Štvrtok 22. januára, 2026
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony (Úrad vlády Slovenskej republiky)

Zástupcovia menšín kritizujú návrh znižovať trestné sadzby za extrémizmus aj trestanie polemiky o Benešových dekrétoch

Komora národnostných menšín Rady vlády SR pre národnostné menšiny, v ktorej je zastúpených 15 národnostných menšín žijúcich na Slovensku, vyjadruje vážne znepokojenie nad návrhom znižovať tresty za extrémizmus, ako aj so schválenou novelou Trestného zákona, ktorá kriminalizuje polemiku o takzvaných Benešových dekrétoch. Ako uvádza v stanovisku, tieto legislatívne zmeny predstavujú významné ohrozenie základných práv národnostných menšín a demokratických princípov Slovenskej republiky.

Komora zdôraznila, že právne mechanizmy na potieranie extrémizmu a nenávistných prejavov nie sú len symbolickým nástrojom, ale predstavujú základný ochranný rámec pre bezpečnosť, dôstojnosť a rovnosť zraniteľných skupín. Poslanecký návrh novely Trestného zákona z dielne Slovenskej národnej strany však podľa komory tieto ochranné mechanizmy výrazne oslabuje.

Potláčanie základných práv a slobôd

Znižovanie trestných sadzieb za trestné činy založenia a podpory hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, prejavov sympatie k takýmto hnutiam, popierania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, a hanobenia národa, rasy a presvedčenia, zmena skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, pri ktorej sa navrhuje vypustiť verejné podnecovanie k obmedzovaniu práv a slobôd alebo zrušenie trestných činov výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov oslabujú podľa komory ochranu jednotlivcov pred nenávistnými prejavmi, diskrimináciou a násilím motivovaným identitou obete a sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany menšín a ľudských práv.

Zásah do slobody prejavu

Komore sa tiež nepozdáva nedávno prijatá novela Trestného zákona, ktorá podľa zástupcov menšín nejasnou formuláciou v zákone kriminalizuje spochybňovanie alebo verejné popieranie povojnového usporiadania a jeho právnych základov. To podľa nich predstavuje neprimeraný zásah do slobody prejavu a slobody vedeckého bádania.

„Otvorená diskusia o historických udalostiach je nevyhnutným predpokladom demokratickej spoločnosti. Pre národnostné menšiny má zároveň zásadný význam pre spracovanie kolektívnej pamäte a pre riešenie pretrvávajúcich právnych dôsledkov minulých opatrení,“ uvádza komora. Hrozba trestnoprávnych sankcií za vedenie historickej diskusie bráni podľa komory spoločenskému dialógu a znemožňuje spracovanie historických skúseností, ktoré mali pre mnohých jednotlivcov a rodiny dodnes pretrvávajúce právne dôsledky.

„Znepokojenie vyvoláva aj skutočnosť, že zákon bol prijatý v zrýchlenom legislatívnom konaní a bez primeraného zapojenia dotknutých komunít,“ skonštatovala komora.

Odporúčanie neprijať poslanecký návrh novely Trestného zákona

Zástupcovi menšín v tejto súvislosti odporúčajú Národnej rade SR, aby neprijala poslanecký návrh novely Trestného zákona oslabujúci ochranu pred extrémizmom a nenávistnými prejavmi. Takisto vyzývajú vládu a parlament, aby prehodnotili novelu týkajúcu sa Benešových dekrétov so zreteľom na jeho dopad na slobodu prejavu a práva národnostných menšín. Zároveň komora žiada zabezpečiť, aby spoločenská a vedecká diskusia o historických otázkach nebola spojená s hrozbou trestnoprávnych následkov a požaduje tiež systematické zapájanie zástupcov národnostných komunít do prípravy právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú.

„Nejde o bežné technické úpravy legislatívy. Ide o zásahy, ktoré majú potenciál oslabiť ochranu pred extrémizmom a zároveň obmedziť slobodu diskusie o historických otázkach. Obe tieto oblasti sú pre národnostné menšiny mimoriadne citlivé,“ dodala komora.

Podporte nás

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj