Otvorené vedomosti alebo ideologická kontrola? Temná stránka Wikipédie
Wikipédia je najpoužívanejšia encyklopédia na svete. Avšak najmä v politickej oblasti táto encyklopédia vykazuje systematické ideologické skreslenie. Napriek tomu zostáva pevnou súčasťou digitálneho vzdelávacieho prostredia v školách a používa sa aj pri tréningu umelej inteligencie.
Wikipédia bola založená pred takmer 25 rokmi. 15. januára 2001 bola spustená anglická verzia, nemecká verzia nasledovala o dva mesiace neskôr. Rýchlo sa z nej vyvinul globálny zdroj informácií založený na kolaboratívnom wiki softvéri. Vďaka nemu mohol každý pridať nové články alebo upravovať už existujúce.
Zakladatelia Jimmy Wales a Larry Sanger tak vytvorili encyklopédiu, ktorá je charakteristická princípom otvorených informácií. Komunita dobrovoľných autorov odvtedy rozšírila a upravila príspevky v ohromujúcom tempe a urobila z Wikipédie najpoužívanejšiu online encyklopédiu na svete. V roku 2024 zaznamenala táto online encyklopédia celosvetovo až 4,6 miliardy návštevníkov za mesiac – bez započítania opakovaných návštev.
Vo svojom verejnom vyhlásení sa Wikipédia zaviazala k neutralite, slobode obsahu, encyklopedickému zameraniu a vzájomnému rešpektu. V Nemecku môžu používatelia využívať viac ako tri milióny článkov na rozšírenie svojich vedomostí. V anglickom jazyku encyklopédia obsahuje viac ako sedem miliónov článkov.
Avšak ani nemecké, ani anglické články nie sú vždy pravdivé. Na rozdiel od tradičných encyklopédií, Wikipédii často chýba odborná autorita, ktorá by skontrolovala pravdivosť článkov pred ich uverejnením.
Nesplnené zásady
Už v roku 2001, keď bola encyklopédia založená, vedeckí a mediálni kritici poukazovali na nebezpečenstvo skresleného vnímania, ktoré je spôsobené otvoreným systémom, štruktúrou autorov a efektmi skupinovej dynamiky. Podľa nich by jednotliví autori alebo záujmové skupiny mohli ovplyvňovať obsah podľa svojho ideologického zamerania.
Tento nedostatok sa vtedy nepodarilo odstrániť. Len vďaka otvoreným autorským štruktúram bolo možné poskytovať Wikipédiu bezplatne. Zároveň však bola vždy bránou pre ideologických manipulátorov. História Wikipédie je preto neustálou hrou ideologického vplyvu, verbálnej kritiky a viac či menej neúspešných pokusov odstrániť nedostatky. Úspešné by boli len zmeny v štruktúre autorov, v dôsledku čoho by Wikipédia prestala byť bezplatná.
Kritika od spoluzakladateľa
Neskôr sa aj Larry Sanger, spoluzakladateľ Wikipédie, stal jedným z najostrejších kritikov tejto platformy. Od roku 2020 jej pripisuje ľavicovo-liberálnu ideologickú zaujatosť.
Jeho kritika zahŕňa konkrétne príklady, ako sú články o Donaldovi Trumpovi, ktoré sú „neúprosne negatívne“, zatiaľ čo článok o Barackovi Obamovi nezmieňuje „mnoho známych škandálov“. Sanger tvrdí, že Wikipédia sa vzdala svojej politiky neutrality a momentálne podporuje kontroverzné názory na politiku, náboženstvo a vedu.
Tento vývoj potvrdzujú aj nezávislí vedci vo svojich analýzach. Výskumník David Rozado z Manhattan Institute v roku 2024 pomocou moderných metód umelej inteligencie dokázal, že Wikipédia preukázateľne obsahuje negatívne hodnotenia konzervatívnych politikov a postojov. Štúdia Harvard Business School celkovo síce zistila mierny posun doľava, avšak v závislosti od metódy, témy alebo stupňa spracovania sa mohli vyskytnúť aj fázy a oblasti s výrazným posunom doprava.
Systematická infiltrácia aj v Nemecku
Pre niektorých nemecky hovoriacich kritikov je otázka ľavice a pravice druhoradá. U nich je skôr v centre záujmu základná transparentnosť a mocenské štruktúry platformy. Najrozsiahlejšie a najkontinuálnejšie výskumy v nemecky hovoriacej oblasti už osem rokov vykonávajú Markus Fiedler a Dirk Pohlmann. Výsledky svojej práce zverejňujú na rôznych platformách.
Vo svojej dlhoročnej analýze dokumentujú na základe početných dátových súborov, histórie úprav a analýz sietí, ako malá netransparentná skupina aktívnych používateľov Wikipédie ovplyvňuje obsah mafiánskymi metódami – bez ohľadu na to, či ide o pravicové alebo ľavicové záujmy. Charakteristickým znakom práce Fiedlera a Pohlmanna je identifikácia kľúčových osôb za anonymnými účtami – často pri silnom odpore komunity Wikipédie a za značného osobného rizika.
Krajinský súd v Hamburgu v roku 2019 potvrdil zákonnosť tohto postupu a konštatoval, že v prípade tendenčných úprav Wikipédie má verejný záujem o informácie prednosť pred právom na ochranu osobnosti. Ich postup umožnil nahliadnuť do zákulisia údajne otvorenej informačnej platformy po prvýkrát a ukazuje, ako uzavreto a strategicky sa tu v skutočnosti pracuje.
Inými slovami: hoci sa Wikipédia propaguje ako platforma „slobodných informácií“, v skutočnosti je kontrolovaná malou netransparentnou skupinou.
AI preberá skreslenia z Wikipédie
Táto problematika je obzvlášť citlivá v súvislosti s využívaním obsahu Wikipédie pri trénovaní umelej inteligencie. Prakticky všetky veľké systémy umelej inteligencie, ako ChatGPT, Gemini alebo Claude, využívajú články Wikipédie ako hlavný zdroj vedomostí. Pritom sa zdokumentované ideologické skreslenia prenášajú priamo do aplikácií umelej inteligencie – a tak ovplyvňujú milióny používateľov po celom svete.
Dôvod tejto masívnej závislosti je jednoduchý: Wikipédia je bezplatná a voľne dostupná, zatiaľ čo kvalitnejšie alternatívy, ako sú Britannica alebo Brockhaus, by si vyžiadali licenčné poplatky v miliónoch. Spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou teda vyberajú primárne na základe nákladov a dostupnosti, nie na základe kvality obsahu. Problém zaujatosti Wikipédie sa tak exponenciálne zhoršuje: to, čo sa pôvodne týkalo len online encyklopédie, teraz ovplyvňuje odpovede systémov umelej inteligencie, ktoré denne používajú miliardy ľudí.
Brockhaus ako profesionálna alternatíva
Existujú však aj alternatívy. Tradičný Brockhaus ponúka školám a univerzitám špeciálne vzdelávacie licencie za prekvapivo výhodných podmienok. Napríklad severné Porýnie-Vestfálsko v roku 2021 zaplatilo za celoštátnu licenciu približne 166 eur na školu a rok – čo je zlomok sumy, ktorú mnohé školy vynakladajú na iné softvérové licencie.
Na rozdiel od Wikipédie spolupracuje Brockhaus s redaktormi na plný úväzok, ktorí každý článok viackrát kontrolujú a aktualizujú. Kým Wikipédia s ročným rozpočtom takmer 190 miliónov dolárov investuje hlavne do infraštruktúry a správy, Brockhaus venuje väčšinu zdrojov na zabezpečenie kvality odborného redaktorského obsahu.
Napriek tomu väčšina vzdelávacích inštitúcií naďalej využíva bezplatnú Wikipédiu – často bez toho, aby vedeli o alternatíve a jej nízkych nákladoch.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?