Domov, Svet » EÚ

Europarlament schválil veľkú obrannú reformu: fragmentácia stojí miliardy, zavedie sa jednotný obranný trh

Európsky parlament sa na marcovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu zaoberal otázkou, ako posilniť obranné schopnosti Európskej únie (EÚ). Poslanci diskutovali o odstránení prekážok na trhu s obrannými technológiami aj o podpore veľkých spoločných projektov. Rozprava, ktorá sa uskutočnila 10. marca, nadviazala na dve správy, ktoré mapujú možnosti hlbšej integrácie európskeho obranného priemyslu. Podľa Európskeho parlamentu je obranný sektor v EÚ stále výrazne roztrieštený. Členské štáty nakupujú techniku oddelene, využívajú rozdielne štandardy a často si namiesto spolupráce konkurujú. Podľa europoslancov to oslabuje bezpečnosť Európy aj konkurencieschopnosť jej priemyslu.

Európa podľa spravodajcu nevyužíva svoj potenciál

Spravodajca rozpravy o odstránení prekážok na obrannom trhu, nemecký europoslanec Tobias Cremer, v úvode zdôraznil, že EÚ sa dnes nachádza v novom geopolitickom prostredí, no jej reakcia je často slabšia, než by zodpovedalo jej ekonomickej sile.

„Žijeme vo svete, kde má schopnosť odradiť nepriateľov a brániť sa zásadný význam. Práve v tejto oblasti Európa naďalej zaostáva za svojím reálnym vplyvom,“ uviedol zákonodarca z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

Podľa Cremera pritom nejde o nedostatok zdrojov či talentu. „Máme ekonomickú silu, máme inžinierov aj nápady. No v obrane sme príliš dlho nevyužívali silu európskej integrácie. Namiesto toho sme dopustili fragmentáciu, slabosť a závislosť – a dnes za to platíme politickú, vojenskú aj finančnú cenu,“ zdôraznil.

Kroky k jednotnému obrannému trhu

Obe správy, o ktorých europoslanci diskutovali, navrhujú konkrétne opatrenia na vytvorenie skutočného európskeho trhu s obrannými technológiami. Medzi najdôležitejšie patrí zavedenie princípu „Kupujme európske“ (Buy European) pri obstarávaní, aby verejné prostriedky prioritne podporovali európsky priemysel.

Prvá správa načrtáva víziu silnejšieho a integrovanejšieho jednotného trhu EÚ v oblasti obrany. Poslanci žiadajú revíziu smernice o verejnom obstarávaní v obrane, aby lepšie odrážala rýchly technologický vývoj a umožnila jednoduchšiu spoluprácu medzi štátmi.

Podiel spoločného obstarávania v rámci EÚ sa pohybuje na úrovni 17 %, čo je ďaleko od 40 % cieľa, na ktorom sa dohodli vlády. „Náš cieľ je jednoduchý – vybudovať konkurencieschopný európsky obranný ekosystém, kde každé investované euro prináša maximálnu inováciu, bezpečnosť a protihodnotu,“ podotkol Cremer.

Ďalším krokom má byť vzájomné uznávanie bezpečnostných certifikátov a odstránenie administratívnych bariér pri presune vojenského materiálu medzi členskými štátmi. Cremer to ilustroval jednoduchým príkladom. 

„Je absurdné, že civilný kamión môže bez problémov prekročiť hranicu, ale ten istý kamión, natretý maskovacou farbou a používaný armádou, už nie,“ skonštatoval.

Spoločné projekty pre nové technológie

Druhá správa sa sústreďuje na hlavné európske obranné projekty – veľké technologické iniciatívy, ktoré by mali spájať zdroje viacerých krajín. 

Spravodajkyňa Lucia Annunziata upozornila na to, že moderné konflikty sa dramaticky menia a čoraz viac závisia od technológií.

„Vojna zmenila svoje nástroje. Dnešné konflikty sú čoraz viac technologické a bezpilotné – využívajú drony, inteligentné míny aj systémy s umelou inteligenciou,“ uviedla talianska europoslankyňa z rovnakej frakcie ako Cremer.

Podľa nej preto EÚ potrebuje spoločnú technologickú architektúru obrany – od komunikácie a spravodajských systémov až po prieskum a velenie. 

„Našou úlohou nie je len zvyšovať vojenské výdavky. Musíme zabezpečiť, aby Európa dokázala skutočne chrániť svojich občanov prostredníctvom spoločnej stratégie,“ dodala.

Podľa nej by zásada „Kupujme európske“ mala patriť medzi základné piliere budúcich stratégií obstarávania. „Európsky parlament musí zároveň zohrávať v tomto vývoji zásadnú úlohu. Nemôžeme riskovať, že otázku obrany ponecháme mimo účinného dohľadu a demokratickej kontroly,“ podotkla Annunziata.

Rozdrobená obrana zvyšuje náklady

Na problém roztrieštenosti obranného trhu upozornil aj litovský eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius. Podľa neho ide o historické dedičstvo, keďže obrana bola dlhé roky výlučne v rukách národných štátov. Výsledkom je situácia, keď armády EÚ používajú stovky rôznych typov zbraňových systémov, zatiaľ čo Spojené štáty ich majú len niekoľko desiatok. 

Cremer poukázal na skutočnosť, že Európa prevádzkuje 18 hlavných modelov bojových tankov, zatiaľ čo Amerika používa len jeden. Považuje to za zásadný rozdiel, ktorý sa odráža vo všetkom – od zásob munície až po náklady na údržbu.

„Fragmentácia poškodzuje našu obranu aj konkurencieschopnosť. Bráni nám vyrábať vo veľkom a načas. Bez spoločného trhu s obrannými produktmi sa priemysel zameriava skôr na exportné trhy,“ zdôraznil komisár.

Podľa Kubiliusa EÚ vyhadzuje polovicu obranného rozpočtu von oknom – peniaze európskych daňových poplatníkov totiž financujú pracovné miesta po celom svete, len nie v Európe.

Podpora aj kritika

V diskusii zaznelo mnoho slov podporujúcich posilnenie európskej obrany, hoci poslanci sa líšili v názore na to, akú veľkú úlohu by mala zohrávať EÚ. Český europoslanec Jan Farský (Európska ľudová strana) upozornil na to, že európske spoločenstvo nie je slabé, ale rozdrobené. Kým Spojeným štátom stačí približne 30 typov bojových systémov, európske krajiny používajú až 178, čo podľa neho spôsobuje veľké plytvanie zdrojmi. 

Nedostatočná koordinácia môže členské štáty stáť až 57 miliárd eur ročne. Podľa Farského preto musí Európa viac spolupracovať a investovať do obrany tak, aby zároveň posilnila výskum, technológie a infraštruktúru.

Jeho maďarský stranícky kolega György Hölvényi varoval pred tým, aby sa európska obranná stratégia príliš viazala na vojnu na Ukrajine. Podľa neho by cieľom obrany malo byť predovšetkým zachovanie mieru. Zároveň upozornil na to, že dlhodobé financovanie vojny nemôže byť stratégiou a že bezpečnosť Európy by nemala závisieť od konfliktu v susednom regióne.

Slovenská europoslankyňa Lucia Yar (PS/Obnovme Európu) zdôraznila, že samotné zvyšovanie výdavkov na obranu nestačí. Podľa nej EÚ potrebuje skutočnú obrannú úniu a koordinovaný prístup namiesto 27 oddelených národných systémov. Zároveň pripomenula, že investície do obrany musia byť prísne kontrolované, aby sa z verejných zdrojov nestal bankomat pre oligarchov alebo politických spojencov.

„Nech sú aj pre vás príklady, napríklad zo Slovenska či zo strednej Európy, zdvihnutým prstom. Sledujme, či peniaze európskych daňových poplatníkov nekončia v niečom zbrojárskom biznise,“ povedala.

Ako dopadlo hlasovanie

O oboch správach poslanci hlasovali nasledujúci deň. Parlament v nich vyzval Európsku komisiu aj členské štáty, aby odstránili regulačné bariéry, podporili spoločné obstarávanie a rozvíjali veľké európske projekty v oblastiach ako protivzdušná obrana, dronové systémy či vesmírne technológie.

Prvú správu podporilo 393 europoslancov, proti bolo 169 a 67 sa zdržalo. Druhá správa bola prijatá 448 hlasmi, pričom 122 poslancov bolo proti a 38 sa zdržalo hlasovania.

Medzi slovenskými europoslancami si správy našli viacerých priaznivcov. Oba dokumenty podporili Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Monika Beňová a Judita Laššáková (obe Smer-SD/nezaradené).

Proti obom správam sa postavili Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová (obaja Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Erik Kaliňák (Smer-SD/nezaradený) sa pri prvej správe zdržal hlasovania a druhú správu podporil.

Veronika Cifrová Ostrihoňová a Ľubica Karvašová (obe PS/Obnovme Európu) nehlasovali.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK