Baterkáreň Šurany: KDH poukazuje na manipuláciu s údajmi v dokumentoch. Plánuje sa obrátiť na Európsku komisiu
KDH sa pre baterkáreň v Šuranoch obráti na Európsku komisiu. Hnutie tvrdí, že pri projekte sa manipuluje s údajmi o toxických látkach. V dokumentoch súvisiacich s projektom sa podľa hnutia rôznia a menia údaje o množstve rizikovej látky nazývanej NMP. Ide o rozpúšťadlo, ktoré sa používa pri výrobe katód.
„Nové zistenia potvrdzujú naše obavy, že s číslami ohľadom projektu sa manipuluje. Baterkáreň má vo svojich projektoch nezákonné čísla výroby, ktoré drasticky prekračujú zákonné limity,“ uviedol 13. apríla počas tlačovej konferencie opozičný poslanec Rastislav Krátky (KDH).
V EÚ (vrátane Slovenska) je NMP zaradené medzi látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy najmä kvôli vplyvu na reprodukciu a vývoj plodu. Riziko vzniká aj pri krátkodobom vystavení (napr. jeden deň pri práci s farbami). Tehotné ženy a ženy, ktoré plánujú tehotenstvo, sa musia NMP absolútne vyhnúť.
V zákone je podľa Krátkeho pre organické rozpúšťadlo NMP, ktoré sa používa pri výrobe batérií vo veľkom množstve, uvedený zákonný limit 2 mg / m3, pričom projekt baterkárne pôvodne v Imisno-prenosovej štúdii uvádzal 5 mg / m3. Tým prekračoval povolenú mieru, akou má NMP do okolia vypúšťať o 150 %.
Krátky uviedol, že potom, čo na tento údaj upozornil minulý rok 7. marca, bola na webovej stránke ministerstva životného prostredia enviroportal.sk pri projekte baterkárne vymenená príloha. V novej štúdii sa údaj zmenil na 1 mg / m3, čo už spĺňa stanovené podmienky.
„Potichu vytiahli prílohu, ktorá hovorila o emisiách a o chemickom rozpúšťadle vo vzdušine a potichu ju nahradili novou štúdiou, ktorá dodnes nie je zverejnená,“ povedal.
Poslanec zároveň upozornil ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), aby si dal pozor na podklady, ktoré dostane v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie EIA, pretože v nich dochádza k manipulácii s údajmi.
Podľa investora GIB Energy X zmena nie je len administratívnym prepísaním čísla. Spoločnosť uvádza, že oproti predbežnému odhadu v malej EIA klesla celková spotreba NMP na polovicu (zhruba z 2 233,46 na 1 124 ton ročne) vďaka presnejšej technológii výroby. Zároveň deklaruje, že NMP sa bude zachytávať s účinnosťou nad 99,99 %, regenerovať a opätovne používať vo výrobe. Výsledná koncentrácia v odpadových plynoch po filtrácii a destilácii tak má byť maximálne 1 mg / m³.
Krátky však vysvetlil, že nová štúdia je v podstate rovnaká ako pôvodná a zmenil sa len údaj o miere, akou sa bude NMP vypúšťať do okolia, na ktorý upozorňoval.
Doplnil, že na to, aby mohla hodnota klesnúť z 5 na 1 mg / m3, by investor musel buď zmeniť technológiu alebo výrobný proces alebo znížiť množstvo batérií, ktoré sa budú vyrábať. Nič z toho však v novej štúdii zmenené nie je. Zároveň v novom dokumente ostala aj rovnaká hodnota objemu vzduchu vypúšťaného cez komíny baterkárne.
„Nič iné sa nezmenilo, len natvrdo prepísali jedno číslo, ktoré technologicky nesedí a je v rozpore s inými dokumentmi, ktoré k baterkárni existujú. V technickej správe sú zase úplne iné čísla týkajúce sa emisií,“ povedal Krátky s tým, že ide o manipuláciu s číslami.
