Majoliku pozná od detstva, ale dlho bola preňho skôr „tá keramika, čo má babka doma“. Filip Fuňa začal brigádovať v dielni už počas vysokej školy, asistoval na podujatiach a pri prehliadkach. Po škole sa zamestnal naplno a postupne prevzal viac a viac zodpovedností. Dnes už ako výkonný riaditeľ pomáha modranskej majolike zachovávať tradíciu a zároveň ju posúvať bližšie k ľuďom. Čím si ho dokázala majolika získať? Ako sa líši od klasickej keramiky? Odkiaľ sa čerpajú inšpirácie na ornamenty? Aj o tom nám v rozhovore porozprával Filip Fuňa, výkonný riaditeľ Slovenskej ľudovej majoliky v Modre.
Epoch Times Slovensko: Modranská majolika je dôkazom toho, že zachovávanie tradícií má zmysel. S akou históriou sa táto unikátna technika spája? Kedy sa to všetko začalo?
Filip Fuňa: Začiatok modranskej majoliky sa datuje do roku 1883, keď v Modre vzniklo keramicko-priemyselné učilište. Nadviazalo na staršie hrnčiarske remeslo v meste: bola tu kvalitná hlina a silná tradícia. Keramiku pôvodne ľudia vnímali ako úžitkový tovar určený na každodenné používanie. Majoliku zase vnímali ako hodnotný dekoratívny prvok.
Ako je vnímaná dnes?
Dnes je symbolom tradície a kultúrneho dedičstva. Ľudia si ju kupujú ako darček, spomienku, umelecký predmet, ale zároveň sa snažíme ju ukazovať aj ako moderný dizajn, ktorý má miesto v súčasných domácnostiach. Nemá už len dekoratívnu funkciu, ale aj praktickú. Dá sa z nej jesť a piť, do váz patria kvety a dá sa umývať aj v umývačke riadu.
Reprezentuje spojenie úžitku a krásy, posolstvom je zachovanie remesla a ručnej práce, ktoré sú nadčasové a stále aktuálne.
Čím si dokázala modranská majolika získať vás osobne?
Fascinuje ma príbeh za každým kúskom. Sú to hodiny práce niekoľkých majstrov a nikdy nevzniknú dva rovnaké.
Samotná výroba nesie v sebe prakticky stále rovnakú tradíciu. Aké tradičné postupy a metódy sa dodržiavajú?
Stále sa točí na kruhu, ručne maľuje na bielu glazúru a dvakrát vypaľuje. Zmeny nastali využitím elektriny pri pálení a v zložení glazúr, ale postupy sú v zásade rovnaké.
Majolika je technika výroby, keď sa kúsok hliny vytvaruje do určitého tvaru, po schnutí prejde prvým výpalom na takzvaný prežah. Prežah sa naglazuje bielou glazúrou, na ktorú sa ručne maľujú ornamenty, pričom až druhý výpal túto glazúru a farbu zmení na lesklú.
Čo iné by mal majster majoliky ovládať v porovnaní s keramikárom?
Každý môj kolega je vyučený umelecký keramikár so zameraním. S hlinou pracujú džbánkari či retušéri, glazovanie a maľovanie majú na starosť maliari. Každý ovláda svoju prácu, nemusí ovládať celú výrobu, ale na konci to je práve ich súhra, ktorá dokáže vyrobiť unikátne kusy.
Popri keramickej práci musíme spomenúť aj tvorbu ornamentov, ktoré sú jedinečné. Odkiaľ pochádzajú a podľa čoho vyberáte konkrétne ornamenty na hotovú majoliku?
Pôvod ornamentov už dnes nie je možné zistiť. Sú to ľudové dekóry dedené z majstra na učňa po stáročia. Dodnes však čerpáme zo vzorkovníkov, ktoré vytvoril Heřman Landsfeld začiatkom 20. storočia. Tradičné ornamenty dopĺňame aj novými, modernejšími či minimalistickými. Tak ako sa vyvíja spoločnosť, vyvíjajú sa aj ornamenty.
Tradičné ornamenty vychádzajú zo života ľudí a z prírody. Sú to kvety, listy, puky či vinič, čiže hlavne florálne dekóry, ale aj výjavy z bežného života. V moderných ornamentoch ich vkladáme aj do rôznych iných polôh.
Spomenuli ste aj vinič. Je to spojené práve s vinohradníckou históriou?
Áno, vinič je priamym odkazom na vinohradnícku tradíciu v Modre. Nádoby súviseli s vínom a symbolicky tak spájali výrobok s prostredím, kde vznikol. K tradičným vzorom patrí aj náš „rok vinára“, čo je 20 figurálnych ornamentov z práce vo vinohrade či pri spracovaní vína.
Vzory sa maľujú ručne štetcom na bielu glazúru pred druhým výpalom. Po výpale výrobok získa lesk a farby sa krásne rozžiaria.
Čo do modranskej majoliky prináša súčasnosť?
Prináša moderné kolekcie, minimalistickejšie dekóry aj nové spolupráce. Ovplyvňujú ju trendy v interiéri, požiadavky zákazníkov a kreatívne projekty s dizajnérmi či študentmi keramiky.
Každý z nás má, samozrejme, iný vkus a pohľad na dekorácie a keramiku. Ako sa snažíte dostať majoliku bližšie k ľuďom, mladej generácii a deťom?
Najviac cez prehliadky a tvorivé dielne, kde ľudia sami vidia proces výroby a namaľujú si vlastný výrobok. Organizujeme osvetové podujatia, sympóziá, stáže pre študentov, spolupracujeme s dizajnérmi, školami a takisto ukazujeme proces výroby na sociálnych sieťach.
Najviac ich priťahuje samotná unikátna výroba. Zaujíma ich príbeh a to, že každý kus je jedinečný a spojený s tradíciou.
Má podľa vás modranská majolika čo ponúknuť súčasnému človeku?
Určite áno. Ponúka hodnotu ručnej práce, krásu tradície a umelecký rozmer bežných predmetov. Je dôkazom toho, že tradícia môže byť moderná a stále aktuálna.
Ďakujeme za rozhovor!
