USA posilňujú svoju úlohu svetového policajta. Fištejn o Trumpových krokoch, slabosti EÚ a ukrajinskom boji za hodnoty Západu (Rozhovor)
Americký zásah vo Venezuele, návrat k Monroeovej doktríne, strategický význam Grónska, slabnúca Európska únia či budúcnosť Ukrajiny a Taiwanu. Český publicista, esejista a dlhoročný komentátor Rádia Slobodná Európa Jefim Fištejn v rozhovore pre Epoch Times Slovensko ponúka svoj pohľad na aktuálne geopolitické dianie. Fištejn sa netají presvedčením, že Spojené štáty si opäť nárokujú úlohu globálneho hegemóna, zatiaľ čo Európa zostáva uväznená vo vlastnej nerozhodnosti. Bez ideologických zábran pomenúva slabiny EÚ, vysvetľuje logiku krokov Donalda Trumpa a pripomína, že konflikt na Ukrajine nie je len regionálnou vojnou, ale civilizačným zápasom o samotnú podstatu Západu.
Epoch Times Slovensko: Ako hodnotíte nedávny americký zásah vo Venezuele a jeho význam pre svetovú geopolitiku?
Jefim Fištejn: Cielený zásah vo Venezuele splnil hneď niekoľko úloh: obmedzil možnosti Ruska ako „neustálej hrozby“, zapôsobil psychologicky a šokoval ostatné ľavicové diktatúry Latinskej Ameriky a stal sa symbolom nového nároku Spojených štátov na postavenie hegemóna na západnej pologuli v rámci „Monroeovej doktríny“. Tajná operácia špeciálnych jednotiek proti konkrétnemu narušiteľovi medzinárodného práva nevyžaduje súhlas amerického Kongresu – tak ako ho v roku 2011 nevyžadoval ani zásah Baracka Obamu proti bin Ládinovi na území Pakistanu, pričom Maduro nebol zabitý, ale predvedený pred riadny súd.
Zotrvávajú USA v postavení „svetového policajta“ alebo sa z neho postupne sťahujú? Aký je váš názor na to, že svet smeruje k bipolárnemu alebo dokonca multipolárnemu usporiadaniu?
Spojené štáty posilňujú svoju úlohu „svetového policajta“ tým, že reálnymi činmi demonštrujú svoju schopnosť potrestať narušiteľa „nového poriadku“ kdekoľvek a kedykoľvek. Počet skutočných centier sily sa tým znižuje, nie zvyšuje, čím sa svet stáva prehľadnejším a predvídateľnejším, než keby bol roztrieštený a multipolárny.
Donald Trump opakovane hovorí o Grónsku a jeho strategickej hodnote. Aký význam má Grónsko pre USA a NATO z hľadiska bezpečnosti na severnej pologuli?
Význam Grónska rastie podľa toho, ako sa prejavujú vplyvy klimatických zmien. Všeobecne sa predpokladá ďalšie uvoľnenie Severnej námornej cesty okolo Arktídy. Úsilie o dominanciu nad touto námornou cestou a nemalými prírodnými zdrojmi Arktídy vidím ako hlavný dôvod zápasu o Grónsko. Navyše ostrov tvorí prirodzenú súčasť západnej pologule, a preto musí byť kontrolovaný Spojenými štátmi, nie inými mocnosťami.
Aké riziká by pre EÚ a NATO priniesla prípadná nezávislosť Grónska?
Právo pôvodného obyvateľstva Grónska na sebaurčenie nepopiera nikto vrátane Dánska. Hrozbou pre NATO by bolo, ak by na politiku ostrova mali silnejší vplyv Rusko alebo Čína. EÚ vzhľadom na svoju vzdialenosť a všeobecnú nevyhranenosť nemôže určovať osud tohto územia.
Ako vidíte Trumpovu zahraničnú politiku? Sú jeho kroky prejavom reštartu Monroeovej doktríny alebo skôr obchodného pragmatizmu?
Trumpova zahraničná politika je úplne podriadená ústrednému princípu „Amerika na prvom mieste“. Každý jeho krok musí byť vnímaný v kontexte tejto premisy, potom začína byť zrozumiteľný a predvídateľný. Zatiaľ žiadny počin jeho vlády neoslabil geopolitické postavenie Spojených štátov – samozrejme, pokiaľ nevidíme svet prizmou Orwellových sofizmov, že sila je slabosť, vojna je mier a tak ďalej.
Čo vravíte na výroky, že Trump sa snaží poškodzovať záujmy EÚ? Portál Politico napríklad napísal, že Trump chce rozbiť EÚ a znova ju vybudovať podľa vlastných predstáv.
EÚ trpí množstvom nebezpečných politických neduhov – ťažkopádnosťou, neúčinnosťou, byrokratizáciou, pomalou reakciou na zmeny a mimoriadnou nerozhodnosťou vyplývajúcou z absencie cieľavedomej politiky. To je to, čo jej úplne správne vyčítal prezident Ukrajiny Zelenskyj. Hovorí sa im „konštrukčné chyby“ a ich účinok môže byť smrtiaci. Preto každá snaha zefektívniť konštrukciu musí byť považovaná za bohumilú.
Trump krokmi vo Venezuele a svojím vplyvom na situáciu v Iráne postupne rozkladá autokratické režimy, ktoré sú spojencami Číny alebo Ruska. Predstavitelia EÚ paradoxne Trumpove kroky veľmi neoceňujú. Prečo?
Predstavitelia EÚ, tak ako ostatní liberálno-demokratickí myslitelia, sú v zajatí svojich vlastných archaických a scholastických predstáv. Mnohé z týchto predstáv – ak sú ideovo dotiahnuté do krajnosti – majú bližšie k autokratickým a diktátorským režimom než k svetu slobody a demokracie. Formálne aspekty politiky, ako je medzinárodné právo, svetový poriadok a tak ďalej, vždy nadradzujú reálnemu obsahu. Preto je im silová kontrola nad určitým územím zaisťujúcim status quo milšia ako rozšírenie priestoru slobody spojené s búraním súčasného usporiadania sveta.
Ako hodnotíte šance na ukončenie vojny na Ukrajine a aké scenáre sú podľa vás realistické?
Ideálne by bolo vojenské vytlačenie Ruska zo všetkých okupovaných území Ukrajiny. Je dôležité chápať, že Ukrajina nie je obyčajnou hrádzou Európy pred rozpínavosťou kremeľského komunisticko-fašistického režimu, ale aj zaujímavá perspektíva ďalšieho vývoja pre umierajúcu európsku civilizáciu. Napriek banálnym predstavám je ukrajinský boj zápasom o všetky pôvodné konzervatívne hodnoty, ktoré západná civilizácia ľahkomyseľne opustila: neokázalé vlastenectvo, individualizmus, mužnosť, vojenská česť, sieťová nehierarchická organizácia spoločnosti, meritokracia atď. Potom by sa totiž začala úplne iná súťaž – konkurencia v oblasti národohospodárskeho vývoja, ktorú skostnatené Rusko z podstaty vyhrať nemôže.
Ako hodnotíte rozhodnutie EÚ neskonfiškovať ruské aktíva, ale radšej si vziať úver a poskytnúť Ukrajine 90 miliárd?
Toto rozhodnutie je ako vždy polovičaté – ako každá nesmelá predstava Európanov o tom, že naďalej možno používať kritériá a princípy mierovej koexistencie. Rusko vypovedalo Západu civilizačnú vojnu na život a na smrť, ale plachý Západ odmieta domyslieť túto skutočnosť do dôsledkov.
Stráca EÚ na svojom význame v rámci svetovej geopolitiky?
Túto tézu nie je potrebné ani rozvádzať. Ak má EÚ takmer štvornásobne viac obyvateľov a desaťnásobne väčší priemyselný potenciál ako Rusko a pritom sa mu nemôže postaviť, nieto ešte vo svojom regióne dominovať, potom to musí o niečom svedčiť.
Môže byť ďalším potenciálnym epicentrom napätia medzi USA a Čínou Taiwan?
Situácia okolo Taiwanu je ukazovateľom neexistencie všeobecne platného medzinárodného práva. Reči o ochote či neochote prezidenta Trumpa brániť suverenitu Taiwanu sú falošné ako päťhaliernik. Bolo to práve „medzinárodné právo“, ktoré pripravilo Taiwan o suverenitu, keď v roku 1972 americká diplomacia vedená Henrym Kissingerom uznala princíp „jednej Číny“. Tým priamo poprela právo 23 miliónov Taiwancov na vlastnú zvrchovanosť.
Tento princíp uznal prakticky celý svet, hoci na to nebol jediný pádny dôvod. Na svete existuje veľké množstvo suverénnych štátov, ktorých obyvateľstvo sa ani etnickým pôvodom, ani dejinami nelíši od svojich susedov: sú to napr. susedné národy germánskej jazykovej skupiny alebo arabské štátne útvary, ktoré sa raz spájajú do federácií, inokedy rozdeľujú podľa dialektických alebo rodových princípov, v každom prípade však nestrácajú suverenitu. Zbavenie Taiwanu zvrchovanosti je klasickým príkladom zlovôle spáchanej „medzinárodným právom“ nad obyvateľstvom Taiwanu.
Môže Slovensko zohrávať aktívnu úlohu pri posilňovaní regionálnej bezpečnosti alebo je skôr pasívnym pozorovateľom?
Pozorovateľská úloha Slovenska je daná objektívnym významom krajiny a nevýrazným tvorivým potenciálom slovenského vedenia. Terajší kurz slovenskej vlády je zárukou toho, že určité politické trenice na Slovensko ešte len čakajú.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.