Domov, Životné prostredie

Ochranári obviňujú NP Veľká Fatra zo zničenia biotopu vzácneho machu. Podľa Správy NP išlo o odborný boj proti škodcom

Iniciatíva My sme les upozornila na ťažbu dreva v Národnom parku Veľká Fatra, ktorá mala podľa ochranárov poškodiť chránené územia v Ľubochnianskej doline a ohroziť výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Kritizujú aj to, že zásahy vykonala samotná Správa Národného parku, pričom tvrdia, že ťažba zničila biotopy európsky významných druhov. Správa parku obvinenia odmieta a tvrdí, že išlo o odborný zásah proti škodcom a rozpadnutému porastu.

Ochranári: Vo Veľkej Fatre ťažbou dreva zničili vzácnu lokalitu

Iniciatíva My sme les v tlačovej správe z 13. apríla upozornila na ťažbu dreva v Národnom parku (NP) Veľká Fatra, ktorá podľa slov ochranárskeho zoskupenia zničila chránené územie a ohrozila výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov v najdlhšej horskej doline na Slovensku.

Ochranári kritizujú, že ťažbu v Ľubochnianskej doline realizovala samotná Správa NP Veľká Fatra na štátnych pozemkoch napriek predchádzajúcim upozorneniam. Zdokumentovali pritom dve problematické ťažby, z ktorých jedna v lokalite Nižná Lipová vytvorila rozsiahle rúbanisko s rozlohou približne 2,5 hektára (asi štyri futbalové ihriská).

„Ešte pred začiatkom výrubu som osobne na zasadnutí rady parku a následne aj emailom upozornil, že v lokalite sa vyskytuje vzácny mach – kyjanôčka zelená, ktorý je druhom európskeho významu a patrí medzi chránené rastliny. Na svoje prežitie potrebuje dostatok odumretého dreva. Tak rozsiahla ťažba dreva však zničila jej biotop, keďže na veľkom rúbanisku tento druh neprežije,“ uviedol Marián Jasík z občianskeho združenia Prales, člen rady NP Veľká Fatra.

Ochranári uviedli, že po ťažbe našli na rúbanisku desiatky jedincov vzácneho druhu kyjanôčky zelenej. V lokalite zaznamenali aj výskyt chráneného najväčšieho európskeho ďatľa tesára čierneho.

„Vyrúbaná lokalita je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Veľká Fatra vyhláseného aj na ochranu tohto ďatľa, ktorý na rúbaniskách neprežije,“ priblížila iniciatíva My sme les.

Druhá ťažba sa podľa iniciatívy vykonala nad riekou Ľubochnianka a zasiahla oblasť určenú na budúcu najprísnejšiu ochranu, pričom bola takmer úplne vyrúbaná. Ochranári konštatujú, že kvôli tomu do A zóny vstúpi už výrazne poškodené územie, ktoré sa bude obnovovať desiatky rokov.

„Obe ťažby dreva boli vyznačené ako asanačné, čiže formálnym dôvodom bol lykožrút. Kopy prevažne zelenej čečiny po ťažbe v zimnom období ale ukazujú, že tu zrejme opäť raz bola kalamitná ťažba zneužitá na vyťaženie stromov, ktoré by sa inak vyrúbať nedali. Je nepochopiteľné, že ťažbu dreva urobila samotná správa národného parku na štátnych pozemkoch,“ uviedol Ondrej Kameniar z My sme les s tým, že organizácia zodpovedná za riadenie národného parku zničila biotop množstvu živočíchov vrátane druhov európskeho významu.

Aj v súvislosti s prebiehajúcou zonáciou štyroch národných parkov (TANAP, NAPANT, Malá Fatra a Poloniny) ochranári apelujú, aby čo najväčšie plochy štátnych lesov boli zaradené do najprísnejšej A zóny, kde by bola ťažba úplne vylúčená bez ohľadu na argumenty o lykožrútovi. 

Zároveň pripúšťajú, že zásahy v národných parkoch môžu byť potrebné, no musia byť odborné a zamerané na obnovu prirodzených lesov. V NP Veľká Fatra by podľa nich bolo vhodné upravovať najmä umelé porasty, aby sa podporila prirodzená obnova, no v Ľubochnianskej doline takéto pozitívne zásahy nezaznamenali.

Národný park sa bráni

Správa NP Veľká Fatra odmietla kritiku iniciatívy My sme les a trvá na tom, že ťažba v Ľubochnianskej doline bola nevyhnutná na ochranu lesa pred škodcami. Zároveň vylúčila tvrdenia, že by ťažba poškodila výskyt kyjanôčky zelenej s tým, že tento mach bol nájdený na inom mieste.

„Kyjanôčka zelená bola nájdená v Ľubochnianskej doline, ale v inej lokalite. Vegetatívna časť tohto machu je minimálna, takmer neviditeľná. Obe terénne pochôdzky aj s botanikom NP, aj odborným pracovníkom Lesníckej ochranárskej služby boli v období výskytu výtrusníc, ktoré dorastajú do 25 milimetrov a pre odborníkov sú ľahko poznateľné,“ vysvetlila 13. apríla vedúca kancelárie riaditeľa Správy NP Veľká Fatra Katarína Belešová s tým, že z tohto dôvodu považujú prítomnosť vzácneho machu na predmetnom mieste za nepravdepodobnú.

V lokalite bol potvrdený škodca

Porast na dotknutom území bol podľa Správy NP poškodený už okolo roku 2019, teda ešte predtým, ako NP prevzali do obhospodarovania. Podľa Belešovej išlo o nepôvodnú smrečinu vo veku približne 55 rokov, kde štátny podnik Lesy SR vykonal asanačné ťažby v rokoch 2021 až 2023.

„Rozpad porastu jednoznačne nastal už pred prevzatím obhospodarovania NP,“ skonštatovala.  

Belešová doplnila, že začiatkom roka 2025 odborný lesný hospodár, zoológ a botanik vykonali terénnu obhliadku, počas ktorej zo slabnúceho smreka odobrali vzorky škodcov na analýzu.

„Ako škodcu sme pod mikroskopom podľa typických druhových znakov určili druh lykokaz matný. Po určení škodcu odborný lesný hospodár požiadal o spoluprácu Lesnícku ochranársku službu. Žiadosť bola zameraná na vykonanie terénnej pochôdzky, potvrdenie, alebo vyvrátenie škodcu a navrhnutie ochranných opatrení,“ objasnila.

Následne po terénnej kontrole zo dňa 25.2.2025 Správa NP a Lesnícka ochranárska služba identifikovali ako primárneho škodcu podpňovku, pričom lykokaz matný sa podľa záverov šíril druhotne. Odporúčaním bolo odstrániť napadnuté smreky a urýchlene spracovať kalamitu, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu škodcov.

„Oslovenie Národného lesníckeho centra, konkrétne Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica, ktorá je vysoko odborným pracoviskom s kvalitnými odborníkmi dlhodobo sa venujúcimi tejto problematike na vysokej vedeckej úrovni, bolo pre NP jedinou voľbou. Správa NP sa nemôže riadiť pseudovedeckými politickými naratívmi extrémistických občianskych združení, ktoré majú politické pozadie,“ uzavrela šéfka kancelárie Správy NP a zdôraznila, že bez zásahu by hrozil rozpad celého lesa, nielen jeho časti.

Podľa ochranárov ide o nepochopenie poslania

Organizácie My sme les a Prales trvajú na tom, že kyjanôčka zelená sa v dotknutom poraste nachádzala a svoje tvrdenia podkladajú dlhodobým výskumom, fotografiami aj presnými lokalizačnými údajmi. Zároveň odmietajú argument o „škodcoch“. Podľa nich ide o prirodzenú súčasť ekosystému, ktorá podporuje vznik mŕtveho dreva dôležitého pre mnohé chránené druhy. 

„Argumentácia národného parku o nutnosti zasiahnuť proti “škodcom” lykokazovi matnému a podpňovke ukazuje základné nepochopenie poslania národného parku. Oba tieto druhy sú totiž vnímané ako škodcovia nie z hľadiska ochrany prírody, ale z hľadiska lesníckeho obhospodarovania,“ uviedli ochranári na sociálnej sieti 14. apríla.

Ťažbu považujú za zásah proti cieľom ochrany prírody, keďže uprednostnila lesnícke hospodárenie pred starostlivosťou o životné prostredie. Zodpovednosť za súčasný stav podľa ochranárov nesie aj aktuálny minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

„Tento prípad opäť raz ukazuje, kam až klesla úroveň ochrany prírody na Slovensku za súčasného ministra Tarabu. Zbavovanie sa odborných pracovníkov vyústilo až do stavu, keď ani na dva pokusy na malej ploche nie sú pracovníci správy schopní identifikovať druh európskeho významu, ktorý je zároveň aj predmetom ochrany v národnom parku,“ reagoval Kameniar na argumenty Správy NP Veľká Fatra.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK