Protesty v Iráne: Prečo Rusko a Čína mlčia?
Zatiaľ čo budúcnosť Iránu sa otriasa v dôsledku nepokojov v uliciach, zdá sa, že jeho spojenci Rusko a Čína sa len pasívne prizerajú a čakajú. Americký prezident Donald Trump nevylúčil vojenské údery proti šiitskej teokracii v Teheráne. Zároveň 12. januára oznámil, že na dovoz tovaru z krajín, ktoré obchodujú s Iránom, USA uvalia 25 % clo.
Rusko: Na vine sú nepriateľské vonkajšie sily
Od pádu šáha v roku 1979 sa režim mulláhov v Teheráne stával pre Moskvu čoraz významnejším partnerom – zo strategického, vojenského, ekonomického a obchodného hľadiska. Zánik vzťahov s Arménskom, Venezuelou a Sýriou, ktoré boli kedysi ruskými spojencami, oslabil medzinárodný vplyv Ruska. Moskva nechce stratiť teraz aj Irán, ktorý Rusku dodával drony Šáhid na vojnu na Ukrajine. Najmä preto, že Irán bol – aspoň doteraz – považovaný za vplyvného aktéra na Blízkom východe.
Ruský prezident Vladimir Putin ponechal reakciu na nepokoje v Iráne na hovorkyňu ministerstva zahraničných vecí Mariu Zacharovovú. Eskaláciu protestov pripísala „nepriateľským vonkajším silám“.
Zacharovová k tomu povedala: „Rozhodne odsudzujeme subverzívne zasahovanie zvonku do vnútorných politických procesov v Iráne. Za pozornosť stojí, že iránska vláda vyjadrila ochotu viesť konštruktívny dialóg s občianskou spoločnosťou a chce hľadať účinné spôsoby, ako zmierniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky nepriateľskej politiky Západu.“
Predtým kritizovala „nezákonný tlak sankcií, ktorý Západ dlhodobo vyvíja na Iránsku islamskú republiku a ktorý podľa nej brzdí rozvoj krajiny a vedie k ekonomickým a sociálnym problémom, ktoré postihujú najmä bežných Iráncov“.
Zacharovová ďalej uviedla: „Nepriateľské vonkajšie sily sa snažia využiť rastúce napätie v spoločnosti na destabilizáciu a oslabenie iránskeho štátu.“ Takýto výklad udalostí zodpovedá oficiálnemu postoju režimu mulláhov v Teheráne.
Spoločný menovateľ: protizápadná ideológia
Protizápadná ideológia bola a zostáva hlavným spoločným menovateľom Ruska a Iránu, rovnako ako bremeno sankcií, ktoré boli uvalené na oba štáty. Irán bol tak spolu s Čínou jedným z mála partnerov, na ktorých sa Moskva mohla oprieť po invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Irán za svoju „lojalitu“ požiadal Rusko o dodávku stíhacích lietadiel Su-35 a protivzdušných raketových systémov S-400. Nie je však známe, či ich niekedy dostal, pretože Moskva chce zachovať dobré vzťahy aj so Saudskou Arábiou. Sunitský wahhábistický štát v Perzskom zálive a šiitský Irán sú dlhoročnými rivalmi v boji o nadvládu na Blízkom a Strednom východe.
Ropa, plyn, peniaze
Rusko a Irán prehĺbili svoju hospodársku spoluprácu, aby obišli západné sankcie. Hoci Rusko a Irán sú v oblasti energetiky – ropy a plynu – konkurentmi svojho kľúčového odberateľa, Číny, podľa hamburského výskumného ústavu German Institute for Global and Area Studies iránske a ruské energetické spoločnosti v uplynulých rokoch „podpísali viacero memoránd o porozumení“.
Transneft, štátom kontrolovaná ruská spoločnosť, ktorá prevádzkuje ropovody, plánuje spolupracovať s iránskym ministerstvom ropy v oblasti technológií. Gazprom, najväčší ruský producent plynu, zasa uzavrel s National Iranian Gas Company dohodu o zvýšení dodávok ruského plynu do Iránu.
Irán a Rusko sa okrem toho dohodli na integrácii svojich bankových systémov, aby obišli sankcie SWIFT. Informovala o tom 1. februára 2023 spravodajská platforma „ZeroHedge“, ktorá citovala zástupcu riaditeľa iránskej centrálnej banky Mohsena Karimiho. Karimi vysvetlil, že medzi oboma štátmi bola uzavretá dohoda, na základe ktorej sa 52 iránskych a 106 ruských bánk prepojí prostredníctvom ruského systému finančných prevodov. „Tento systém je imúnny voči sankciám, pretože je založený na infraštruktúre oboch krajín,“ uviedol Karimi.
Hranice aliancie s Moskvou
Napriek vyhláseniam o spolupráci medzi Teheránom a Moskvou je potrebné pripomenúť, že počas zvýšeného napätia medzi Iránom a USA minulé leto Rusko zvolilo zdržanlivosť, čo naznačilo, že spojenectvo medzi Teheránom a Moskvou nie je také úzke, ako sa ešte nedávno predpokladalo.
Jedným z dôvodov môže byť to, že Rusko pre vojnu na Ukrajine už nie je schopné vojensky podporovať Teherán. A možno sa chcel Putin vyhnúť aj priamemu konfliktu s USA.
Táto zdržanlivosť bola pre vedenie v Teheráne pravdepodobne varovaním. Práve tu vidno hranice spojenectva s Moskvou. Putinovo mlčanie k nedávnym protestom v Iráne je pravdepodobne maximum, ktoré môže Moskva svojmu spojencovi ponúknuť.
Čína: druhý partner
Hlavným záujmom Číny v Iráne je zabezpečiť vývoz ropy za čo najnižšie ceny. Irán je navyše s viac než 90 miliónmi obyvateľov atraktívnym odbytiskom pre lacné čínske výrobky. Peking doteraz veril, že prostredníctvom Iránu posilní svoj geopolitický vplyv na Blízkom východe.
Denník „Wall Street Journal“ 5. októbra 2025 informoval o tom, že čínske firmy v roku 2024 investovali do iránskych infraštruktúrnych projektov približne 7 miliárd eur. Od roku 2000 Čína investovala do modernizácie iránskej infraštruktúry približne 21 miliárd eur.
Na financovanie celého projektu medzi Pekingom a Teheránom údajne slúži „tajná dohoda“ o platbách. Peking umožnil Teheránu použiť príjmy z predaja ropy priamo na úhradu čínskych investícií.
Francúzski experti na Blízky východ vrátane znalca Iránu Didiera Chaudeta predpokladajú, že až 90 % iránskej ropy smeruje do Číny. Ak je to tak, Irán je v otázke štátnych príjmoch úplne závislý od Číny.
Aj pri dovoze čínskych tovarov sa príjmy z predaja ropy Číne využívajú prostredníctvom akéhosi zúčtovacieho systému, za ktorý zodpovedajú čínska poisťovňa Sinosure a finančná spoločnosť Chuxin. Takto sa obchádza medzinárodný bankový systém a tajný finančný kanál marí snahy Washingtonu izolovať Irán.
Peking dodáva raketové komponenty
Podľa amerického think tanku Foundation for Defense of Democracies (FDD) Čína dodáva Iránu materiály pre jeho raketový program. FDD tvrdí, že „aspoň jeden z raketových systémov, ktorými Teherán v roku 2020 zaútočil na americké ozbrojené sily v Iraku“, využíval technológie pochádzajúce z dlhodobého partnerstva s Čínou.
Na jar 2023 iránski predstavitelia rokovali s úradníkmi v Pekingu a Moskve o doplnení zásob Teheránu perchlorátom amónnym, najdôležitejším prekurzorom tuhého paliva balistických rakiet.
V januári 2025 vyšlo najavo, že dve iránske nákladné lode s viac ako 1 000 tonami perchlorátu sodného vyplávali z čínskeho prístavu. Následne americké ministerstvo financií v apríli 2025 uvalilo sankcie na spoločnosti v Číne a Iráne, ktoré sa podieľali na obstarávaní palivových prekurzorov pre balistické rakety a komponentov pre drony.
Trojuholník
Rusko aj Čína sa od roku 2019 zúčastňovali na námorných cvičeniach Iránu, aby tak zdôraznili svoju prítomnosť v regióne.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Irán od začiatku druhého funkčného obdobia Trumpa posilnil svoje vzťahy s Čínou a Ruskom. Predstavitelia všetkých troch štátov sa 14. marca 2025 stretli v Pekingu. Informovalo o tom čínske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení. Z vyhlásenia vyplýva, že štáty sa zaviazali k nešíreniu jadrových zbraní. V rovnakom čase však spomínané lode z Číny smerovali do Iránu s materiálom na pohon rakiet, ktorý by sa za predpokladu, že by Irán disponoval príslušným materiálom vhodným na výrobu jadrových zbraní, dal použiť aj na jadrové účely.
Balansovanie – ako dlho ešte?
Vzhľadom na demonštrácie a protesty značnej časti iránskeho obyvateľstva je čoraz otáznejšie, dokedy si Peking a Moskva môžu dovoliť takto spolupracovať s Iránom.
Rusko je zaneprázdnené vojnou na Ukrajine. Vedenie v Pekingu si navyše jasne uvedomuje slabosti iránskeho režimu. Čínsky online magazín „ThinkChina“, ktorý vychádza v Singapure, nedávno dospel k tomuto záveru: „Kým Irán po vojne v Gaze hľadá novú podporu, Čína stojí pred strategickým rozhodnutím.“
O to viac, že regionálny vplyv Iránu sa v minulom roku výrazne oslabil v dôsledku vojenských akcií izraelských ozbrojených síl proti iránskym zástupcom Hamasu v Pásme Gazy a Hizballáhu v Libanone, ako aj proti samotnému Iránu.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.