Obnoviteľné zdroje vody v EÚ: Slovensko má významné zásoby, no zaostáva v čistení
Voda je nevyhnutná pre život a zohráva zásadnú úlohu v hospodárstve. Riadenie a ochrana vodných zdrojov vrátane sladkovodných a slanovodných ekosystémov je základom environmentálnej politiky Európskej únie (EÚ).
Vodná politika EÚ sa počas ostatných 30 rokov zameriava na zabezpečenie kvalitnej vody a jej dostatočného množstva. Kľúčovým právnym predpisom v tejto oblasti je rámcová smernica o vode z roku 2000 a niekoľko ďalších súvisiacich predpisov.
Súčasný stav opisuje piata správa o vykonávaní rámcovej smernice o vode. Tá zároveň poukazuje, ako sú na tom členské štáty EÚ vrátane Slovenska z pohľadu zásob vody, jej čistenia či likvidácie.
Chorvátsko s dostatkom vody, vodný stres u našich susedov
Zdroje sladkej vody na obyvateľa sa považujú za dôležitý ukazovateľ merania udržateľnosti vodných zdrojov. Ako uvádza štatistický úrad Eurostat, v krajinách EÚ sú priemerné vodné zdroje približne osem až deväťtisíc kubických metrov na obyvateľa.
„V krajinách bohatých na vodu môže podiel obyvateľa dosahovať až 30-tisíc kubických metrov ako v Chorvátsku alebo takmer 70-tisíc kubických metrov ako v Nórsku,“ tvrdí Eurostat.
Krajiny, ktoré majú opačné starosti, môžu zažívať tzv. vodný stres. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) krajina zažíva „vodný stres“, ak jej ročné vodné zdroje predstavujú menej než 1 700 kubických metrov na obyvateľa. Chronický vodný stres zažívajú krajiny ako Cyprus, Malta, Poľsko či Česko.
Slovensko môžeme zaradiť medzi „šťastné krajiny“, keďže nemá príliš veľké problémy s dostupnosťou vody. V rebríčku štátov EÚ patrí našej krajine, čo sa týka dostupnosti vodných zdrojov, výborné 4. miesto, pričom lepšie sú na tom akurát Lotyšsko, Švédsko a Chorvátsko.
Cyperčania a Gréci spotrebujú najviac
Eurostat si však všíma aj ďalší významný ukazovateľ – spotrebu vody. Vo svojom hodnotení síce uvádza, že celkové využívanie vodných zdrojov môžeme vo väčšine Európy z dlhodobého hľadiska považovať za udržateľné, avšak niektoré európske regióny by mohli byť náchylné na krízy.
Podľa európskeho štatistického úradu ide predovšetkým regióny, kde majú problémy so slabými zrážkami, vysokou hustotou obyvateľstva alebo intenzívnou poľnohospodárskou či priemyselnou činnosťou.
„Tieto oblasti by mohli v nasledujúcich rokoch čeliť aj problémom s udržateľnosťou, ktoré by sa mohli zhoršiť tým, ako zmena klímy vplýva na dostupnosť vody a postupy hospodárenia s vodou.“ Eurostat dodáva, že ohrozené sú najmä časti južnej Európy.
Z dostupných údajov vyplýva, že najvyššiu spotrebu vody v domácnostiach z verejného vodovodu v prepočte na obyvateľa majú na Cypre – v roku 2023 to bolo až 103 kubických metrov na obyvateľa. Nasleduje Grécko (80), a ak neberieme do úvahy iba EÚ, ale celú Európu, na treťom mieste je Nórsko (63). Najnižšiu spotrebu na obyvateľa má Lotyšsko (19) a Litva (27).
Čísla v čistení a likvidácii sa zlepšujú
Z pohľadu čistenia a likvidácie odpadových vôd sa v rámci EÚ postupne zlepšuje podiel obyvateľstva napojeného aspoň na sekundárnu čistiareň odpadových vôd. Kým v roku 2000 bol v EÚ 68 % podiel, v roku 2023 to bolo 81 %.
Slovensko však v tomto smere zaostáva, keďže podiel obyvateľstva napojeného na čistiareň odpadových vôd u nás dosahuje 71 %. Naopak, až stopercentným výsledkom sa môže pochváliť Holandsko a v nadštandardnej pozícii je aj sused Slovenska: Rakúsko totiž dosahuje podiel 99 %.
Na treťom mieste v rámci EÚ figuruje Dánsko (98 %) a dobre je na tom aj Nemecko, ktorého výsledky za rok 2023 síce nie sú k dispozícii, ale v roku 2000 to bolo na úrovni 97 %.
Na opačnom konci rozpätia sú Chorvátsko a Malta, kde je aspoň k sekundárnym obecným čistiarňam odpadových vôd pripojená menej ako každá druhá domácnosť.
Výkričník v súvislosti s chemickým stavom
Litovský europoslanec Waldemar Tomaszewski zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov počas nedávnej rozpravy v Európskom parlamente poukázal na to, že Európa už teraz pociťuje nedostatok vody, ktorý každoročne postihuje v priemere 20 % jej územia a 30 % jej populácie, pričom priemysel navyše spotrebuje približne 40 % všetkej vody spotrebovanej v Európe.
Fínka Sirpa Pietikäinenová z Európskej ľudovej strany zdôraznila pomerne alarmujúce čísla. „Menej ako 40 % povrchových vôd EÚ je v dobrom chemickom stave a takmer 25 % útvarov podzemnej vody nedosahuje požadovanú chemickú kvalitu,“ vyhlásila.
Taliansky zákonodarca Antonio Decaro podotkol, že južná časť kontinentu už teraz zažíva vodnú krízu, ktorá negatívne vplýva na život ľudí, podniky a poľnohospodárov. „Vodné nádrže južnej Európy strácajú každý rok 25 % vody v dôsledku odparovania. Podľa najnovších údajov 38 % obyvateľov Európskej únie zažilo v posledných piatich rokoch nedostatok vody,“ skonštatoval.
Aj pod vplyvom týchto čísel, ktoré pravidelne zbiera Eurostat, prišla Európska komisia tento rok so stratégiou odolnosti vodných zdrojov, ktorej cieľom má byť zabezpečiť čistú a dostupnú vodu pre všetkých, chrániť a obnoviť vodný cyklus a vybudovať udržateľné, konkurencieschopné a inovatívne vodné hospodárstvo v celej Európe.
Spomenutý Decaro na margo toho poznamenal: „Voda je spoločným statkom. Musíme ju chrániť, kultivovať a zabezpečiť, aby mali na ňu právo všetci.“
Väčšina slovenských poslancov stratégiu podporila
Na záver môžeme pripomenúť, že za stratégiu hlasovali až deviati slovenskí europoslanci – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená).
Proti bol Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) a hlasovania sa zdržala Judita Laššáková (Smer-SD/nezaradená).
Na hlasovaní sa nezúčastnili Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Monika Beňová (všetci Smer-SD/nezaradení) a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov).
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.