Terapia proti depresii mení štruktúru mozgu, potvrdila štúdia
Už prvé snímky mozgu potvrdili, že kognitívno-behaviorálna terapia podporuje rast mozgového tkaniva v oblastiach súvisiacich s emóciami a náladou.
Vedci sa už desaťročia zaujímajú o to, či zmena spôsobu myslenia môže skutočne pretvoriť mozog. Nová štúdia teraz prináša presvedčivé dôkazy: po prvýkrát zachytáva snímky, ktoré naznačujú, že psychoterapia – založená výlučne na mentálnom úsilí – môže viesť ku skutočným štrukturálnym zmenám v mozgu.
Tieto zistenia odhaľujú hlbšiu úroveň toho, ako môže terapia pomôcť ľuďom trpiacim depresiou – môže doslova „prestavať ich mozog“.
Štúdia uverejnená v časopise Translational Psychiatry, zistila, že dospelí, ktorí absolvovali kurz kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT), vykazovali merateľný rast v oblastiach mozgu zodpovedných za spracovanie emócií a reguláciu nálady. Tieto oblasti, ktoré sú pri chronickej depresii často oslabené, sa počas liečby posilnili.
„Prvýkrát tu vidíme spoľahlivý biomarker účinku psychoterapie na štruktúru mozgu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor štúdie Ronny Redlich, vedúci oddelenia biologickej a klinickej psychológie na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenbergu v Nemecku.
Čo ukázali snímky mozgu
„Existuje jasná súvislosť medzi mozgom a mysľou vrátane vzťahu medzi duševnými poruchami a naším mozgom,“ uviedol Redlich v e-maile pre The Epoch Times. Myšlienka, že mozog sa dokáže prispôsobiť a zmeniť, vychádza z konceptu neuroplasticity.
Štúdia sledovala 30 dospelých vo veku od 18 do 65 rokov s ťažkou depresívnou poruchou, ktorí počas 40 týždňov absolvovali približne 20 sedení KBT. Vysokokvalitné MRI snímky vyhotovené pred liečbou a po nej ukázali nárast objemu sivej hmoty v amygdale – oblasti, kde spracúvame emócie – a v prednom hipokampe, ktorý zodpovedá za pamäť a reguláciu nálady.
Obe oblasti sú známe tým, že sa u ľudí s depresiou zmenšujú, takže ich rast môže podľa vedcov naznačovať uzdravenie. Na konci štúdie 19 z 30 účastníkov už nespĺňalo klinické kritériá na to, aby im bola diagnostikovaná depresia. Zväčšenie objemu sivej hmoty v amygdale súviselo so zlepšenou schopnosťou vnímať emócie, najmä vlastné, uviedol Redlich.
Táto schopnosť – známa ako emocionálne povedomie – je u ľudí s depresiou často narušená. Mnohí ľudia s alexitýmiou – ťažkosťami pri rozpoznávaní alebo vyjadrovaní emócií – majú problém spracovať to, čo skutočne cítia. KBT, ktorá dlhodobo patrí k najúčinnejším metódam liečby depresie, je navrhnutá práve na rozvoj tejto schopnosti.
„Psychoterapia funguje a mení mozog,“ povedal Redlich. „Duševné poruchy nie sú osobnou slabosťou. Majú základ vo fyzických zmenách mozgových spojení. Psychoterapia môže pomôcť tieto spojenia opraviť.“
Približne tretina účastníkov užívala antidepresíva, takže je možné, že niektoré zmeny v mozgu súviseli s liečbou. Aj po zohľadnení tohto faktora však zostala korelácia medzi zmenami v mozgu a terapiou štatisticky významná.
Štúdia nezahŕňala kontrolnú skupinu s neliečenou depresiou, takže niektoré zmeny mohli nastať prirodzene. Napriek tomu sa vedci nazdávajú, že výsledky podporujú myšlienku, že rozvoj emocionálnych zručností prostredníctvom diskusnej terapie – akou je KBT – môže skutočne formovať mozog.
Ako môže KBT pretvárať mozog
KBT je jednou z najodporúčanejších a najviac preskúmaných terapií depresie. Zameriava sa na prerušenie cyklov negatívneho myslenia a osvojenie si praktických zručností na zvládanie stresu, emócií a každodenných výziev. Tento cielený mentálny „tréning“ postupne mení spôsob, akým človek myslí, a tým aj fungovanie jeho mozgu.
Všetky významné zdravotnícke organizácie uznávajú KBT a jej varianty ako jedinú psychoterapiu s preukázanou účinnosťou pri širokej škále ochorení, povedal pre The Epoch Times klinický psychológ Mike Abrams, autor viacerých učebníc o kognitívnej terapii.
Podľa Abramsa spočíva časť jej účinnosti v tom, že ľudia si rozvíjajú emocionálne povedomie a učia sa určitej flexibilite, ktorá podporuje akceptáciu a odolnosť. „Všetky formy KBT majú v jadre stoickú filozofiu, ktorá je v skutočnosti životným štýlom založeným na prijatí,“ povedal.
V podstate všetko, čo človek cíti, je do určitej miery odrazom toho, ako premýšľa. Kognitívno-behaviorálna terapia namiesto boja s každou nepríjemnou emóciou či myšlienkou vedie ľudí k tomu, aby si tieto stavy uvedomili, analyzovali ich a reagovali s väčšou rozvahou. „Dobrý terapeut KBT, ak naozaj robí svoju prácu, sleduje výroky, ktoré nie sú racionálne, a vedie klienta k uvedomeniu si, že to sú jeho vlastné nároky a rigidita, ktoré spôsobujú jeho vnútorný nepokoj,“ vysvetlil Abrams.
Tento postupný tréning môže posilniť mozgové obvody zapojené do samoregulácie, emocionálneho pochopenia a odolnosti, čo môže vysvetľovať štrukturálne zmeny pozorované v štúdii. „Platí, že zmeny v myslení a správaní vždy vedú k zmenám v mozgu – aj u zdravých ľudí – a to je dobrá správa,“ dodal Redlich. „Do určitej miery môžeme sami rozhodovať o tom, ako svoj mozog kŕmime informáciami a čo ho učíme – aj na mentálnej úrovni.“
Kam smeruje výskum
Redlich a jeho tím plánujú sledovať účastníkov štúdie niekoľko rokov, aby zistili, či zmeny v mozgu pretrvávajú a či dokážu predpovedať, kto zostane zdravý a kto bude náchylný na relaps. Výskumníci dúfajú, že zobrazovacie metódy v spojení s umelou inteligenciou pomôžu v budúcnosti personalizovať výber liečby.
Aktuálne výsledky potvrdzujú, že spôsob myslenia človeka môže formovať jeho mozog. A pre niektorých ľudí s depresiou to znamená, že začiatkom uzdravenia nemusí byť tabletka – môže ním byť myšlienka.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.