KDH sa obráti na Európsku komisiu
Dodal, že na základe tohto nového dokumentu, ktorý vypracoval investor so štátnou firmou ministerstva hospodárstva MH Invest a ktorý doteraz nebol verejnosti ukázaný, projekt baterkárne dostal stavebné povolenie a začalo sa s výstavbou. Podľa Krátkeho by stavebné povolenie malo byť zrušené a celá investícia preskúmaná.
„Jediné vysvetlenie je, že na úradoch prebieha politický tlak a úradníci rozhodujú pod týmto tlakom v prospech výstavby baterkárne bez toho, aby to postupovalo riadnym transparentným procesom a riadnou zodpovednou prípravou projektovej dokumentácie,“ skonštatoval.
Krátky podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR a KDH sa plánuje obrátiť aj na Európsku komisiu, keďže podľa hnutia nie sú porušované a obchádzané len slovenské zákony, ale aj európske smernice a nariadenia.
Poslanec okrem toho poukázal na skutočnosť, že novú štúdiu nezaplatil investor ale štátna firma MH Invest, ktorá následne potajme vložila prílohu na enviroportál.
„Naši podnikatelia musia veľmi tvrdo makať a predložiť množstvo dokumentov, aby dostali povolenia na svoju činnosť a tu štát vytvára nerovné podmienky v prospech zahraničného investora a pomáha mu, ako sa len dá, čím znevýhodňuje našich slovenských podnikateľov,“ povedal.
Krátky svoj príhovor uzavrel konštatovaním, že doteraz verejnosť nepočula žiadne vyjadrenia od zodpovedných osôb, ktoré majú na starosti tvorbu potrebných dokumentov.
Podľa MH Invest ide o štandardný postup
Štátna spoločnosť MH Invest obvinenia z manipulácie odmieta. V reakcii na tlačovku KDH uviedla, že nerealizovala ani nefinancovala žiadne úpravy imisno-prenosovej štúdie. Podľa MH Invest ide o štandardný proces prechodu od predbežných odhadov (malá EIA) k detailným údajom v rámci veľkej EIA a stavebného konania.
MH Invest označil aktualizáciu odborných štúdií v nadväzujúcich povoľovacích konaniach za štandardný postup. Podľa štátnej spoločnosti ide o bežnú súčasť prípravy veľkých investícií, ktorá vyplýva z požiadaviek pri získavaní jednotlivých stavebných povolení.
Spoločnosť zároveň uviedla, že investor v súčasnosti realizuje práce v území výlučne na základe platného stavebného povolenia na stavbu Šurany Industrial Park – GIGAFACTORY PROJECT KAMZIK Phase 1.1. Toto povolenie umožňuje začať s výstavbou vybraných stavebných a inžinierskych objektov, avšak neoprávňuje spustenie výroby v plnom plánovanom rozsahu.
Lexmann poukázala na riziká čínskej investície
Gigafabriku na elektrobatérie má postaviť spoločnosť GIB Energy X, ktorá je z troch štvrtín čínska (Gotion) a z jednej štvrtiny slovenská (Inobat). Ide o druhú najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii Slovenska vo výške 1,2 miliardy eur. Závod má priniesť približne 1300 pracovných miest.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) počas tlačovej konferencie zhodnotila, že Slovensko potrebuje zahraničnú investíciu, tá však musí poskytnúť kvalitnú a dobre zaplatenú prácu, dbať na ochranu životného prostredia a prinášať rozvoj podnikateľského sektora v danom regióne. Jediná veľká investícia, ktorú súčasná vláda doteraz ohlásila, podľa europoslankyne tieto podmienky nespĺňa.
Lexmann uviedla, že projekt baterkárne pripomína scenáre, ktoré s čínskymi investíciami zažili aj ďalšie okolité európske krajiny. Poukázala na Maďarsko, ktoré do čínskych projektov investovalo 3 až 4 miliardy eur, pričom návratnosť zostáva veľmi otázna. Navyše baterkárne v Maďarsku čelia verejnej kritike kvôli svojim mimoriadne negatívnym vplyvom na zdravie zamestnancov a životné prostredie v ich okolí.
Okrem toho Lexmann skonštatovala, že čínske investície sú charakteristické tým, že obchádzajú domácich podnikateľov a využívajú vlastné obchodné reťazce.
„Podnikatelia, ktorí videli veľkú víziu investícií a napojenie sa na takéto obchodné reťazce pri investícii Volvo v Košiciach, tak už dnes hovoria, že slovenskí podnikatelia nebudú mať možnosť napojiť sa na tieto obchodné reťazce,“ povedala.
Europoslankyňa tiež upozornila na skutočnosť, že mnohé investície z prostredia Číny sú napojené na čínske investičné banky, ktoré stanovujú veľmi nevýhodné podmienky a snažia sa vytvárať dlh.
„Toto sme videli napríklad v Čiernej Hore, kde pri stavbe diaľnice Čierna Hora skoro zbankrotovala ako krajina. Musela požiadať medzinárodné investičné spoločnosti a Európsku úniu o pomoc, aby sa tak nestalo,“ povedala.
Poukázala tiež na skúsenosť Poľska, kde čínska strana nezaplatila poľským firmám za odvedenú prácu na stavbe diaľnice. Poľsko muselo nakoniec za veľmi nevýhodných podmienok odstúpiť od projektu, aby vôbec dokončilo diaľnicu a zabránilo krachu domácich firiem.
„Ďalším problémom s takýmito investíciami sú ľudské práva. V mnohých čínskych investíciách nepracujú ľudia z domácej krajiny, privezú sa tam občania napríklad z Vietnamu a napríklad na Balkáne boli jasné dôkazy o tom, že títo občania tam boli držaní v takom otroctve, zobrali im pasy, nepovoľovali im pohyb a držali ich tam bez ich súhlasu,“ uviedla Lexmann.
Dodala, že čínske firmy často nedovolia vstúpiť do ich priestorov ani domácim orgánom danej krajiny, aby preverili kvalitu pracovných podmienok.
Na príklade stavby železnice v Srbsku ilustrovala nedodržiavanie bezpečnostných štandardov a miestnej legislatívy čínskymi spoločnosťami. Nedodržanie noriem napokon viedlo k zrúteniu strechy na železničnej stanici v Novom Sade. Pri tragédii zahynulo 15 ľudí, medzi nimi aj jedna Slovenka z Dolnej zeme.
„Vieme, že v oblasti Šurian je kvalitná orná pôda a podzemná voda. To sú bohatstvá, ktoré si Slovensko musí chrániť. Pre nás je extrémne dôležité, aby táto legislatíva bola dodržiavaná a keď vidíme machinácie s číslami toxických látok, tak sme veľmi opatrní,“ uzavrela.
Taraba predniesol vážne výhrady, podľa Fica všetko napreduje podľa plánu
Slovenská vláda projekt označila za strategickú investíciu s významným prínosom pre región a celé Slovensko. Skúšobná výroba sa podľa oficiálnych zdrojov plánuje na september 2026 a plná prevádzka by mala byť spustená v roku 2027. Minister životného prostredia Taraba však začiatkom apríla vyhlásil, že vážne pochybuje, či sa projekt napokon vôbec podarí dokončiť.
Taraba upresnil, že spoločnosť GIB Energy X mešká s predložením základných podkladov, predovšetkým s dokumentáciou na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Keďže investor minulý rok neuspel s predloženými materiálmi, ministerstvo spoločnosť vyzvalo, aby dodala nové a podrobnejšie dokumenty. Dokopy ide podľa ministra o 44 dokumentov, ktoré má investor doručiť, no zatiaľ nedoručil ani jeden.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) však 8. apríla na tlačovej konferencii potvrdil, že projekt postupuje podľa plánov a vláda má eminentný záujem na tom, aby sa investícia úspešne zrealizovala.
Na margo pochybností, ktoré predniesol minister Taraba, Fico povedal: „Ministerstvo životného prostredia je rezort, ktorý má na starosti EIA, teda povoľovacie konania. Možno pán minister vidí nejaké problémy v dokumentácii, ale pokiaľ ide o peniaze, pokiaľ ide o záujem, všetko ide ďalej. My v tom nevidíme nejaký zásadný problém. Možno vznikne nejaký procesný legislatívny problém, ale teraz to v tomto okamihu neriešim.“
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.