EÚ varuje pred nadnárodným potláčaním ochrancov ľudských práv. Ako hlasovali naši europoslanci
Členovia Európskeho parlamentu 13. novembra podporili výzvu, aby EÚ riešila rastúci počet prípadov nadnárodnej represie v rámci svojich hraníc. Správa, ktorú podporilo 512 eurposlancov a proti ktorej hlasovalo 76, nie je záväzná, ale jej cieľom je vyvinúť tlak na výkonnú zložku EÚ a členské štáty, aby čelili autoritárskym režimom, ktoré sa snažia rozšíriť svoju domácu politickú kontrolu do zahraničia.
V správe sa uvádza, že „transnárodná represia podporovaná štátom nadobúda čoraz zákernejšie formy“, vrátane fyzického ublíženia, sledovania, právneho nátlaku, ohováračských kampaní, únosov, núteného repatriovania, vyhrážok voči rodinným príslušníkom a dokonca „protiprávnych vrážd“.
Zistilo sa, že autoritárske režimy využívajú konzulárne služby a systém červených oznámení Interpolu na vyvíjanie tlaku na svoje ciele. V digitálnej oblasti sa režimy a ich zástupcovia podľa správy čoraz viac uchyľujú k technológiám založeným na umelej inteligencii, spyware, hackingu a doxingu, aby sledovali a lovili svoje ciele. Medzi obete týchto represívnych taktík patria novinári, právnici a členovia diaspóry, ktorí poukazujú na porušovanie ľudských práv zo strany týchto režimov.
„Je čas s tým skoncovať,“ uviedla vo svojom vyhlásení Chloé Ridelová, francúzska poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá správu vypracovala. „Európa musí zostať bezpečným útočiskom pre tých, ktorí bojujú za slobodu a demokraciu.“
Parlament po prvýkrát prijal podrobnú definíciu nadnárodnej represie, čím pripravil pôdu pre ďalšie opatrenia na ochranu obyvateľov pred represívnymi režimami, najmä z krajín ako Čína.
Podľa uznesenia bolo približne 80 % známych prípadov nadnárodného prenasledovania za posledné desaťročie spáchaných len 10 režimami, pričom sa odvoláva na štúdiu neziskovej organizácie Freedom House so sídlom vo Washingtone. Čínsky komunistický režim je označený za najhoršieho páchateľa, za ním nasledujú vlády Turecka, Tadžikistanu a Ruska.
V reakcii na to zákonodarcovia podľa správy vyzvali na systematickú stratégiu boja proti nadnárodnej represii v celej EÚ, vrátane zavedenia doložiek o ľudských právach do dohôd s krajinami mimo EÚ.
Poslanci EP vyzvali inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa zaoberali digitálnymi formami nadnárodnej represie a zabezpečili, aby súkromný sektor, najmä technologické spoločnosti, niesol zodpovednosť za umožňovanie takýchto porušení. Naliehali na vypracovanie správ o transparentnosti a zavedenie „účinných mechanizmov podávania sťažností“, ktoré by boli dostupné obhajcom ľudských práv a iným ohrozeným osobám.
Ďalším kľúčovým návrhom je podľa Ridelovej zavedenie prísneho dohľadu nad trhom v celom bloku, ktorý by zakazoval vývoz špionážnej technológie do krajín s históriou cezhraničnej represie alebo porušovania ľudských práv. „Musíme povedať našim európskym spoločnostiam, že ak vyrábajú špionážnu technológiu, nemôžu ju vyvážať a predávať tým, ktorí nám chcú ublížiť. Je to otázka európskej suverenity,“ povedala Ridelová na tlačovej konferencii 12. novembra pred plenárnym zasadnutím.
Správa tiež podporuje zavedenie mechanizmov sledovania a podávania správ s cieľom zlepšiť dokumentáciu prípadov nadnárodnej represie v členských štátoch, čo by uľahčilo rýchle reakcie a vyšetrovanie. Tieto databázy by mali byť prístupné mimovládnym organizáciám.
Zákonodarcovia tiež naliehali, aby EÚ priviedla k zodpovednosti režimy a jednotlivcov zodpovedných za nadnárodnú represiu uvalením cielených sankcií.
Správa bola prijatá uprostred rastúcich obáv z represívnych taktík autoritárskych režimov, najmä Čínskej komunistickej strany (ČKS), voči disidentom žijúcim v Európe. Organizácia Freedom House charakterizovala represívnu kampaň ČKS v zahraničí ako najsofistikovanejšiu a najkomplexnejšiu na svete. Séria správ, ktoré v apríli uverejnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), odhalila, že ciele ČKS sa pohybujú v rôznych členských štátoch EÚ, od Írska po Francúzsko a Srbsko, ale reakcia EÚ zostáva „neefektívna a chýba jej koordinácia“.
„EÚ musí stanoviť jasné červené čiary, podložené trestnými vyšetrovaniami, sankciami a diplomatickými dôsledkami, aby ukázala, že o základných právach sa nediskutuje,“ povedala ICIJ nemecká europoslankyňa Hannah Neumannová.
Štúdia z júna, ktorú zadal podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva, zistila, že nadnárodná represia „negatívne ovplyvňuje všetky úrovne spoločnosti, od individuálnych práv po národnú bezpečnosť a demokratické inštitúcie“.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci
Za návrh hlasovali: Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Michal Wiezik, Lucia Yar a Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová (všetci Progresívne Slovensko/Obnovme Európu).
Proti hlasovali: Ľuboš Blaha (Smer-SD), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov).
Hlasovania sa zdržali: Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení) a Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený).
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?