Domov, Svet » EÚ

Európsky parlament odsúdil násilie voči demonštrantom v Srbsku. Ostrihoňová spomenula Slovákov, Laššáková varovala pred Putinovou cestou

Poslanci Európskeho parlamentu viedli v utorok (9. septembra) búrlivú debatu o vlne násilia a neprimeranom používaní sily voči protestujúcim v Srbsku. Europoslanci odsúdili represie srbskej vlády pod vedením prezidenta Aleksandara Vučića, ktoré sa vystupňovali po pokojných protestoch vyvolaných tragickým zrútením strechy železničnej stanice v Novom Sade, rekonštruovanej čínskou firmou.

Debata sa dotkla aj nedávneho incidentu v Báčskom Petrovci, kde došlo k násilným útokom na výstavu fotografií dokumentujúcich protivládne protesty, ktorú organizovala slovenská menšina počas kultúrnych slávností.

Protesty v Srbsku vypukli v novembri minulého roka po tragédii v Novom Sade, pri ktorej zahynulo 16 ľudí. Demonštranti obviňujú vládu z korupcie, žiadajú predčasné voľby a odstúpenie Vučića a jeho Srbskej pokrokovej strany (SNS).

Až do augusta boli protesty väčšinou pokojné, no v poslednom období prerástli do násilných konfliktov, ktoré si vyžiadali zranenia desiatok ľudí a stovky zatknutí.

EÚ: Toto od kandidátskej krajiny neočakávame

Eurokomisárka pre rozširovanie EÚ Marta Kosová v úvode rozpravy poukázala na to, že „po desiatich mesiacoch protestov je srbská spoločnosť mimoriadne rozdelená“ a sú v nej „pocity nenávisti a frustrácie, čo sa odráža na uliciach srbských miest“.

„Očakávame, že policajné zásahy budú primerané a budú rešpektovať základné práva. Odsudzujeme všetky akty nenávisti, vandalizmu a násilia a naďalej vyzývame všetky strany, aby zmiernili napätie,“ vyhlásila slovinská politička.

Dodala, že v Srbsku je opäť nevyhnutné vytvoriť podmienky na obnovený dialóg medzi zainteresovanými stranami naprieč politickým spektrom a spoločnosťou. 

„Podľa nášho názoru by mal byť založený na obnovenom spoločenskom konsenze o kľúčových reformách,“ uviedla Kosová.

Zároveň kritizovala politický tlak na médiá v Srbsku, útoky na novinárov a účasť Vučića na vojenských prehliadkach v Moskve a Pekingu: „Toto nie je to, čo od kandidátskej krajiny očakávame.“

Ostrihoňová chce sebavedomé Srbsko na európskej ceste

Slovenskí europoslanci priniesli do rozpravy rôznorodé pohľady. Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Obnovme Európu) poukázala na nedávny incident vo Vojvodine, ktorý sa dotkol tamojších Slovákov.

„V auguste tohto roka sa s násilnou a neakceptovateľnou reakciou stretla aj slovenská menšina v Báčskom Petrovci. Dnes chcem vyslať jasný signál svojim krajanom a krajankám na severe Srbska, ale aj všetkým občanom Srbska – študenti a aktívni ľudia nie sú a nikdy nesmú byť naším nepriateľom,“ vyhlásila slovenská europoslankyňa.

Podľa Cifrovej Ostrihoňovej protesty nevypukli pre nejaký zástupný problém. „Protesty vypukli v dôsledku korupcie, nedbanlivosti a arogancie moci, ktoré tragicky vyústili do straty ľudských životov. Chcem, aby naši priatelia a krajania v Srbsku vedeli: ‚Vidíme, čo sa deje, stojíme pri vás a podporujeme vaše úsilie o dôstojnejší a slobodnejší život.‘ Chceme sebavedomé Srbsko na európskej ceste,“ povedala Cifrová Ostrihoňová.

Dodala, že za sebavedomé Srbsko nemôže pokladať krajinu, ktorá akýmkoľvek spôsobom bráni svojim občanom uplatňovať ich základné práva. Tiež poďakovala každému, kto dôrazne a pokojne odsúdil násilie voči demonštrujúcim v Srbsku.

Laššáková spomenula tanky, Blaha hovoril o Majdane

Nezaradená slovenská europoslankyňa zo strany Smer-SD Judita Laššáková skonštatovala, že účasť občanov na demokratických procesoch je dôležitá rovnako ako politická angažovanosť. Podotkla aj to, že „každé jedno zhromaždenie demokraciu posilňuje a diktatúru oslabuje“. 

„Zároveň však platí, že ochranu si zaslúži iba zhromaždenie, ktoré je vykonávané pokojne. Takto to definuje aj Európsky súd pre ľudské práva sídliaci tu v Štrasburgu. Lebo ak zhromaždenie nie je pokojné, štát je povinný ochraňovať život, zdravie a majetok ostatných, ktorí nie sú zapojení do zhromaždenia,“ poznamenala Laššáková a ďalej dodala: „Vieme, čo sa dialo v Srbsku. Naozaj to vieme. A ak sme si istí, čo sa tam deje, čo chceme urobiť? Postupuje sa tam nejako brutálne proti menšinám, ako sme počuli napríklad od slovenských kolegov? Nech už prijmeme akékoľvek rozhodnutie, dúfam, že to nechceme spraviť ako Putin. Pri ochrane menšín žijúcich v Srbsku tam vtrhnúť na tankoch, keď už tak statočne zbrojíme.“

Jej stranícky kolega Ľuboš Blaha vyjadril podporu srbskému prezidentovi Vučićovi a obvinil Západ z toho, že sa v Srbsku pokúša o Majdan. „Chcú násilím zvrátiť demokratické voľby, tak ako kedysi na Ukrajine. Majdanisti v Srbsku nechcú rešpektovať demokraciu,“ vyhlásil.

Srbsko sa podľa neho „previnilo“ tým, že „udržiava priateľské vzťahy s Ruskom a chce mier rovnako ako Slovensko“. „Áno, aj u nás sa Západ pokúšal o Majdan. Britská vláda dokonca chcela zmanipulovať demokratické voľby a financovala aj súčasnú europoslankyňu z frakcie Obnovme Európu pani Ostrihoňovú, ktorá tu sedí priamo predo mnou.“

Dostanú srbskí študenti Sacharovovu cenu?

Mnohí ďalší europoslanci, ako napríklad Davor Ivo Stier, odsúdili represie, no zároveň varovali pred tým, že problémy Srbska siahajú hlbšie, než sa na prvý pohľad zdá.

„Sú štrukturálne a zahŕňajú aj časť opozície a študentského hnutia. Bolo by naivné myslieť si, že problémy sa dajú vyriešiť len výmenou jedného človeka. A preto rovnako, ako by bola nesprávna zhovievavá politika voči Vučićovi, bolo by nesprávne dať opozícii bianko šek. Našou úlohou nie je meniť vládu v Srbsku, ale požadovať splnenie kritérií, ku ktorým sa Srbsko samo zaviazalo podaním kandidatúry na vstup do EÚ. A požadovať to musíme predovšetkým od vlády, ale aj od opozície,“ povedal v menej Európskej ľudovej strany chorvátsky zákonodarca argentínskeho pôvodu.

Helmut Brandstätter v mene frakcie Obnovme Európu zasa prišiel s myšlienkou nominovať srbských študentov na Sacharovovu cenu. Ohradil sa zároveň voči niektorým europoslancom, ktorí o zrútení strechy železničnej stanice v Novom Sade hovorili „len“ ako o tragédii.

„Nebola to tragédia – bola to korupcia. Bola to korupcia s Čínou a bola to korupcia Vučićovho režimu a musíme to otvorene povedať. Áno, aj v Európskej únii existuje korupcia, ale bojujeme proti nej,“ vyhlásil a dodal, že ak chce byť Srbsko súčasťou EÚ, malo by proti korupcii bojovať. 

„Srbský ľud je v Európskej únii vítaný, ale autoritársky Vučićov režim nie,“ uzavrel. 

Eurokomisárka Kosová na margo toho poznamenala: „Dôvera v úprimnosť srbského záväzku k EÚ klesá. Musí sa zastaviť tlak na občiansku spoločnosť a násilie voči protestujúcim. Ľudia v Srbsku si zaslúžia európsku budúcnosť.“

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK