Svet » Čína

Sin-ťianská procedúra: detailný pohľad do vnútra čínskych hrôz v podobe odoberania orgánov

Ethan Gutmann sa opäť ponoril do témy porušovania ľudských práv Čínskou komunistickou stranou.

Každého čitateľa, ktorý siahne po knihe Ethana Gutmanna Sin-ťianská procedúra (The Xinjiang Procedure), treba varovať, že táto kniha ponúka hororový scenár, ktorý je intenzívnejší a krutejší než akékoľvek dielo Stephena Kinga. Zároveň predstavuje najbrilantnejšie zdokumentovanú a detailne opísanú štúdiu komunistického režimu, ktorý vedie vojnu proti vlastnému obyvateľstvu, od čias práce Alexandra Solženicyna Súostrovie Gulag.

Na rozdiel od Kingových románov Sin-ťianská procedúra predstavuje reálny hororový príbeh uväznených a zotročených ľudí, ktorých telá sú zneuctené v záujme lukratívneho obchodu s orgánmi. 

V duchu Solženicynovho monumentálneho diela Gutmann podrobne opisuje desivú kultúru Čínskej komunistickej strany so systematickým mučením a vraždením praktizujúcich Falun Gongu, ujgurských moslimov v regióne Sin-ťiang, Tibeťanov, etnických Kazachov a kresťanov, ktorí sa modlia v nepovolených „domácich kostoloch“.

Činy opísané v tejto knihe ukazujú zvrátené a zvrhlé prostredie, ktoré nemá v dnešnom svete obdoby. Gutmann sa na toto hrubé porušovanie ľudských práv zameral po prvýkrát vo svojej knihe z roku 2014, ktorá vyšla v českom preklade pod názvom Jatka (The Slaughter).

V najnovšej knihe prináša rozhovory s utečencami zo Sin-ťiangu, ktorí opisujú utrpenia svojho národa vo svojej vlasti pod vládou komunistického režimu.

Stroj na zarábanie peňazí

Kniha podrobne opisuje, ako sa na začiatku 90. rokov minulého storočia rozbehlo v Číne odoberanie orgánov zo živých ľudí. Darcami sú väzni z minoritných skupín, ktoré Čínska komunistická strana považuje za hrozbu. Príjemcovia orgánov môžu za transplantáciu zaplatiť až 700 000 dolárov.

Čínsky režim prevádzkuje lukratívny „orgánový“ turizmus a láka ľudí zo zahraničia. Čínske nemocnice, prevažne tie, ktoré sú prepojené s armádou, inzerujú svoje služby na webových stránkach v angličtine a arabčine a ročne vykonajú najmenej 60 000 transplantácií.

Tragédiou knihy je uvedomenie si, že tieto hrôzostrašné aktivity nie sú žiadnym tajomstvom a neboli ním po celé desaťročia. Gutmann potvrdzuje, že to, ako praktizujúci Falun Gongu zdokumentovali aktivity Čínskej komunistickej strany, presne zodpovedá skutočnosti. Vyjadruje tiež uznanie izraelskému lekárovi Jacobovi Laveemu, ktorý opísal proces zabíjania na požiadanie – čo umožňuje čínskym nemocniciam prevádzkovať urgentné transplantácie s čakacou dobou iba štyri hodiny.

Svedkovia šialenstva

Gutmann hľadal priamych svedkov, ktorí na vlastné oči tieto zverstvá videli. Keďže mu Čínska komunistická strana znemožnila priamy vstup do Sin-ťiangu, bol nútený nájsť alternatívny zdroj informácií. Podarilo sa mu skontaktovať s utečencami zo Sin-ťiangu pôvodom kazašského etnika, ktorým sa z Číny podarilo uniknúť do susedného Kazachstanu.

Gutmann veľmi podrobne opisuje svoju cestu do Kazachstanu a svoje úsilie nájsť respondentov pre svoju knihu. Stáva sa z toho príbeh o dobrodružnej ceste, s bizarnými stretnutiami a zmätkami pri orientácii v kazašskej krajine a miestnej kultúre. Ak má táto kniha nejakú slabinu, je to práve táto časť. Tiahne sa príliš dlho a odvádza pozornosť od autorovho investigatívneho výskumu.

Gutmann následne zaznamenáva svedectvá utečencov zo Sin-ťiangu. Tí podrobne opisujú desivé ponižovanie a zneužívanie, ktorému boli vystavení v čínskom väzenskom systéme, ako aj zo strany zdravotníckeho personálu, ktorý bol prizvaný na vykonávanie odberov orgánov.

Život v Sin-ťiangu sa podľa respondentov zvrhol na totalitné peklo. Tursynbek Qabi, utečenec kazašského pôvodu narodený v Číne, povedal: „Každých 700 metrov je policajná stanica s piatimi autami. Sin-ťiang sa stal dokonalým policajným štátom.“ 

Ďalší hovoria o násilí, ktorému boli vystavení – od znásilňovania (žien aj mužov vo väzení) až po surové nakladanie s telami obetí odberu orgánov.

Gutmann okrem toho robí rozhovory s ujgurskými utečencami zo Sin-ťiangu v Tadžikistane a Turecku. Ich bolestivé zážitky dodávajú novinárovej investigatíve ďalší rozmer.

Zverstvá pokračujú

Gutmann uzatvára svoju mimoriadnu knihu slovami: „Pri tomto temnom vyšetrovaní nemôže nasledovať žiadny hollywoodsky koniec. Budem si však ceniť po celý svoj život, že som mohol pracovať s takými odvážnymi ľuďmi.“

Fakty a svedectvá, ktoré Gutmann zhromaždil, sú nesmierne tragické a znepokojujúce. Po prečítaní tejto knihy si nikto nemôže myslieť, že Čínska komunistická strana si zaslúži miesto medzi civilizovanými vládami sveta.

Sin-ťianská procedúra by mala byť povinným čítaním pre každého, kto má svedomie a záujem o tému ľudských práv. 

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK