Svet » Čína, EÚ

Partnerstvo alebo riadená konkurencia? Europoslanci po ôsmich rokoch v Číne, rozhovory o bezpečnosti, e-commerce a férovosti trhu

Po ôsmich rokoch sa delegácia Európskeho parlamentu vrátila do Číny. Od 31. marca do 2. apríla absolvovali europoslanci sériu rokovaní v Pekingu a Šanghaji, ktoré sa niesli v znamení jednej z najvýbušnejších tém súčasných obchodných vzťahov – digitálnej ekonomiky a elektronického obchodu. Podľa portálu  EU Perspectives europoslanci neprichádzali len s diplomatickými očakávaniami, ale aj s obavami. Niektorí členovia delegácie mali používať tzv. „jednorazové“ telefóny a osobné zariadenia nechali doma, čo ilustruje mieru nedôvery pri jednaniach na čínskej pôde.

Delegáciu viedla predsedníčka výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa – Nemka Anna Cavazziniová zo skupiny Zelených. Spolu s ďalšími europoslancami rokovala s čínskymi partnermi, regulátormi aj zástupcami veľkých e-commerce platforiem. Bolo to prvé takéto stretnutie od roku 2018, čo podčiarkuje aj širší kontext – obnovenie dialógu medzi Európskou úniou a Čínou po rokoch napätia.

Digitálny obchod ako hlavné bojisko

Hlavnou témou návštevy bol prudký rast elektronického obchodu medzi Čínou a Európou. Podľa  europarlamentu až 91 % všetkých malých balíkov prichádzajúcich do EÚ pochádza z Číny. Tento boom síce prináša spotrebiteľom lacný tovar, no zároveň otvára otázky férovosti, bezpečnosti a regulácie.

Podľa dostupných štatistík dorazilo vlani do Európskej únie približne 4,6 miliardy malých balíkov z Číny, pričom tento objem neustále rastie. Tento masívny tok tovaru vytvára bezprecedentný tlak na kontrolné mechanizmy aj samotný jednotný trh.

Europoslanci upozornili na čoraz nerovnejšie podmienky na trhu. Masová produkcia v Číne a jej export do Európy podľa nich vytvára tlak na európskych výrobcov a deformuje hospodársku súťaž. Zároveň poukázali na nedostatočný dohľad nad niektorými platformami.

Nerovnováhu potvrdzujú aj makroekonomické čísla – obchodný deficit EÚ voči Číne dosiahol v roku 2024 až 305,8 miliardy eur. Ako uvádza Európska komisia, pri deficite ide o dlhodobý trend, ktorý v rokoch 2015 až 2024 až štvornásobne zvýšil.

Na Slovensku sa tento trend prejavuje najmä v každodennom spotrebiteľskom správaní – lacné balíky z ázijských e-shopov zaplavujú aj lokálny trh, čo síce znižuje ceny pre zákazníkov, ale zároveň zvyšuje tlak na domácich predajcov a malé e-shopy, ktoré nedokážu konkurovať cenou ani objemom.

Počas návštevy delegácia zavítala aj do sídiel gigantov ako Alibaba, Shein či Temu, aby lepšie pochopila fungovanie čínskeho obchodného modelu. Diskusie sa dotkli aj praktických otázok, ako je kontrola kvality výrobkov, výber ciel či zodpovednosť platforiem za predávaný tovar.

Bezpečnosť spotrebiteľa ako červená čiara

Jednou z najostrejších tém boli riziká pre európskych spotrebiteľov. V ostatných rokoch sa objavili viaceré kauzy týkajúce sa nebezpečných výrobkov z online platforiem – od toxických materiálov až po nevyhovujúce hračky.

Ako referuje web euronews.com, len v roku 2025 zaznamenal európsky systém Safety Gate viac ako 2000 upozornení na nebezpečné výrobky pochádzajúce z Číny, čo podľa analytikov poukazuje na systémový problém, nie ojedinelé zlyhania. Mimochodom, celkovo systém vlani evidoval 4 671 takýchto oznámení. V rámci Európy bolo krajinou pôvodu najväčšieho počtu oznámení Taliansko so 614, za ním nasledovalo Nemecko s 288. Čína však v tejto štatistike bezkonkurenčne vedie.

„Bolo dôležité prísť do Číny a osobne vysvetliť naše pravidlá. Vidíme, že model elektronického obchodu sa dramaticky mení. Je to nová realita, ale nebude udržateľná, ak sa pravidlá nebudú dodržiavať,“  zdôraznila Cavazziniová po skončení návštevy.

Zároveň upozornila na konkrétnu zodpovednosť firiem: „Všetci spotrebitelia by mali mať prístup k cenovo dostupným produktom, ale nemali by sa obávať o svoje zdravie a bezpečnosť pri nakupovaní.“

Europoslanci vyzvali čínske platformy, aby zaviedli preventívne opatrenia a striktne dodržiavali európske normy. Podľa nich sú pravidlá jednotné a „platia pre všetkých rovnako“ – bez ohľadu na to, odkiaľ spoločnosť pochádza.

Podľa europoslanca Engina Eroglua je však problém aj v samotnom rozsahu systému. „Čína je štrukturálne obmedzená v schopnosti efektívne kontrolovať obrovský objem zásielok. To vytvára systémové riziko najmä pre spotrebiteľov v tretích krajinách,“  poznamenal nemecký zákonodarca z frakcie Obnovme Európu pre web EU Perspectives.

Dialóg po rokoch napätia

Samotná návšteva však má aj politický rozmer. Vzťahy medzi EÚ a Čínou prešli v ostatných rokoch turbulentným obdobím, ktoré poznačili obchodné spory, sankcie aj geopolitické napätie. Obnovenie priameho dialógu na parlamentnej úrovni preto predstavuje dôležitý signál.

Ako uviedol čínsky expert Cchuej Chung-ťien, profesor na Akadémii regionálnej a globálnej správy vecí verejných na Pekinskej univerzite zahraničných štúdií, priame rozhovory môžu pomôcť odbúrať stereotypy. Podľa neho „jedna návšteva síce nezmení hlboko zakorenené predsudky, ale môže pomôcť politikom vidieť Čínu objektívnejšie“.

Aj samotný Eroglu opísal atmosféru rokovaní ako „konzistentne priateľskú“, no zároveň priznal, že mnohé zásadné otázky zostali bez odpovede: „Najmä kritické otázky alebo jasné požiadavky zo strany EÚ často neboli vecne zodpovedané.“

Aj analytické pohľady hodnotia stretnutia ako krok správnym smerom, no zároveň upozorňujú na limity: „Európa a Čína dnes hovoria o spolupráci, no v praxi ide skôr o riadenú konkurenciu než o skutočné partnerstvo.“

Hľadanie rovnováhy medzi spoluprácou a ochranou trhu

Návšteva ukázala, že EÚ stojí pred neľahkou úlohou. Na jednej strane chce zachovať otvorený trh a umožniť spotrebiteľom prístup k lacným produktom. Na druhej strane musí chrániť vlastných výrobcov aj bezpečnosť občanov.

Europoslanci preto zdôraznili potrebu dôsledného presadzovania pravidiel, a to od výberu ciel až po kontrolu výrobkov ešte predtým, než sa dostanú na európsky trh.

Eroglu zároveň  upozornil, že problém nadprodukcie v Číne nie je dočasný: „Diskusie potvrdili, že v súčasnosti neexistuje krátkodobé riešenie problému nadmerných kapacít.“ Podľa neho ide o dlhodobý štrukturálny tlak, ktorý súvisí so snahou stabilizovať čínsku ekonomiku.

Európski zákonodarcovia zároveň apelovali na väčšiu zodpovednosť digitálnych platforiem, ktoré nemôžu fungovať len ako sprostredkovatelia bez akýchkoľvek záväzkov.

Ako možné riešenie sa čoraz častejšie spomínajú aj ekonomické nástroje. Podľa Eroglua zavedenie poplatkov za balíky vo Francúzsku už viedlo k poklesu objednávok. „Kľúčovou otázkou bude, či sa podobný koordinovaný prístup podarí presadiť na úrovni celej EÚ,“ dodal.

Krátka cesta, dlhodobé dôsledky

Hoci išlo len o trojdňovú návštevu, jej dôsledky môžu byť dlhodobé. Diskusie otvorili citlivé otázky, ktoré budú formovať obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou v nasledujúcich rokoch – od regulácie digitálneho trhu až po ochranu spotrebiteľa.

Zostáva však otázne, do akej miery sa podarí pretaviť slová do konkrétnych krokov. Ako naznačujú reakcie analytikov aj samotných politikov, skutočná zmena si vyžiada viac než len diplomatické stretnutia.

Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa dynamika obchodu mala v krátkom čase zásadne zmeniť. Jedno je však isté už dnes. Digitálny obchod sa stal novým frontom globálnej ekonomiky – a Európa aj Čína si v ňom budú musieť jasne určiť pravidlá hry.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK