslabí, Čína by mohla potenciálne získať späť územia v tomto regióne.

„Konkrétne ide o územia postúpené Rusku na základe historickej Aigunskej zmluvy… Ak by sa tieto územia podarilo získať späť, spor o rieku Tumen — ktorý v súčasnosti predstavuje potenciálne ohnisko územného konfliktu medzi Čínou a Ruskom — by, samozrejme, prestal existovať,“ uzavrel Shen.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK