Domov

Tretí konsolidačný balík prinesie vyššie dane, odvody a zrušené voľno počas sviatkov. Vláda kritiku odmieta

Minister financií Kamenický predstavil nový konsolidačný balík na rok 2026 s 22 opatreniami a očakávanými úsporami 2,7 miliardy eur. Cieľom balíčka je znížiť deficit verejných financií a stabilizovať hospodárenie štátu. Polovicu úspor plánuje vláda nájsť na strane výdavkov štátu a samospráv, zvyšok by mali zaplatiť ľudia a firmy cez vyššie dane, odvody a pracovné dni počas štátnych sviatkov. Opozícia návrhy kritizuje a tvrdí, že väčšina bremena dopadne na občanov a firmy, pričom štát bude šetriť menej.

Najťažší z konsolidačných balíkov

Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v utorok (9. septembra) predstavil ďalší, v poradí už tretí konsolidačný balík. Platiť by mal na rok 2026 a tvorí ho 22 opatrení, od ktorých sa očakáva, že prinesú úspory vo výške 2,7 miliardy eur. Cieľom balíčka je znížiť deficit verejných financií a stabilizovať hospodárenie štátu. 

Polovicu úspor plánuje vláda nájsť na strane výdavkov štátu a samospráv, zvyšok by mali zaplatiť ľudia a firmy: napr. cez vyššie dane, odvody a pracovné dni počas štátnych sviatkov.

„Pre mňa bol toto najťažší konsolidačný balík zo všetkých, ktoré som doručoval. Samozrejme, že tie opatrenia sa míňajú, je to stále ťažšie a ťažšie. Dnes ideme polovicu škrtať na štáte a ja ďakujem ministrom vlády, že sa na to podujali, že so mnou komunikujú a idú do toho,“ uviedol minister Kamenický a dodal, že dohodu o úsporách naprieč ministerstvami by chcel uzavrieť do konca tohto týždňa.

Kamenický naznačil, že do budúcna vláda zvažuje ďalšie opatrenia, ktoré si však vyžadujú rozsiahlejšie prípravy, ako je vyšší podiel bánk na konsolidácii formou bonifikácie hypoték, vyššie zdanenie veľkých obchodných reťazcov či nová daň z digitálnych služieb. 

Navrhovaný konsolidačný balík by sa mal podľa ministra dostať do parlamentu ako jeden návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní už na aktuálnej schôdzi, ktorá sa začala 9. septembra a potrvá približne do 26. septembra. Presný dátum prvého čítania závisí od vládneho návrhu. Koalícia (Smer, Hlas, SNS) avizuje zrýchlený proces, aby sa stihlo schválenie pred prípravou rozpočtu na rok 2026 (ktorý musí byť predložený do 15. októbra). Rokovanie s tripartitou (zamestnávatelia, odbory) sa posunulo na ich žiadosť na 16. september, čo môže ovplyvniť finálne detaily, ale neodkladá parlamentný proces.

Zvýšiť sa má zdravotný odvod zamestnancov a skrátia sa odvodové prázdniny SZČO

Najväčší prínos do rozpočtu má priniesť zvýšenie zdravotného odvodu zamestnanca o 1 %, čo predstavuje 358 miliónov eur. Vláda navrhuje zaviesť povinné odvody do Sociálnej poisťovne (SP) pre všetkých SZČO vrátane začínajúcich a malých živnostníkov. Minimálny odvod bude 131,34 € mesačne, teda 1 576,08 € ročne. Začínajúci podnikatelia budú mať odvodové prázdniny len počas prvých piatich mesiacov podnikania, následne už budú musieť odvody platiť.

Toto opatrenie považuje odborník na sociálne dávky a exminister práce Jozef Mihál za jedno z najhorších. “Tieto nové odvody tak budú musieť platiť napríklad kaderníčky, ktorým ako na potvoru každoročne príjem zo živnosti nepresahuje hranicu určenú v zákone, a tak doteraz odvody do Sociálnej poisťovne neplatili. Ale predstavte si napríklad drobného živnostníka, ktorý podniká popri zamestnaní a na živnosť zarobí povedzme 300 – 400 € v hrubom mesačne. Tretinu zárobku dá na nové odvody – a to si už Sociálnu poisťovňu platí ako zamestnanec,” zhodnotill Mihál 10. septembra na sociálnej sieti.

Vládny kabinet plánuje zaťažiť lepšie zarábajúcich jedincov a zvýšiť progresivitu zdanenia príjmu fyzických osôb – k sadzbám 19 % a 25 % pribudnú ďalšie dve pásma vo výške 30 % a 35 %.

Balík zavádza špeciálnu daňovú sadzbu pre ústavných činiteľov (napr. prezident, poslanci NR SR, ministri, sudcovia), ktorí budú platiť daň z príjmu zvýšenú o 10 percentuálnych bodov oproti bežným občanom v rovnakom príjmovom pásme. Napríklad, ak by sa poslanec NR SR nachádzal v pásme s 35 % sadzbou, zaplatí 45 %. Toto opatrenie má byť symbolickým gestom solidarity a má priniesť dodatočné príjmy (presná suma nebola zverejnená, ale ide o menší príspevok k celkovej sume 2,7 miliardy eur).

Ďalšie príjmy prinesie zvýšenie zdanenia spotreby a negatívnych externalít. DPH niektorých potravín so zvýšeným obsahom cukru a soli stúpne z 19 na 23 %, čo by malo priniesť viac než 90 miliónov eur. Zvýšenie zdanenia hazardu má vyniesť 54 miliónov eur, úhrada za novú ťažbu primárnych stavebných materiálov, ako sú štrk, piesok či kameň, ďalších 24 miliónov eur.

Prídeme o ďalší deň pracovného pokoja

Vládny kabinet potvrdil avizovaný návrh na trvalé zrušenie dňa pracovného pokoja počas sviatku 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu). Sviatok zostáva, ale nebude štátnym sviatkom s voľnom.

Dočasne (len na rok 2026) sa zruší deň pracovného pokoja počas sviatku 6. januára (Zjavenie Pána, Traja králi), keď pravoslávni slávia Vianoce. Od roku 2027 sa má obnoviť.

Rovnako dočasne (na rok 2026) sa zruší deň pracovného pokoja počas 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom), ktorý v roku 2026 pripadá na piatok. 

Po novom bude možné nakupovať a predávať aj cez akékoľvek sviatky, ruší sa zákaz, ktorý zaviedla tretia Ficova vláda a ktorý platil od 5. júla 2017. Minister Kamenický očakáva, že tieto opatrenia prinesú do štátnej kasy 230 miliónov eur.

Zvýšená daň z neživotného poistenia (autá, majetok) z 8 na 10 % má priniesť ďalších 36 miliónov eur. Trinásty dôchodok zostáva zachovaný, ale jeho valorizácia (zvýšenie podľa priemernej výšky dôchodkov) sa zamrazí na úrovni roku 2025, teda 667,30 eura (starobní, predčasní a invalidní dôchodcovia; vdovské/vdovecké a sirotské dôchodky sa prispôsobia). Platí to pre roky 2026 – 2028 (tri roky), čo má ušetriť štátu 34 miliónov eur. 

Mraziť sa budú aj platy štátnych zamestnancov vrátane úradníkov na ministerstvách, samosprávach, hasičov, vojakov a policajtov (s výnimkami v nevyplácaní odmien v niektorých prípadoch). Výnimky platia pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školstva (vrátane učiteľov vysokých škôl a výskumníkov) a zdravotníctvo (lekári, zdravotné sestry).

To má prispieť k úsporám 1,14 miliardy eur na mzdových výdavkoch štátu. Avizuje sa aj prepúšťanie a rušenie úradov, ale s ochranou pre kľúčové sektory ako bezpečnostné zložky.

Na tlačovej konferencii Kamenický explicitne obviňoval predchádzajúce vlády (Matoviča, Hegera a Ódora) z „rozvrátenia“ verejných financií – dlh sa podľa neho zvýšil o 23,8 miliardy eur od roku 2019 do 2023, čo malo viesť k deficitu 5,2 % HDP (najhoršiemu v EÚ).

Minister vystúpil na tlačovej konferencii sám – žiadny iný člen vlády (vrátane predsedu vlády Fica alebo podpredsedov) nebol prítomný. Na prezentácii predchádzajúcich konsolidačných balíkov (napr. v 2023 alebo 2024) sa často zúčastňovali viacerí ministri alebo premiér.

Hrozí recesia ekonomiky?

Opozičné KDH kritizuje konsolidačný balík za to, že veľká časť opatrení zvyšuje zdanenie ekonomickej aktivity a chýbajú konkrétne úspory na strane štátu vrátane „prejedania“ eurofondov na energodotácie. „Konsolidáciu na tretíkrát, neskoro a zle,“ zhodnotil navrhované budúcoročné opatrenia predseda KDH Milan Majerský.

Progresívne Slovensko (PS) plánuje proti ohlásenej konsolidácii protestovať. Líder Michal Šimečka zdôraznil, že návrhy neboli konzultované s odborármi ani podnikateľmi, a upozornil na nedostatok prorastových opatrení, ktoré by podporili rast ekonomiky a zvýšili príjmy štátneho rozpočtu. 

„Je tu reálna hrozba, že Laco Kamenický a táto partia nás zatiahnu do hospodárskej recesie, ktorá znamená chudobu. Už dnes máme na Slovensku vyše milióna ľudí ohrozených chudobou, to číslo stúpa v desaťtisícoch, a je to výsledok tejto vlády,“ uviedol Šimečka.

SaS rovnako nesúhlasí s tretím konsolidačným balíčkom. Podľa liberálov vláda opäť presúva náklady na občanov a firmy namiesto reálnych úspor na svojej strane. Podpredseda Marián Viskupič skonštatoval, že 100 % štátnych výdavkov by mala niesť vláda, no balík ukladá 55 % bremena občanom a firmám a len 45 % štátu, pričom minister Kamenický nie je schopný doručovať výsledky.

Čím zodpovednejší občan, tým viac zaplatí

„Čaká nás zvýšenie zdravotných odvodov o 1 %. To je čisté zdieranie ľudí a firiem. Rovnako daň z poistenia – čím je občan zodpovednejší, tým viac zaplatí štátu. To je úplne postavené na hlavu,“ zhrnul svoj pohľad na plánované šetrenie Viskupič. Podľa neho sa týmito opatreniami budú penalizovať zodpovední občania.

„Porazenými v konsolidácii číslo tri sú živnostníci, dôchodcovia, ľudia, ktorí sa ocitli na ulici, ako aj ľudia vytvárajúci hodnoty pre Slovensko,“ skonštatoval poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko). 

Na druhej strane za pomyselných víťazov označil daňových podvodníkov, členov vlády, ktorým sa platy neznížia, a spoločnosti prevádzkujúce hazard. Vyjadril tiež nespokojnosť s tým, že vláda nechce šetriť na vlastných mzdách, rozpočtoch politických strán ani na zdrojoch spojených s hazardom a daňovými únikmi.

Vláda kritiku opozície odmieta. Podľa ministra Kamenického je balík „vyvážený“ a „sociálne citlivý“.

Ani zamestnávatelia nešetria kritikou

Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) Rastislava Machunku vláda premrhala príležitosť zrušiť finančne náročné opatrenia.

„Ekonomické teórie hovoria, že úspešná a udržateľná konsolidácia by mala byť postavená približne zo 70 % na úsporách verejných výdavkov a len z 30 % na príjmovej strane. Vláda však túto rovnováhu nedodržala a premrhala aj šancu zrušiť populistické sociálne opatrenia, ako sú napr. 13. dôchodky či obedy zadarmo, ktoré sú dlhodobo finančne neudržateľné, pretože predstavujú každoročne miliardové výdavky, ktoré rastú rýchlejšie ako ekonomika,“ uviedol.

Asociácia tiež upozorňuje na sprísnenie podmienok pre živnostníkov vrátane skrátenia odvodových prázdnin a zvýšenia minimálnych sociálnych odvodov, čo podľa nich ohrozuje podporu malého a stredného podnikania. Podľa AZZZ SR sú prvé mesiace podnikania kľúčové a štát by mal podnikateľov povzbudzovať, nie odrádzať, keďže sprísnené podmienky môžu viesť k tomu, že mnohí ľudia sa do podnikania ani nepustia.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK