Svet

Nabíjacie káble z verejných nabíjacích staníc sa v Nemecku stávajú korisťou gangov

Verejné nabíjacie stanice sa v Nemecku stávajú terčom organizovaných gangov. Zlodeji odrežú káble, aby z nich získali meď a následne ju predali – a hospodárske škody sú obrovské.

Krádeže sa odohrávajú zvyčajne v noci. Ráno potom okoloidúci pri verejných nabíjacích staniciach pre elektromobily nachádzajú len zvyšky káblov – často úhľadne prerezané, niekedy nedbalo pohodené na zemi, väčšinou však odvezené preč a pravdepodobne predané priekupníkom so šrotom. V mnohých nemeckých mestách – napríklad v Lipsku, Hannoveri, ale aj v menších obciach ako Altwarmbüchen, Burgwedel, Glinde alebo Ovelgönne – sa v posledných mesiacoch množia podobné incidenty: zlodeji medi majú v hľadáčiku elektrické káble na nabíjacích staniciach.

Nočná sabotáž: nabíjacie stanice ako terč

Páchatelia cielene prerezávajú káble, aby mohli predať kov, ktorý obsahujú. Lenže materiálna škoda za ukradnutú meď je len jednou stranou mince. Opravy často trvajú týždne a náklady na jednotlivé prípady výrazne prevyšujú samotnú hodnotu odcudzeného materiálu. Podľa spoločnosti EnBW sa náklady na opravu jednej nabíjacej stanice – vrátane výmeny káblov, práce technikov a povinných skúšok podľa metrologických predpisov – pohybujú medzi 2 500 a 8 000 eurami, uvádza server Particle.news.

V celom Nemecku je badateľný vzostupný trend, ako ukazujú prieskumy platformy Electrive. Lipsko je dnes považované za epicentrum vlny krádeží, ktorá zasiahla celú spolkovú republiku. Za niekoľko týždňov tu zmizlo 40 medených káblov – väčšinou cez noc. Najmä nestrážené rýchlonabíjacie stanice, napríklad na parkoviskách pri supermarketoch alebo pozdĺž pokojných ulíc, sú ľahko prístupné a len málo chránené. Na niektorých miestach v Sasku boli zaznamenané až dva prípady krádeže týždenne. Následné výpadky sa pritom nedotýkajú len prevádzkovateľov, ktorí sa musia vyrovnať s vysokými nákladmi na obnovu infraštruktúry, ale aj používateľov elektromobilov, ktorí potom nemajú kde nabíjať.

50 eur za kábel

O meď je záujem. Cena tohto farebného kovu na burze kolíše a momentálne sa pohybuje okolo 8,50 eura za kilogram. Bežný nabíjací kábel obsahuje až päť kilogramov medi. Aj keď zisk z jedného kábla je pomerne malý – podľa odhadov okolo 50 eur –, pri sériových krádežiach sa z toho stáva výnosný obchod.

Tento trend je podporovaný ľahkou dostupnosťou mnohých nabíjacích staníc, ktoré sú často nestrážené, zle osvetlené a zároveň „dopravne výhodné“, t. j. umiestnené tak, aby bolo možné rýchlo odviezť ukradnutý materiál. Páchatelia potom získanú meď predávajú v malých, anonymných dávkach, napríklad priekupníkom so šrotom – spätné vysledovanie alebo dokonca trestné stíhanie je takmer nemožné.

Prevádzkovatelia nabíjacích staníc pre elektromobily už v reakcii na rastúci počet krádeží posilnili svoje bezpečnostné opatrenia. Podľa portálu Blackout News napríklad spoločnosť EnBW v súčasnosti testuje automatické zámky káblov a používa GPS trackery. Zvlášť ohrozené miesta sa nanovo vybavujú osvetlením a kamerovým dohľadom, aby odradili zlodejov.

Terčom sú aj veterné elektrárne a staveniská

Krádeže medi sa netýkajú len nabíjacích staníc – postihnutí sú aj prevádzkovatelia stavieb a veterných elektrární. Začiatkom júla došlo v Bádensku-Württembersku k doteraz pravdepodobne najväčšej krádeži medi na veľkom stavenisku v Heilbronne: počas jednej noci bolo pomocou ťažkej techniky nepozorovane odvezených 40 ton káblov. Celková škoda sa odhaduje na takmer 200 000 eur, uviedla SWR.

Ďalší zlodeji si na začiatku roka vzali na mušku niekoľko veterných elektrární v okrese Görlitz v Sasku. Podľa servera Agrar heute škody dosahujú 170 000 eur.

30 ton medi v starých veterných turbínach

V Dolnom Sasku zaznamenal miestny kriminálny úrad (LKA) v minulom roku prudký nárast krádeží medi, informuje t-online. Zvlášť ohrozené sú staršie veterné elektrárne – jedna turbína totiž môže obsahovať až 30 ton medi.

Páchatelia sa zvyčajne zameriavajú na silové káble vo vnútri veterných veží, ktoré vedú z gondoly vo výške približne 150 metrov až k základom. Do veží sa často vlámu cez servisné vstupy, káble rozrezávajú špeciálnymi nástrojmi a ťažké zväzky potom odvážajú v transportných vozidlách. Podľa LKA ide často o organizované skupiny, ktoré pracujú vysoko profesionálne – vyžaduje to totiž ako odborné znalosti, tak aj špeciálne vybavenie.

Aj v tomto prípade vzniknuté škody výrazne prevyšujú hodnotu samotného ukradnutého materiálu, podobne ako je to v prípadoch nabíjacích káblov pre elektromobily. Výpadky v dodávkach elektriny, kompenzácie prevádzkovateľom sietí, znalecké posudky a ďalšie zdržania pred opätovným spustením turbín po oprave výrazne zvyšujú náklady prevádzkovateľov veterných elektrární. O bezpečnosť sa pritom musia postarať sami. Je na nich, aby investovali do monitorovania svojich zariadení, napríklad pomocou ďalších kamier, poplachových systémov alebo pravidelných kontrol.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK