Názory

Ak sú ľudia presvedčení, že ide o dobrú vec, je lož tolerovaná (Komentár)

Jedine tak je možné interpretovať sériu výskumov, ktorú prezentoval americký profesor Dan Ariely. Ľudia sú schopní dokonca oklamať detektor lži, ak veria, že konajú skutočné dobro.

Dan Ariely je americký profesor zaoberajúci sa takzvanou behaviorálnou ekonómiou, ktorá skúma ľudské správanie v situácii, keď sa ľudia nerozhodujú striktne racionálne podľa predpokladov ekonomických modelov. Zjednodušene povedané, zaoberá sa správaním ľudských bytostí, ktoré sa správajú ako obyčajní ľudia z mäsa a kostí, a nie ako roboti.

Váš mozog je nastavený na čestnosť. Klamanie si vyberie svoju daň

Iracionálne, ale logické

Dan Ariely napísal niekoľko kníh, z ktorých jedna nesie príznačný názov „Predvídateľne iracionálni”. V knihe opisuje rôzne situácie z bežného života, na ktorých demonštruje niektoré poznatky behaviorálnej ekonómie. Napríklad, že ľudia sa málokedy rozhodujú podľa absolútnej hodnoty vecí, vždy je pre nich jednoduchšie posudzovať ich vo vzájomnej súvislosti. Preto predajcovia nasadia na začiatku úmyselne vysokú cenu, aby mohli potom inzerovať zľavu vo výške 70 %. Pre kupujúcich vyzerá tovar atraktívnejší, než ak bol ponúkaný so zľavou 25%, hoci finálna cena by bola rovnaká.

Niektoré reštaurácie dávajú do vínového menu na prvé miesto drahú fľašu. Prečo? Je výrazne pravdepodobnejšie, že si ľudia v priemere kúpia drahšie víno, ako keby bola na prvom mieste v menu prezentovaná bežná fľaša. V porovnaní s prvou vyššou cenou, ktorú hostia videli, im ich voľba príde „relatívne slušná” a majú dobrý pocit, že si vybrali „zlatý stred”. Úplne rovnako to môže fungovať pri menu s jedlami.

Veľkí lídri neprehliadajú varovné signály

Laboratórne pokusy

Jeden z experimentov, ktoré Dan Ariely vykonal, sa zaoberal ochotou ľudí podvádzať alebo klamať v závislosti od okolností. Počas experimentu dostali náhodne vybraní účastníci možnosť zarobiť si peniaze hádzaním kocky. Pred hodom kocky si vybrali, či výšku ich odmeny bude určovať viditeľná hodnota na hornej strane kocky alebo, naopak, hodnota na jej spodnej strane. Ak im napríklad padla hodnota šesť, ich odmena bola buď šesť dolárov, alebo iba jeden, ak si pred hodom zvolili spodnú stranu kocky. Pravdepodobnosť, že vyhrajú vyššiu sumu, tak bola pri každom hode 50 %.

Cieľom experimentu bolo nejakým spôsobom zmerať, či ľudia klamú. Preto dostali inštrukciu, aby si pred hodom kocky zvolili hornú alebo dolnú stranu, ale svoju voľbu nikomu nepovedali. Vedúci experimentu im vyplatil peniaze len podľa ich vlastného tvrdenia. To, či klamali, bolo možné merať štatisticky. Pravdepodobnosť výberu vyššej sumy v experimente s dostatočným počtom účastníkov a viacerými hodmi musela byť blízka 50 %. Skutočnosť však bola iná. Ľudia „vyhrali“ vyššiu sumu v približne 70 % prípadov. Museli teda klamať. Nie vždy, len niekedy.

Pravda o klamároch – prečo vám ľudia klamú a čo s tým robiť?

Detektor lži

V upravenom variante experimentu ľudia zaznamenali svoju voľbu strany kocky vopred na kus papiera a pri odpovedi boli napojení na detektor lži. Ten potvrdil, hoci nie so stopercentnou spoľahlivosťou, že ľudia niekedy pri výbere strany klamali.

Situácia sa dramaticky zmenila, keď vedúci experimentu povedal ľuďom, že peniaze, ktoré vyhrajú, budú venované charitatívnej organizácii podľa ich výberu. Percento klamlivých odpovedí sa podľa štatistického merania výrazne zvýšilo a ľudia mali pri výbere „tej správnej strany“ kocky neuveriteľné šťastie. Pri napojení na detektor lži nebol navyše prístroj schopný rozoznať, či ľudia klamú, alebo nie.

Detektor lži nie je schopný s istotou určiť, či ľudia klamú, je schopný iba zmerať reakciu ľudského tela v okamihu odpovede. Pokiaľ sú ľudia schopní klamať bez toho, že by sa im zrýchlil tep alebo nijak nezmenilo dýchanie, je prístroj bezradný.

Desatoro mediálnej manipulácie (Komentár)

Jedným z výsledkov experimentu Dana Arielyho je zistenie, že ľudia majú tendenciu klamať výrazne viac a oveľa ľahšie v okamihu, keď sú presvedčení, že ich lož poslúži dobrej veci. Ako napríklad v prípade spomínaného experimentu s charitou.

Prevzaté zo serveru syrzdarma.cz.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanoviská Epoch Times. 

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK