Utorok 14. mája, 2024
Juraj Hanulík pri práci. (Screenshot YT / ÚĽUV)
,

Slovenská majolika: poklad, ktorý ostáva ukrytý pred širokou verejnosťou (+Video)

Slovenskými sociálnymi sieťami nedávno prebehlo viacero videí s prácami majstra maliara Juraja Hanulíka.

V statuse videa na IG sa konštatuje: „Takto vyzerá remeselné majstrovstvo. Komu ho odovzdáme v budúcnosti, je asi najťažšia otázka, na ktorú hľadáme odpovede.”

Povedzme si teda niečo viac o umelcovi, štýle umenia a jeho koreňoch. Predstavme si poklad, ktorý máme na Slovensku, avšak pred očami širšej verejnosti zostáva stále ukrytý.

Juraj Hanulík

Majster Hanulík je vo svojom obore skutočnou kapacitou.

V rokoch 1973 – 1976 absolvoval odbor umelecký keramikár na strednej odbornej škole v Bratislave. Po ukončení štúdia a praxe vo výrobe Slovenskej ľudovej majoliky v Modre sa v podniku aj zamestnal a s krátkou prestávkou tam pracuje dodnes.

Vo výrobe sa muselo pracovať na úkol, čo umelcov často obmedzuje a potom začnú hľadať cesty, ako by sa mohli lepšie a slobodnejšie vyjadriť. Tak to bolo aj u pána Hanulíka, ktorý sa postupným štúdiom literatúry nakoniec dostal k námetom habánskej keramiky. Tento štýl mu učaroval a začal sa ním bližšie zaoberať pomimo práce pre svoje potešenie.

„Nevymýšľam si nejaké vlastné kompozície v zmysle nejakých subjektívnych návrhov, ale vždycky vychádzam z toho, čo tu už bolo. Dodržiavanie tých tradičných veci z historických prameňov ma zaujíma hlavne preto, že sú urobené tak, že lepšie sa už urobiť nedajú,” vysvetľuje pán Hanulík vo svojom medailóne.

Úžasná práca:

Dodržiava tradičnú farebnosť habánskeho štýlu, ktorá zahŕňa štyri veľmi dominantné farby (žltá, zelená, fialová a modrá) spolu s čiernou, ktorá zvýrazňuje obrysy. Okrem toho si tiež osvojil zelený dekor – hlavnú zelenú farbu v kombinácii s hnedou. V jeho dielach nájdeme širokú paletu habánskych vzorov a motívov, medzi ktorými sú rastlinné, zvieracie, ľudské, ako aj architektonické prvky.

„Keď chcem urobiť niečo, čo by malo byť dobré, tak potrebujem na to kľud a sústredenie, aby ruka počúvala hlavu, kadiaľ má ísť,” dodáva Juraj Hanulík.

Majster Hanulík je jedným z mála maliarov keramiky na Slovensku, ktorí maľujú veľké reprezentatívne kusy. Tie mu točí jeho „dvorný” kruhár majster Oliver Döme.

Kto boli Habáni?

Habáni začali pôsobiť v 16. storočí vo Švajčiarsku ako nové nábožensko-sociálne hnutie. Z dôvodu prenasledovania v západnej Európe sa presunuli na Slovensko a Moravu, kde našli na čas útočisko. Príchádzali najmä na Spiš a po dvoch prenasledovaniach na Morave v 30. a 40. rokoch 16. storočia sa z Moravy presúvali hlavne na západné Slovensko.

Nakoniec vypuklo ich prenasledovanie aj v Uhorsku a opustili Slovensko. Putovali do Sedmohradska, potom na juh Ruska a nakoniec až do severnej Ameriky, kde existujú dodnes.

Žili v sebestačných, izolovaných dedinách (komúnach), nazývaných  „haushabeny“ – odtiaľ pochádza ich názov  „habáni“. Mali svoju vlastnú cirkevnú, politickú a hospodársku samosprávu. Boli známi ako zruční a usilovní remeselníci zaoberajúci sa rôznymi druhmi prác. Obzvlášť slávnou sa stala ich keramika, ktorej technológia pretrvala v ľudovej výrobe dodnes. Na všetkých miestach, kde žili, boli terčom tvrdej náboženskej diskriminácie.

Od konca 17. storočia sa na Slovensku začali postupne asimilovať s miestnym obyvateľstvom a poslovenčili sa. Ich používanie nemeckého jazyka u nás postupne prestalo, pričom posledné skupiny prešli na slovenčinu okolo roku 1900.

Prečítajte si aj