Svet » EÚ

Von der Leyenová o stave Únie: Európa sa musí ozbrojiť a tvrdo zasiahnuť proti Rusku aj Izraelu

Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie stanovila jasné priority v oblasti zahraničnej politiky: zbrojenie, spoločné vojenské programy a prísnejšie sankcie voči Rusku. Aj v konflikte na Blízkom východe plánuje Brusel vyvíjať väčší tlak a pozastaviť financovanie Izraela.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predniesla v stredu 10. septembra v Štrasburgu svoj každoročný prejav o stave Európskej únie. Bol to jej prvý prejav o stave Únie od jej znovuzvolenia v júli 2024 a potvrdenia novej Komisie Európskym parlamentom v novembri 2024.

Hneď na začiatku jasne zaznelo: „Európa bojuje.“ Európa bojuje „za nedotknutý kontinent v mieri. Za slobodnú a nezávislú Európu“. EÚ je síce vo svojej podstate projektom mieru, ale „dnešný svet je nemilosrdný“. „Nemôžeme len čakať, kým táto búrka prejde. […] Teraz sa vytvárajú frontové línie nového svetového poriadku založeného na moci,“ povedala von der Leyenová. Európa musí bojovať o svoje miesto vo svete, v ktorom „mnohé dôležité mocnosti sú vo vzťahu k Európe buď rozpoltené, alebo otvorene nepriateľské“.

Von der Leyenová vo svojom prejave vysvetlila priority, plány a iniciatívy Európskej komisie na nadchádzajúci rok. Vyjadrila sa za reformu rozhodovacích procesov EÚ, aby sa predišlo blokádam. V niektorých oblastiach by sa EÚ mala podľa nej oslobodiť od „okov jednomyseľnosti“, ktorá sa vyžaduje od 27 členských štátov.

Okrem toho podporila zavedenie vekovej hranice pri používaní sociálnych sietí a ohlásila nové iniciatívy zamerané na cenovo dostupné autá a zlepšenie sieťovej infraštruktúry.

Vo veľkej miere sa vyjadrila aj k medzinárodným krízam, ako sú konflikty v Gaze a na Ukrajine.

Rusko musí zaplatiť

„Sloboda Ukrajiny je slobodou Európy,“ povedala von der Leyenová. Na Rusko by sa mal podľa nej vyvíjať väčší tlak prostredníctvom ďalších sankcií, aby sa Moskva dostala k rokovaciemu stolu. V súčasnosti sa pracuje na 19. balíku sankcií. Doposiaľ bolo Ukrajine poskytnutých takmer 170 miliárd eur vo forme vojenskej a finančnej pomoci.

„Toto je vojna Ruska. A Rusko by za to malo zaplatiť!“ vyhlásila von der Leyenová. Chce, aby sa to udialo prostredníctvom zmrazených ruských aktív. Konkrétne plány vyzerajú takto: na základe likvidných podielov by Ukrajine mohla byť poskytnutá reparácia vo forme pôžičky, pričom samotné aktíva by zostali nedotknuté. Ukrajina musí úver splatiť až vtedy, keď Rusko zaplatí reparácie.

Nový program Qualitative Military Edge má investovať do ukrajinských ozbrojených síl, najmä do dronov. Von der Leyenová oznámila, že Európa chce financovať „dronovú alianciu“ s Ukrajinou sumou 6 miliárd eur.

A keďže Putinova vojnová ekonomika bude pokračovať aj po skončení vojny, „naša európska obranná únia“ sa má podľa jej slov ďalej rozširovať. Na základe plánu Readiness 2030, ktorý bol spustený na začiatku roka, sa môže zmobilizovať 800 miliárd eur na investície do obrany. Jeho súčasťou je program SAFE so 150 miliardami eur na „spoločné obstarávanie“.

Každý člen EÚ, ktorý podporuje Ukrajinu alebo nakupuje ukrajinské zariadenia, má dostať prémiu. Zbrojenie sa má podporovať najmä vo východných európskych členských štátoch, má sa vytvoriť Eastern Flank Watch (pozorovacie pásmo), má sa vybudovať dronová hradba.

„Nie sú to abstraktné plány. Je to základ dôveryhodnej obrany,“ povedala von der Leyenová, „pretože Európa bude brániť každý centimeter svojho územia.“

Kritika izraelskej politiky a pozastavenie podpory

Von der Leyenová sa vo svojom prejave vyjadrila aj k vojne v Gaze. To, čo sa deje v Gaze, je neprijateľné. „Systematický posun“, ktorý sa stal viditeľným v uplynulých mesiacoch, poukazuje na jasný pokus podkopať riešenie dvoch štátov, resp. víziu životaschopného palestínskeho štátu.

Preto by sa podľa nej mala pozastaviť bilaterálna podpora Izraela, napríklad vo výskumnom programe Horizont Európa. „Zastavíme všetky platby v týchto oblastiach – bez toho, aby to malo vplyv na našu spoluprácu s izraelskou občianskou spoločnosťou alebo Yad Vashem,“ uviedla predsedníčka Komisie.

Okrem toho by mali byť navrhnuté sankcie „proti extrémistickým ministrom a násilným osadníkom“ a malo by byť iniciované čiastočné pozastavenie dohody o pridružení v oblasti obchodu. „Som si vedomá, že bude ťažké nájsť pre toto riešenie väčšinu,“ uviedla politička nemeckej CDU. Pre niektoré štáty sú podľa nej tieto opatrenia príliš prísne, pre iné zase nedostatočné.

EÚ je najväčším obchodným partnerom Izraela. V roku 2024 členské štáty vyviezli do Izraela tovar v hodnote 26,7 miliardy eur. Izrael v tom istom období vyviezol do EÚ tovar v hodnote 15,9 miliardy eur.

Okrem potlesku sa počas prejavu von der Leyenovej ozývali aj kritické výkriky. Predsedníčka Komisie je okrem iného veľmi kritizovaná aj pre obchodnú dohodu s USA. V stredu dohodu obhajovala s odôvodnením, že poskytuje EÚ „dôležitú stabilitu vo vzťahoch s USA“ a zabránila „chaosu“ obchodnej vojny.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK