Zaujímavosti

Fenomén kakapo: viac než len vzácny papagáj (+Foto)

Kia ora, čitatelia! Dnes vám dáme hádanku. Čo to je? Je to živočích dlhý asi 60 cm, vážiaci od 2 do 4 kilogramov, pokrytý zeleným perím a v noci behá po zemi alebo lozí po stromoch. Je to prísny vegetarián a môže sa dožiť až 90 rokov! Viete, čo to je? Ak ste neuhádli, prezradíme vám odpoveď… Je to kakapo.

Záchrana a obnova jedinečného vtáčieho druhu

Kakapo sovovitý (lat. Strigops habroptilus) je vzácny nelietavý papagáj z Nového Zélandu. Je to kriticky ohrozený endemit, ktorého počet sa extrémne znížil, až sa ocitol na pokraji vyhynutia. V roku 1995 sa na menších novozélandských ostrovoch podarilo zhromaždiť posledných 51 jedincov. 

Ľudia si vtedy našťastie položili zásadnú otázku: Stratíme toto neobvyklé zelené stvorenie raz a navždy alebo sa ešte pokúsime zastaviť jeho úbytok a zachránime ho? Tak vznikol program Kākāpō Recovery ako partnerstvo medzi odborom ochrany prírody (Department of conservation), ochranárskou organizáciou Forest & Bird a hlinikárňou New Zealand Aluminium Smelters, ktorá financovala základné technológie a terénny výskum.

Príbeh kakapa fascinuje

Kakapo je skutočne výnimočný vták – je to jediný papagáj, ktorý toká na spoločnom tokanisku, nelieta a je aktívny v noci. Charakteristicky vonia, robí si zásoby tuku, rozmnožuje sa raz za dva až štyri roky, je najťažší z papagájov a dožíva sa najvyššieho veku spomedzi vtákov.

Výnimočné je však aj to, čo všetko sa urobilo na jeho záchranu. Každý jedinec sa detailne monitoruje pomocou rádiových vysielačiek a GPS. Prebieha výskum genetickej diverzity, vykonáva sa umelé oplodňovanie, používajú sa inkubátory, manažuje sa odchov mláďat a presná logistika presunov medzi ostrovmi a na sledovanie hniezd sa využívajú moderné technológie vrátane umelej inteligencie. Bez tohto všetkého by program v 90. rokoch nemohol prakticky uspieť. Najdôležitejším krokom záchrany však bolo radikálne vyčistenie ostrovov od predátorov. Lebo to boli práve predátory a neschopnosť kakapa uletieť a zachrániť sa, ktoré ho takmer vyhubili. Bolo treba odstrániť lasice, potkany, myši, mačky, psy aj malú vačicu menom kusu líščí. A to sa aj urobilo. Ochranári vytvorili bezpečné lokality bez predátorov.

Kde ho hľadať?

Pravdu povediac, je málo pravdepodobné, že sa s ním niekedy stretnete osobne. Dnes ho nenájdete v žiadnej zoologickej záhrade na svete. Celá populácia je sústredená na niekoľkých izolovaných, prísne chránených ostrovoch mimo pevniny: Whenua Hou (Codfish), Pukenui (Anchor), Te Kākahu-o-Tamatea (Chalky). Dve menšie skúšobné skupiny, v ktorých sú výhradne samce, sú umiestnené v oplotenej rezervácii na hlavnom ostrove a na ostrove Te Puka-Hereka (Coal).

Ostrovy, na ktorých kakapo hniezdi, nie sú obývané a príchod kohokoľvek je prísne kontrolovaný. Papagája môžu ohroziť dokonca aj parazity z odevu alebo tela návštevníkov. Strážcovia, veterinár a vedci tam pracujú v týždňových turnusoch a žijú spolu v jednoduchých terénnych chatách, ktoré slúžia ako základňa celého monitorovacieho systému.

Baby boom 2026

Tohtoročné hniezdne obdobie vyzerá pre kakapa veľmi nádejne. Pri výbornej úrode stromov rimu (Dacrydium cupressinum), ktorých plodmi sa živí, samice zniesli veľký počet vajec. Práve semenný rok rimu rozhoduje o tom, či sa kakapo bude rozmnožovať alebo nie.

V čase písania tohto príspevku tvorilo celú populáciu 235 jedincov. Vzhľadom na jej veľkosť sa hniezdenie v roku 2026 môže považovať za ozajstný baby boom. Posúďte sami:
– počet hniezdiacich samíc: 79
– znesených vajec: 248
– potvrdených oplodnených vajec: 140
– vyliahnutých mláďat: 101

Ostro sledovaná populácia

Až keď mláďatá prežijú 150 dní, pribudnú oficiálne do štatistiky ako dospelé jedince a populácia sa rozrastie. Mláďatá v hniezdach sa dovtedy označujú zvláštnymi komplikovanými menami, napríklad Vori-A1-2026. Je to označenie mláďaťa samice Vori vyliahnuté z prvého vajca, ktoré zniesla v roku 2026. Po uplynutí 150 dní každé mláďa dostáva vlastné meno. Niektoré sú anglické – Luna, Rosemary, Kevin -, iné pochádzajú z jazyka Maorijov a znejú exoticky: Ninihi, Hakatere, Kohitatea, Tautahi, Tuterakipaua, Ako, Ta Tipene.

Dnešná technológia umožňuje určiť pohlavie aj genóm mláďat: jeho kvalita je veľmi dôležitá v manažmente záchrany kakapa. Na základe podrobných genetických analýz sa mladé jedince neskôr presúvajú a rozmiestňujú na ostrovy tak, aby sa predišlo páreniu blízkych príbuzných, ktoré by mohlo zničiť odolnosť potomstva.

Vedci zaznamenávajú aj každý úhyn vtákov a jeho príčinu: či už je to náhodné zranenie, súboj s iným samcom o teritórium alebo plesňové ochorenie pľúc (aspergilóza). Program Kākāpō Recovery musel pri aspergilóze v roku 2019 nasadiť intenzívnu veterinárnu starostlivosť vrátane CT vyšetrení, aby populáciu zachránil.

Rakiura – matka samoživiteľka

Tím Kākāpō Recovery pripravil tento rok pre verejnosť skutočné prekvapenie – vysielanie naživo z hniezda kakapa. Máte možnosť nazrieť do hniezdnej dutiny a uvidieť tam, ako žije 24-ročná samica Rakiura (jej meno v maorijčine znamená Žiariaca obloha). Mohli ste ju sledovať, keď znášala vajíčka a sedela na nich, a dnes vidíte, ako sa stará o vyliahnuté mláďa. Je to skúsená samica, ktorá má za sebou už 9 úspešných hniezdení. 

Tak ako všetky samice kakapa, aj ona je „matka samoživiteľka“. Samce sa totiž po párení už o nič viac nestarajú. Celý priebeh hniezdenia – od znesenia vajec až po vychovanie a odchod mláďať z hniezda – majú na starosti osamelé samice. Rakiura každý večer opúšťa mláďa, ide hľadať potravu a po návrate ho natrávenou potravou priamo do zobáka nakŕmi. Tento rok sa ako dočasná náhradná matka stará o mláďa inej samice.

Vajíčka a mláďatá sa medzi samicami presúvajú preto, že kakapo je energeticky extrémne náročný druh. Schopnosť samice kŕmiť závisí od množstva plodov rimu v jej teritóriu. Ak má samica málo potravy, je neskúsená alebo zniesla viac vajec, než dokáže uživiť, ochranársky tím presunie mláďa k náhradnej matke – samici, ktorá má lepšie podmienky. Tento postup výrazne zvyšuje šance mláďat na prežitie.

Keď Rakiura večer odchádza z hniezda, na videozázname sa zjavujú tváre strážcov. Zo začiatku prichádzali každý deň, neskôr každý tretí. Pozdravili divákov maorijským Kia ora! (po slovensky ahoj, zdravím) a skontrolovali mláďa. Odmerali frekvenciu jeho dychu a odvážili ho, aby videli, ako priberá. Malá samička, o ktorú sa stará a ktorú kŕmi Rakiura, dnes váži už viac ako 760 gramov.

Ešte nie je neskoro

Kakapo je dnes jedným z najlepšie monitorovaných vtákov na svete. Každý jedinec má svoje meno, svoju históriu, svoj genetický profil, svoju vysielačku a svoj tím ľudí, ktorí sledujú každý jeho krok. Nie preto, že by bol výnimočný len svojím vzhľadom či správaním, ale preto, že je symbolom toho, čo sa dá zachrániť, keď sa ľudia rozhodnú konať.

Pred tridsiatimi rokmi zostalo na svete niekoľko desiatok kakapov. Dnes ich je 235. Nie je to veľa. No je to životaschopná populácia, ktorá rastie, učí sa a prispôsobuje a prežíva vďaka vede, technológiám a neuveriteľnej vytrvalosti ochranárov.

Kakapo nie je len vták. Je to pripomienka toho, že aj keď sa zdá, že je neskoro, ešte stále ostáva nejaký čas. A že niekedy stačí, aby sa ľudia rozhodli, že niečo stojí za záchranu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK