Ruská špionáž v Európskom parlamente: podozriví poslanci z viacerých krajín vrátane Slovenska
Európsky parlament sa v ostatných rokoch opakovane ocitá v centre podozrení z ruského špionážneho pôsobenia a aktivít zameraných na ovplyvňovanie, ktoré majú za cieľ oslabiť jednotu Európskej únie, podkopať podporu Ukrajiny a narušiť demokratické procesy.
Európski zákonodarcovia sa témou zaoberali 17. decembra, keď sa v pléne Európskeho parlamentu uskutočnila rozsiahla rozprava o prípadoch proruského špionážneho správania priamo v tejto inštitúcii.
Odzneli tvrdé obvinenia i výzvy na vyšetrovanie a zaznelo aj priznanie, že európske inštitúcie zostávajú zraniteľné. Podnetom k debate boli najmä vyšetrovania v Belgicku a Česku. Tie odhalili sieť proruských aktérov napojených na médium Voice of Europe, financované osobami blízkymi Kremľu.
Ako referuje web The Moscow Times, podľa belgického premiéra Alexandra De Crooa existujú dôkazy, že Rusko platilo niektorým politikom v EÚ za šírenie svojej propagandy pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Podozriví poslanci
Belgicko tvrdí, že jeho vlastné služby zistili, že niektorí zákonodarcovia boli platení za propagáciu Moskvy.
„Na to, aby existoval určitý druh úplatkárstva – a naše služby naznačujú, že platby sa uskutočnili -, potrebujete dve strany. Ľudí, ktorí to organizujú, ale aj ľudí, ktorí to prijímajú,“ povedal De Croo.
Zákonodarcovia EÚ sa podriaďujú prísnym pravidlám týkajúcim sa nezávislosti a etiky. V prípade ich porušenia môžu čeliť sankciám – finančným aj iným. Spomenuté nezávislé médium The Moscow Times, ktoré sa špecializuje na Rusko a odvoláva sa na skupinu Zelených v Európskom parlamente a české médiá, uvádza, že podozriví europoslanci pochádzajú z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Holandska a Poľska.
Politický spravodajský web Politico po analýze 50 videí na youtubovom kanáli Voice of Europe uviedol, že s týmto kanálom komunikovalo 16 poslancov Európskeho parlamentu.
Prípad Nathana Gilla ako dôkaz reálnej infiltrácie
Najvýraznejším prípadom je odsúdenie bývalého britského europoslanca Nathana Gilla, ktorý bol v Spojenom kráľovstve odsúdený na 10,5 roka väzenia za prijímanie peňazí výmenou za šírenie proruských naratívov. Zinkasoval údajne až 40-tisíc libier, čo je v prepočte takmer 46-tisíc eur.
Podľa webu EUobserver dostal Gill peniaze od proruského sprostredkovateľa Oleha Vološyna.
„V rokoch 2018 až 2019 Vološyn najmenej osemkrát poveril Gilla, aby v Európskom parlamente predniesol protiukrajinské prejavy, šíril dezinformácie, zhromažďoval európskych politikov na proruských podujatiach a vykonával ďalšie aktivity v záujme Moskvy,“ uviedol EUobserver.
Na prípad Gilla sa počas rozpravy odvolávali viacerí poslanci naprieč politickým spektrom. Holandský poslanec Reinier van Lanschot ho označil za „dymiacu pištoľ“, ktorá dokazuje, že problém nie je hypotetický, ale reálny.
„Žiaľ, (Gill) nie je jediný. Jeden bývalý poslanec Béla Kovács (z Maďarska) ušiel do Ruska, aby sa vyhol zatknutiu, a žije tam dodnes. Ďalší bol podozrivý z práce pre ruskú tajnú službu,“ povedal van Lanschot v mene Zelených.
„A potom je tu prípad bývalého holandského poslanca Marcela de Graaffa, ktorý šíril ruské dezinformácie o pedofilných sieťach, obchodovaní s ľuďmi a dokonca aj o odoberaní orgánov na Ukrajine. Vyhlásenia také extrémne, že aj Medvedev s Lavrovom oproti tomu pôsobia mierne,“ dodal van Lanschot.
Niekoľko slovenských mien
Český europoslanec Tomáš Zdechovský z Európskej ľudovej strany vo svojom vystúpení pripomenul, že Rusko proti Európe nevedie klasickú, ale hybridnú vojnu. Povedal doslovne, že nejde o tanky, ale o vplyv, nie o zbrane, ale o peniaze v obálkach, dezinformácie, lojalitu skrytú za mandátmi, asistentské pozície, poradenské zmluvy atď.
Zdechovský tiež poukázal na investigatívne vyšetrovanie portálu EUobserver, podľa ktorého v Európskom parlamente existuje sieť poslancov dlhodobo hlasujúcich v súlade so záujmami Kremľa.
„A objavuje sa medzi nimi, bohužiaľ, aj veľa zástupcov Česka, Slovenska alebo Nemecka. To nie je ideologický spor, to je bezpečnostné riziko,“ vyhlásil Zdechovský.
Vyšetrovanie uvedeného webu opisuje existenciu skupiny europoslancov, ktorí v aktuálnom funkčnom období konzistentne hlasujú proti rezolúciám odsudzujúcim Moskvu alebo podporujúcim Kyjev. Z analýzy hlasovaní podľa EUobserver vyplynulo, že približne 84 europoslancov zakaždým hlasuje proti takýmto návrhom, zatiaľ čo ďalších 62 sa zdrží hlasovania. Web podotýka, že oproti predošlému funkčnému obdobiu sa táto „skupinka“ rozrástla dvojnásobne.
V inej správe EUobserver koncom novembra poukázal na to, že slovenskí europoslanci za stranu Smer-SD v tomto funkčnom období odmietli takmer každé uznesenie týkajúce sa Ruska – 12 z doterajších 14.
Uvedený portál tiež zverejnil rebríček 21 najprokremeľskejších poslancov Európskeho parlamentu, v ktorom sa nachádzajú až piati slovenskí zástupcovia. Najvyššie spomedzi Slovákov boli Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov), o čosi nižšie boli Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Ľuboš Blaha (všetci Smer-SD/nezaradení).
EÚ priznáva zraniteľnosť
Zástupkyňa Rady EÚ Marie Bjerreová v rozprave zopakovala, že Rusko predstavuje „najvýznamnejšiu a najpriamejšiu hrozbu pre bezpečnosť EÚ“ a systematicky využíva hybridné nástroje – od kyberútokov po špionáž.
Dánska politička zároveň potvrdila, že EÚ prijala sankcie voči jednotkám ruskej vojenskej rozviedky GRU a rozšírila sankčný režim aj v reakcii na hybridné hrozby.
Európska komisia medzitým predstavila koncept Európskeho štítu demokracie, ktorý má do roku 2027 posilniť ochranu volieb, médií a verejného priestoru pred zahraničným zasahovaním. Komisár Michael McGrath zdôraznil, že cieľom je chrániť „slobodné voľby, slobodné médiá a silné demokratické inštitúcie“.
V rozprave nezaznel prejav, ktorý by ospravedlňoval ruskú agresiu, spochybňoval vojnové zločiny či obhajoval ruské spravodajské aktivity. Viacerí poslanci však zdôraznili, že bez reálnych vyšetrovacích právomocí zostane boj proti špionáži nedokonalý. Zazneli výzvy na vytvorenie európskej vyšetrovacej kapacity a na to, aby mal Európsky parlament právo vyšetrovať zásahy do demokracie podobne ako národné parlamenty.
Jedno je však podľa väčšiny poslancov jasné – ruská špionáž v Európe nie je minulosťou, ale prebiehajúcou hrozbou, ktorej sa už nedá vyhýbať mlčaním.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?