Staré siete, nové výzvy: europarlament otvoril debatu o budúcnosti elektriny v EÚ
Európsky parlament sa v decembri počas posledného plenárneho zasadnutia roka venoval jednej z kľúčových tém európskej politiky – novému balíku opatrení Európskej komisie, týkajúceho sa elektrických sietí.
Ako sa píše v spravodaji o zasadnutí europarlamentu, cieľom tzv. grid package je posilniť odolnosť a prepojenosť európskej elektrickej siete a zároveň prispieť k nízkym cenám energií pre občanov a podniky. Tento balík je súčasťou snahy Komisie o modernizáciu energetickej infraštruktúry Únie a podporu klimatických cieľov.
Európska infraštruktúra sietí podľa Európskej investičnej banky (EIB) starne. Jej modernizácia je preto kľúčová a potrebná na dosiahnutie cieľov spoločenstva v oblasti hospodárskeho rastu, dekarbonizácie, energetickej nezávislosti a nižších účtov za energie.
„Bez rozsiahlej modernizácie nebude Európa schopná ponúknuť zelenú a cenovo dostupnú elektrinu dostatočnému počtu domácností a podnikov, čím zelená priemyselná revolúcia uviazne v čakaní na pripojenie k sieti,“ uviedla EIB.
Podľa EIB pôvodný návrh elektrických sietí počítal s jednosmerným tokom elektriny. Veľké uhoľné alebo jadrové elektrárne vyrábali elektrinu a posielali ju do domácností a podnikov.
„Dnes musia siete zvládať toky v oboch smeroch,“ uviedla EIB.
Jörgensen odporúča plánovanie zhora
16. decembra sa v pléne vo francúzskom Štrasburgu predstavil návrh a prebehla rozprava o danej problematike. Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen a europoslanci diskutovali o prioritách a výzvach, ktoré má návrh vyriešiť.
V úvode rozpravy predniesol Jörgensen svoju víziu balíka. Poukázal na to, že dnešná sieť je výsledkom organického vývoja jednotlivých systémov bez skutočného európskeho plánovania, čo vzhľadom na súčasné a budúce výzvy nepovažuje za dostatočne efektívne.
Podľa neho je potrebné zaviesť intenzívnejšiu koordináciu, zrýchliť povoľovacie postupy pre infraštruktúrne projekty a zapojiť občanov aj miestne komunity. Zdôraznil aj potrebu bezpečnosti pri cezhraničných projektoch a efektívneho zdieľania nákladov medzi členskými štátmi.
„Dnes sa spoliehame na to, že veci sa budú diať zdola nahor organickým spôsobom. Ak chceme skutočne dosiahnuť svoje ciele, prekonať prekážky a hrozby, pred ktorými stojí náš energetický systém, nie je to dosť racionálne, dostatočne rýchle ani efektívne. Preto potrebujeme lepšie plánovanie zhora nadol,“ povedal Jörgensen, pričom poukázal na to, že bez navrhovaných opatrení sa sieť stane brzdiacim prvkom pri dekarbonizácii a ovplyvní nepriaznivo ceny pre spotrebiteľov.
Eurokomisár okrem toho uviedol, že priemerný Európan dnes platí za energiu oveľa viac než občania v USA či Číne, a to škodí nielen domácnostiam, ale aj konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.
Podľa neho by dobre prepojená a moderná sieť znamenala menej plytvania energiou, zníženie prekážok pri integrácii obnoviteľných zdrojov a v dlhšom horizonte zníženie cien energií pre domácnosti a firmy.
Elektrifikácia Európy naráža na limity starých sietí
Ako pripomína web Clean Energy Wire, Európa si stanovila ambiciózny cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. V rámci tejto snahy sa postupne odkláňa od fosílnych palív a smeruje k hospodárstvu založenému najmä na elektrickej energii. Elektrina, ktorá sa dnes čoraz častejšie vyrába decentralizovane – na balkónoch, strechách, poľnohospodárskej pôde či na veterných pobrežiach –, má nahradiť tradičné veľké elektrárne.
Aby však dokázala pokryť rastúce požiadavky elektromobilov, tepelných čerpadiel a priemyslu, je podľa webu nevyhnutné, aby Európska únia výrazne rozšírila a zmodernizovala svoju elektrickú infraštruktúru. Napriek tomu, že európske elektrické siete patria medzi najspoľahlivejšie na svete, čoraz častejšie narážajú na kapacitné obmedzenia.
Energetické prenosové a distribučné sústavy čelia rastúcim rizikám – od kybernetických útokov súvisiacich s digitalizáciou sietí až po extrémne poveternostné javy.
Podľa Clean Energy Wire sú problémom preťažené úseky, dlhé čakacie lehoty na pripojenie nových obnoviteľných zdrojov, infraštruktúra na nabíjanie elektromobilov a priemyselné investície. Zároveň narastá aj počet prípadov obmedzovania výroby z obnoviteľných zdrojov, keď sieť nedokáže spracovať prebytočnú veternú alebo solárnu energiu a jej produkcia sa musí zámerne znížiť. Takýto stav je finančne náročný a brzdí prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku.
„Európa si nemôže nárokovať vedúce postavenie v oblasti čistých technológií, ak jej elektrická sústava nedokáže dodať energiu, ktorú potrebujú nové priemyselné odvetvia,“ napísala Carla Hobbsová, politická pracovníčka think-tanku Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR).
Energetické diaľnice ako riešenie preťažených úsekov
Jörgensen spomenul aj projekt tzv. ôsmich energetických diaľnic. Ako uvádza Európska komisia, tieto energetické diaľnice majú pomôcť lepšie prepájať energetické systémy členských krajín, zlepšiť tok elektriny, zvýšiť stabilitu dodávok a znížiť náklady.
„Ak sa nám podarí tieto vlajkové lode skutočne spustiť, uviesť ich do prevádzky a implementovať, vyrieši to aj problém s mnohými preťaženými úsekmi,“ skonštatoval eurokomisár.
Slovenska by sa z plánovaných „energetických diaľnic“ EÚ mohla najviac dotknúť iniciatíva zameraná na posilnenie severo-južných elektrických prepojení v strednej a juhovýchodnej Európe.
Znamenalo by to modernizáciu a posilnenie našich cezhraničných vedení najmä s Českom, Maďarskom a Rakúskom, čo by malo zvýšiť bezpečnosť dodávok a odolnosť elektrickej siete v čase rastúcej elektrifikácie.
Podpora aj kritika – modernizácia siete rozdelila poslancov
Viacerí europoslanci sa stotožnili s tým, že modernizácia a prepojenie siete je kľúčom k energetickej bezpečnosti, dekarbonizácii a priaznivejším cenám. Nemec Michael Bloss v mene skupiny Zelených poukázal na potenciálne úspory až 40 miliárd eur ročne, ak sa dosiahne lepšie plánovanie toku prúdu po celom kontinente.
Zároveň zdôraznil, že nová sieť je základom dosiahnutia klimatickej neutrality, elektrifikácie dopravy, priemyslu aj domácností.
„Rozširovanie siete je neospevovaným hrdinom energetickej transformácie a priemyselnej politiky. A robí nás nezávislými od Putina, od Trumpa, od autokratov,“ poznamenal a pokračoval: „To najlepšie je však to, že keď sa postavia turbíny, budú z toho profitovať aj miestne komunity. Budú si môcť postaviť nové kúpalisko či zdravotné stredisko.“
Rakúšanka Anna Stürgkhová zo skupiny Obnovme Európu vidí výhodu napríklad v tom, že európska sieť umožní prenášať slnečnú energiu zo Španielska do Rumunska a veternú energiu zo severu Európy na juh.
„Práve európska prepojenosť nás posilňuje a môže znížiť naše účty za elektrinu,“ podotkla.
V rozprave sa objavili aj kritické hlasy, upozorňujúce na možné riziká. Slovenský europoslanec Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) ostro kritizoval Európsku komisiu, pričom tvrdil, že EÚ produkuje najdrahšie energie na svete a že centralizované európske riešenia len zvýšia náklady občanov.
„Aktuálne táto Komisia totálne prehráva ekonomickú vojnu s Ruskom. Fatálne prehrá ekonomickú vojnu s Čínou, ale jej to stále nestačí a potrebuje ísť ešte do ekonomickej vojny so Spojenými štátmi americkými,“ vyhlásil Mazurek.
Česká zákonodarkyňa Jana Nagyová z frakcie Patrioti pre Európu zasa poukázala na to, že s návrhom balíka sa prichádza príliš neskoro a že problémy s dodávkami a sieťovými komponentmi – napríklad s transformátormi – sa nezrýchlia iba legislatívou. Podľa nej by sa mal klásť väčší dôraz na národné regulačné kompetencie.
„Tento balík neprišiel len s týždenným oneskorením, ale s krížikom po funuse. Mal byť chrbticou projektu Fit for 55 a nie dodatočnou záplatou. Realita je totiž neúprosná. Staviame digitálnu ekonomiku 21. storočia založenú na obnoviteľných zdrojoch na infraštruktúre zo 70. rokov minulého storočia,“ povedala.
Legislatíva je ešte len na začiatku
Decembrová debata europarlamentu slúžila najmä ako priestor na politické predstavenie a zbieranie prvých reakcií na návrhy Komisie. Samotný „grid package“ ešte nebol formálne schválený ako legislatíva.
Rokovania a pripomienkovanie návrhov tak budú pokračovať v roku 2026, keď Parlament, Rada aj Komisia povedú rokovania o konečnej podobe pravidiel pre európske siete.
Rozprava ukázala, že obnova a modernizácia elektrických sietí EÚ je dnes v centre politického záujmu. Opatrenia, ktoré Komisia navrhla, si kladú ambiciózne ciele: od zrýchlenia povoľovacích postupov cez lepšie prepojovanie členských štátov až po väčšiu energetickú bezpečnosť a potenciálne nižšie ceny energií pre občanov a firmy. Náklady a konkrétna implementácia však zostávajú predmetom intenzívnej politickej diskusie a vyvažovania rôznych národných i politických priorít.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.