Protesty v Iráne: Prečo Rusko a Čína mlčia?
Zatiaľ čo budúcnosť Iránu visí na vlásku kvôli nepokojom medzi obyvateľstvom, zdá sa, že obaja spojenci, Rusko a Čína, sa len prizerajú a čakajú. Americký prezident Donald Trump nevylučuje vojenské údery proti šiitskej teokracii v Teheráne. Okrem toho 12. januára oznámil, že každá krajina, ktorá obchoduje s Iránom, bude podliehať clu vo výške 25 % na dovoz do USA.
Rusko: Na vine sú „nepriateľské vonkajšie sily“
Od pádu šáha v roku 1979 sa režim mulláhov v Teheráne stal pre Moskvu čoraz dôležitejším partnerom – zo strategického, vojenského, ekonomického a obchodného hľadiska. Zánik vzťahov s Arménskom, Venezuelou a Sýriou, ktoré boli kedysi ruskýmu spojencami, oslabil medzinárodný vplyv Ruska. Nie je v záujme Moskvy stratiť teraz aj Irán, ktorý Rusku dodával drony Shahed pre jeho vojnu na Ukrajine. Najmä preto, že Irán bol – aspoň doteraz – považovaný za mocného hráča na Blízkom východe.
Ruský prezident Vladimir Putin nechal svoju hovorkyňu ministerstva zahraničných vecí Mariu Sacharovú vyjadriť sa k nepokojom v Iráne. Tá pripísala eskaláciu protestov „nepriateľským vonkajším silám“.
Sacharová k tomu povedala: „Odsudzujeme najostrejšie subverzívne zasahovanie zvonku do vnútorných politických procesov v Iráne. Obzvlášť pozoruhodné je, že iránska vláda vyjadrila ochotu viesť konštruktívny dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom nájsť účinné prostriedky na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov nepriateľskej politiky Západu.“
Predtým sa sťažovala na „nezákonný tlak sankcií, ktorý Západ už mnoho rokov vyvíja na Iránsku islamskú republiku“. Ten podľa nej brzdí rozvoj krajiny a vedie k „ekonomickým a sociálnym problémom, ktoré postihujú najmä bežných Iráncov“.
Sacharová ďalej uviedla: „Nepriateľské vonkajšie sily sa snažia využiť rastúce napätie v obyvateľstve na destabilizáciu a oslabenie iránskeho štátu.“ Týmto hodnotením situácie sa Moskva pridáva k oficiálnemu postoju režimu mulláhov v Teheráne.
Spoločný menovateľ: protizápadná ideológia
Protizápadná ideológia bola a zostáva najdôležitejším spoločným menovateľom Ruska a Iránu, rovnako ako bremeno medzinárodných sankcií, ktoré boli uvalené na oba štáty. Irán bol tak popri Číne jedným z mála medzinárodných partnerov Ruska, na ktorých sa Moskva mohla spoľahnúť po invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Irán za svoju „lojalitu“ požiadal Rusko o dodávku stíhacích lietadiel Su-35 a protivzdušných raketových systémov S-400. Nie je však jasné, či ich niekedy dostal, pretože Moskva chce udržiavať dobré vzťahy aj so Saudskou Arábiou. Sunitský wahhábistický štát v Perzskom zálive a šiitský Irán sú rivalmi v boji o nadvládu na Blízkom a Strednom východe.
Ropa, plyn, peniaze
Rusko a Irán tiež prehĺbili svoju hospodársku spoluprácu, aby obišli západné sankcie. Hoci Rusko a Irán sú v oblasti energetiky, ako je plyn a ropa, konkurentmi svojho obchodného partnera Číny, podľa zistení hamburského výskumného ústavu German Institute for Global and Area Studies, iránske a ruské energetické spoločnosti v uplynulých rokoch „podpísali rad memoránd o porozumení“.
Transneft, štátom kontrolovaná ruská spoločnosť prevádzkujúca ropovody, plánuje spolupracovať s iránskym ministerstvom ropy v technologickej oblasti. A Gazprom, najväčší ruský producent plynu, uzavrel s National Iranian Gas Company dohodu o zvýšení dodávok ruského plynu do Iránu.
Okrem toho sa Irán a Rusko dohodli na integrácii svojich bankových systémov, aby obišli sankcie SWIFT. Informovala o tom 1. februára 2023 spravodajská platforma „ZeroHedge“, pričom citoval zástupcu riaditeľa iránskej centrálnej banky Mohsen Karimi. Ten vysvetlil, že medzi oboma štátmi bola uzavretá dohoda, podľa ktorej bude 52 iránskych a 106 ruských bánk prepojených prostredníctvom ruského systému finančných prevodov. „Tento systém je imúnny voči sankciám, pretože je založený na infraštruktúrach oboch krajín,“ cituje platforma Karimiho.
Hranice aliancie s Moskvou
Napriek všetkým týmto vyhláseniam o spolupráci medzi Teheránom a Moskvou je potrebné poznamenať, že keď sa Rusko počas zvýšeného napätia medzi Iránom a USA minulé leto zdržalo, bolo jasné, že spojenectvo medzi Teheránom a Moskvou nie je také úzke, ako sa predpokladalo v minulých rokoch.
Jedným z dôvodov môže byť to, že Rusko už nie je schopné vojensky podporovať Teherán kvôli vojne na Ukrajine. Možno sa chcel Putin tiež vyhnúť priamemu konfliktu s USA.
Táto zdržanlivosť Putina bola pre vedenie v Teheráne pravdepodobne varovným signálom. Na tomto príklade je jasne vidieť, kde sú hranice spojenectva s Moskvou. Preto je Putinovo mlčanie k nedávnym protestom v Iráne pravdepodobne to najlepšie, čo Moskva mohla svojmu spojencovi ponúknuť.
Čína: Druhý partner
Hlavným záujmom Číny v Iráne je zabezpečenie vývozu ropy za čo najnižšie ceny. S viac ako 90 miliónmi obyvateľov je Irán navyše atraktívnym odbytiskom pre lacné čínske výrobky. Doteraz Peking veril, že prostredníctvom Iránu môže zlepšiť svoj geopolitický vplyv na Blízkom východe.
5. októbra 2025 denník „Wall Street Journal“ informoval, že čínske firmy v roku 2024 investovali do iránskych infraštruktúrnych projektov sumu v prepočte približne 7 miliárd eur. Od roku 2000 Čína investovala do modernizácie iránskej infraštruktúry približne 21 miliárd eur.
Na financovanie celého projektu existuje medzi Pekingom a Teheránom „tajná dohoda“ o platbách. Peking umožnil Teheránu použiť príjmy z predaja ropy priamo na splatenie čínskych investícií.
Francúzski experti na Blízky východ, medzi nimi aj znalec Iránu Didier Chaudet, predpokladajú, že 90 % iránskej ropy sa dodáva do Číny. Inými slovami: ak je to pravda, Irán je vo svojich štátnych príjmoch úplne závislý od Číny.
Aj pokiaľ ide o dovoz čínskych obchodných tovarov, iránske príjmy z predaja ropy Číne by mali byť použité prostredníctvom akéhosi zúčtovacieho systému, za ktorý sú zodpovedné čínska poisťovňa Sinosure a finančná spoločnosť Chuxin. Týmto spôsobom sa obchádza medzinárodný bankový systém. Doteraz tajný finančný kanál tak marí snahy Washingtonu izolovať Irán.
Peking dodáva komponenty pre rakety
Podľa zistení amerického think tanku Foundation for Defense of Democracies (FDD) Čína dodáva Iránu materiály pre jeho raketový program. FDD je presvedčená, že „aspoň jeden z raketových systémov, ktorými Teherán v roku 2020 zaútočil na americké ozbrojené sily v Iraku“, využíval technológiu pochádzajúcu z dlhoročného partnerstva s Čínou.
Na jar 2023 iránski predstavitelia rokovali s úradníkmi v Pekingu a Moskve o doplnení zásob Teheránu perchlorátom amónnym, ktorý je najdôležitejším prekurzorom pre tuhé palivo balistických rakiet.
V januári 2025 bolo zistené, že dva iránske nákladné lode s viac ako 1 000 tonami perchlorátu sodného, ktorý sa tiež môže použiť v raketovej technike, opustili čínsky prístav. V dôsledku toho americké ministerstvo financií v apríli 2025 uvalilo sankcie na spoločnosti v Číne a Iráne, ktoré sa podieľali na obstarávaní prekurzorov palív pre balistické rakety a komponentov pre drony.
Trojuholník
Spolu s Ruskom sa Čína od roku 2019 zúčastňovala aj na námorných cvičeniach Iránu, aby tak zdôraznila svoju prítomnosť v regióne.
Všeobecne možno konštatovať, že Irán od začiatku druhého funkčného obdobia Trumpa posilnil svoje vzťahy s Čínou a Ruskom. Predstavitelia týchto troch štátov sa 14. marca 2025 stretli v Pekingu. Informovalo o tom čínske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení. Z vyhlásenia vyplýva, že všetky tri štáty sa zaviazali k nešíreniu jadrových zbraní. V tom istom čase však spomínané lode z Číny smerovali do Iránu s materiálom na pohon rakiet, ktorý by sa dal použiť aj na jadrové účely, za predpokladu, že Irán by disponoval príslušným materiálom vhodným na výrobu jadrových zbraní.
Balansovanie – ako dlho ešte?
Vzhľadom na demonštrácie a protesty veľkej časti iránskeho obyvateľstva je čoraz otáznejšie, ako dlho si Peking a Moskva môžu dovoliť takto spolupracovať s Iránom.
Rusko je zaneprázdnené vojnou na Ukrajine. Vedenie v Pekingu si navyše uvedomuje slabosti iránskeho režimu. Čínsky online magazín „ThinkChina“, ktorý vychádza v Singapure, nedávno dospel k záveru: „Kým Irán po vojne v Gaze hľadá novú podporu, Čína stojí pred strategickým rozhodnutím.
O to viac, že regionálny vplyv Iránu v minulom roku drasticky poklesol v dôsledku vojenských akcií izraelských ozbrojených síl proti iránskym zástupcom Hamasu v Pásme Gazy a Hizballáhu v Libanone, ako aj proti samotnému Iránu.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?