Svet » EÚ

Nový zákon EÚ o slobode médií: medzi ochranou tlače a kontroverzným monitorovaním novinárov

Nový európsky zákon o slobode médií má za cieľ väčšiu slobodu tlače, nezávislosť a transparentnosť. Na druhej strane však existujú výnimky, ktoré umožňujú politický vplyv a používanie sledovacieho softvéru voči novinárom.

Od 8. augusta 2025 platí takmer v plnom rozsahu nový zákon EÚ o slobode médií. Takzvaný Európsky zákon o slobode médií (EMFA) má zabezpečiť hlavne „ochranu slobody médií a plurality médií v EÚ“ a zlepšiť „voľný pohyb služieb“, ako uvádza Európska komisia vo svojom súhrne.

V článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2024/1083 z 11. apríla 2024 sa uvádza: „Týmto nariadením sa stanovujú spoločné pravidlá pre riadne fungovanie vnútorného trhu mediálnych služieb pri zachovaní nezávislosti a plurality mediálnych služieb a zriaďuje sa Európsky orgán pre mediálne služby.“

Výnimky

Ako vyplýva z článku 4 ods. 3 nariadenia EMFA, vnútroštátne opatrenia zamerané proti ochrane zdrojov, dôverných komunikácií alebo proti „redakčnej slobode a nezávislosti poskytovateľov mediálnych služieb“ sú v zásade neprípustné.

Nie je teda povolené vynucovať si dôverné informácie od novinárov, redakcií alebo ich kontaktných osôb. Nie sú prípustné ani úradné opatrenia, ako je zadržanie, sankcionovanie, sledovanie, prehliadky či zabavenie „s cieľom získať informácie, ktoré súvisia s novinárskymi zdrojmi alebo dôvernou komunikáciou“.

Nový zákon EÚ o slobode médií však stanovuje výnimku: v článku 4 ods. 4 písm. c) sa uvádza, že prehliadky a zabavenie sú „v jednotlivých prípadoch odôvodnené“ a „primerané“ za určitých okolností „z dôvodu prevládajúceho verejného záujmu“.

„Podrobnejšie alebo prísnejšie predpisy“ sú členským štátom povolené podľa článku 1 ods. 3, ale len „ak tieto predpisy zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany plurality médií alebo redakčnej nezávislosti v súlade s týmto nariadením a sú v súlade s právom Únie“.

EMFA v článku 4 ods. 5 za určitých okolností výnimočne povoľuje aj použitie „intruzívneho monitorovacieho softvéru“ voči novinárom – a to v prípade trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady EÚ 2002/584/SVV o európskom zatykači, t. j. trestné činy ako obchodovanie s drogami, krádež motorových vozidiel, falšovanie peňazí, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, detská pornografia alebo vražda, ale aj jednoduché podvody, environmentálna kriminalita alebo jednoducho „rasizmus a xenofóbia“.

Povinnosti verejnoprávnych médií

Podľa článku 5 EMFA musia verejnoprávni poskytovatelia byť „redakčne a funkčne nezávislí“ a musia „nezaujatým spôsobom poskytovať široké spektrum informácií a názorov“.

V súlade s tým musí „postup menovania a odvolávania výkonného riaditeľa alebo členov výkonného orgánu“ uprednostňovať aspekt nezávislosti. Výber príslušných zodpovedných osôb musí prebiehať na základe „transparentných, otvorených, účinných a nediskriminačných“ kritérií. Rovnaké kritériá platia pre predčasné odvolanie vedúcich pracovníkov, pričom dôvody musia byť také, aby ich bolo možné preskúmať na súde.

Podľa článku 5 ods. 3 musia byť „transparentné a objektívne“ kritériá vopred zabezpečené aj v prípade postupov financovania verejnoprávnych médií. V konečnom dôsledku musí mať verejnoprávna rozhlasová a televízna služba k dispozícii dostatok spoľahlivých finančných prostriedkov na zachovanie svojej „nezávislosti“. Kontrolné orgány alebo mechanizmy v jednotlivých štátoch EÚ musia fungovať nezávisle od vlády a musia zverejňovať výsledky svojho monitorovania.

Povinnosti zverejňovania informácií pre vlastníkov médií

„Poskytovatelia mediálnych služieb“ sa musia podľa článku 6 sami podrobiť kontrole a vybaviť viac byrokracie. Zverejniť sa musia nielen mená vlastníka alebo vlastníkov mediálnej spoločnosti, ale aj ich presné podiely, „ktoré im umožňujú ovplyvňovať obchodnú činnosť a strategické rozhodovanie“.

Poskytovatelia mediálnych služieb musia uvádzať aj výšku príjmov zo štátnej reklamy a „od orgánov alebo verejných subjektov z tretích krajín“. Regulačné orgány v štátoch EÚ majú povinnosť zverejňovať „národné databázy vlastníctva médií“. Všetko toto má uľahčiť odhaľovanie prípadných konfliktov záujmov.

Článok 26 stanovuje povinnosť neustáleho monitorovania „vnútorného trhu mediálnych služieb“ v súvislosti s prideľovaním verejných prostriedkov na štátnu reklamu. Európska komisia sa okrem toho zaväzuje zabezpečiť, že bude neustále sledovať koncentráciu médií, „zahraničnú manipuláciu informácií a zasahovanie“ a riziká „pre pluralitu médií a redakčnú nezávislosť“.

Nový Európsky orgán pre mediálne služby

Kým doteraz sa o konflikty záujmov v rámci EÚ starala Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), podľa článkov 8 a 9 bude v budúcnosti komunikáciu, zmierovanie a dohľad zabezpečovať nový, úplne nezávislý Európsky orgán pre mediálne služby.

V článku 9 sa ďalej uvádza, že nový orgán „nezasahuje do právomocí Komisie ani národných regulačných orgánov alebo subjektov podľa tohto nariadenia“.

Európska komisia podľa článku 10 trvala aj na vlastnom mieste v orgáne. Toto miesto však nezahŕňa právo hlasovať, má len poradný charakter. V orgáne má každý národný regulačný orgán alebo subjekt po jedinom zástupcovi, pričom každý z nich má hlasovacie právo. Zo svojho stredu následne volia predsedu a jeho zástupcu. Vedúci predstavitelia orgánu môžu zostať vo funkcii maximálne dva roky.

Celý orgán môže využívať administratívnu, organizačnú a obsahovú pomoc sekretariátu, ktorý zasa zriaďuje Komisia EÚ. Naopak, podľa článku 13 musí orgán vo vzťahu ku Komisii plniť rad informačných a sprostredkovateľských povinností.

Podľa článku 19 musí orgán okrem toho pravidelne organizovať štruktúrovaný dialóg medzi prevádzkovateľmi veľmi veľkých online platforiem [ako Facebook, X alebo Instagram, poznámka redakcie] a zástupcami poskytovateľov mediálnych služieb a občianskej spoločnosti. Kto sa rozumie pod pojmom „občianska spoločnosť“, zostáva nejasné.

Je však jasné, že musí výslovne zohrávať úlohu pri „dodržiavaní iniciatív v oblasti samoregulácie na ochranu používateľov pred škodlivým obsahom vrátane dezinformácií, ako aj zahraničnej manipulácie s informáciami a zasahovania do informačného priestoru“.

Povinnosti pre veľké online platformy

Veľké online platformy musia ďalej zintenzívniť svoje vzťahy s poskytovateľmi mediálnych služieb v súlade s článkom 18 a v duchu zákona o digitálnych službách (DSA).

Ak hráč ako YouTube alebo Facebook považuje mediálny obsah za „nekompatibilný“ – nie na základe predpisov EÚ, ale len na základe svojich všeobecných obchodných podmienok, a preto ho chce obmedziť alebo vymazať, musí to vopred oznámiť poskytovateľovi obsahu a zdôvodniť to.

Ak sa mediálna spoločnosť proti tomu bráni, online platforma musí o tom rozhodnúť „prednostne a bezodkladne“. Platforma sa pritom musí snažiť čo najviac o „mimosúdne riešenie“ prostredníctvom dialógu. Poskytovateľ mediálnych služieb môže požiadať nový orgán EÚ o pomoc pri urovnaní sporu alebo sa pokúsiť vyriešiť vec v súlade s právom EÚ prostredníctvom mediácie alebo mimosúdneho urovnania sporu.

Podľa článku 18 ods. 8 veľmi veľké online platformy musia raz ročne zverejňovať informácie o opatreniach, ktorými obmedzujú či odstraňujú obsah.

Nariadenie sa končí vetou: „Toto nariadenie je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo uplatniteľné v každom správnom konaní.“

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK