Zdravie

Záhradkárčenie a práca s pôdou môžu zlepšiť duševné zdravie aj samostatnosť

Programy predpísaných spoločenských aktivít zameraných na kontakt s prírodou znižujú úzkosť a zvyšujú šťastie – podobne ako iné terapie. Ľudia, ktorí hľadajú spôsob, ako zlepšiť svoje duševné zdravie, by ho mohli nájsť na čerstvom vzduchu. Nové výskumy ukazujú, že keď lekári „predpisujú“ aktivity v prírode, ako je záhradkárčenie alebo práca s pôdou, pacienti pociťujú výrazné zníženie úzkosti a depresie a zároveň hlásia výrazné zlepšenie celkovej pohody.

„Dôležité je aj spojenie s prírodou v spoločnosti ľudí, ktorí žijú na tom istom mieste ako vy,“ uviedol Peter Coventry, profesor environmentálnej a duševnej zdravotnej vedy na Katedre zdravotníckych vied Univerzity v Yorku (USA).

Výhody aktivít v prírode

Ekologická sociálna terapia je typ liečby, ktorá nabáda ľudí, aby sa venovali aktivitám v prírode, ako je komunitné záhradkárčenie a cvičenie na čerstvom vzduchu, s cieľom zlepšiť svoje duševné a fyzické zdravie.

Nová britská štúdia zistila, že tzv. zelená sociálna terapia výrazne zlepšila spokojnosť so životom a znížila úzkosť.

Výskum publikovaný v časopise Health & Social Care in the Community hodnotil program ekologickej sociálnej terapie, ktorý prebiehal od februára 2022 až do marca 2023 v oblasti Humber a North Yorkshire v Anglicku.

Účastníkov sa pýtali na ich celkovú spokojnosť a pocit pohody, pričom im určili hodnotu symptónov podľa nemocničnej škály úzkosti a depresie.

Po absolvovaní aktivít v prírode účastníci uviedli:
– spokojnosť so životom stúpla z priemeru 5,10 na 6,67,
– pocit vlastnej hodnoty stúpol z 5,36 na 6,84,
– úroveň šťastia vzrástla z 5,15 na 6,71,
– úzkosť klesla z 5,35 na 4,06.

Peter Coventry dodáva: „Úzkosť a depresia často pramenia z osamelosti a pocitu odpojenia, preto má zmysel, že spoločné aktivity v okolí – najmä tie, ktoré pomáhajú zveľaďovať a chrániť miestne prostredie – môžu zlepšiť náladu a znížiť úzkosť.“

Účastníci, ktorí sa na aktivitách zúčastňovali dlhšie, teda tri až štyri mesiace, zaznamenali väčšie zlepšenie než tí, ktorí ich absolvovali len počas jedného až štyroch týždňov. Dlhšia účasť viedla k priemernému nárastu spokojnosti so životom o 1,27 bodu a k zvýšeniu pocitu šťastia o 1,35 bodu.

Podľa výskumníkov boli tieto zlepšenia porovnateľné s výsledkami krátkodobej kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT) – teda individuálnej terapie trvajúcej od šiestich týždňov po niekoľko mesiacov až rok. To naznačuje, že prírodné aktivity môžu dopĺňať alebo potenciálne nahrádzať tradičné terapeutické prístupy. Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha ľuďom identifikovať a meniť negatívne myšlienky a správanie.

Výsledný efekt závisel aj od typu vykonávanej činnosti.

Účastníci záhradníckych a ošetrovateľských činností zaznamenali výraznejšie zlepšenie pocitu hodnoty a šťastia než tí, ktorí sa venovali športom alebo kreatívnym aktivitám. Pozitívne účinky boli rovnomerné naprieč všetkými vekovými skupinami (od 18 do 85 rokov) a u oboch pohlaví.

Trish Darcyová, výskumná pracovníčka v skupine pre duševné zdravie a závislosti, uviedla: „Tento prístup nemusí fungovať u každého človeka, no počas úvodného rozhovoru sociálny pracovník s pacientom alebo klientom prediskutuje, či sú aktivity v prírode pre neho vhodné.“

Prírodné prostredie pomáha duševnému zdraviu

Pobyt v prírode pomáha upokojiť myseľ a znížiť stres tým, že mozgu poskytne oddych od neustáleho hluku, obrazoviek a každodenného tlaku, povedala pre Epoch Times neuropsychologička Sanam Hafeezová.

„Prírodné prostredia – ako parky či záhrady – pomáhajú ľuďom cítiť sa uvoľnenejšie a sústredenejšie, lebo sú menej zaťažujúce než rušné mestské prostredie,“ vysvetlila.

Aktivity ako chôdza, turistika alebo záhradkárčenie podporujú pohyb a stimulujú v mozgu chemické látky (napríklad endorfíny a serotonín), ktoré zlepšujú náladu a dodávajú energiu.

Pobyt na slnku počas vonkajších aktivít navyše pomáha telu produkovať vitamín D, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní stabilnej nálady a celkového zdravia.

„Príroda nám zároveň pomáha tým, že si viac uvedomujeme prítomný okamih, čo môže znižovať úzkosť a brániť hromadeniu negatívnych myšlienok,“ dodáva Hafeezová.

Psychiater Mike McGrath pre Epoch Times uviedol, že pobyt v prírode môže napomáhať rozvoj sebauvedomenia (mindfulness): „Môže nám pomôcť cítiť sa pokojnejšie a uvoľnenejšie.“

Zároveň upozorňuje, že aj keď je fyzická aktivita na voľnom priestranstve prospešná, intenzívne cvičenie (napríklad intervalový tréning) môže zvýšiť hladinu stresového hormónu kortizolu. „Športy sú vo všeobecnosti súťaživé,“ dodáva. „To môže zvyšovať tlak a stres a zvýšiť aj hladinu kortizolu.“

Hoci pohyb prospieva fyzickému aj duševnému zdraviu, podľa M. McGratha je „pokojná prechádzka v prírode jednoducho upokojujúcejšia“ než mnohé iné formy cvičenia.

Pacienti môžu získať prístup k programom ekologickej sociálnej terapie prostredníctvom svojich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo rozhovorom so „sociálnym pracovníkom“, ktorý ich prepojí s miestnymi aktivitami zameranými na pobyt v prírode. Tieto programy často prepájajú ľudí s komunitnými záhradami, parkmi, skupinami turistov alebo inými zelenými exteriérmi, mnohokrát v spolupráci s komunitnými organizáciami.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK