Svet » Čína

Čínska železnica do Iránu ako geopolitický zlom? Peking si stavia vlastnú cestu k rope mimo dosahu Západu

Blízky východ je na pokraji rozsiahlych nepokojov. Svet s napätím sleduje Hormuzský prieliv v Perzskom zálive, dôležitú námornú trasu, na ktorej sa obchoduje s ropou. V tieni týchto udalostí však Čína ticho a nenápadne spustila prevádzku novej železničnej trate z Číny do Iránu. Tým si komunistický režim otvoril zadné dvere – s dôsledkami pre Európu…

Čo má nová železničná trať zo Xi’anu do Teheránu spoločné s geopolitikou? Najskôr trochu historického kontextu. Po období bojujúcich ríš bol Chang’an, dnešný Xi’an, prvým hlavným mestom novozaloženej Čínskej ríše. Z tejto siete starých obchodných ciest sa čoskoro vyvinula legendárna čínska Hodvábna cesta. Viedla na západ cez Samarkand a Perziu (dnešný Irán) až do Dura Europos, grécko-helénskeho mesta v dnešnej Sýrii, ktoré bolo neskôr dôležitým pohraničným stanovišťom Rímskej ríše na východe.

Dura Europos možno preložiť ako „pevnosť Európy“ – a hoci doslovne nejde o Európu, miesto bolo v prenesenom a historickom zmysle „pevnosťou Európy“.

Geopolitická infraštruktúra

Na konci mája 2025 bola oficiálne uvedená do prevádzky nová železničná trať z čínskeho mesta Xi’an do Teheránu. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako neškodný infraštruktúrny projekt, sa pri bližšom pohľade ukazuje ako komplexný geopolitický kalkul – s priamymi dôsledkami pre Európu.

Trasa vedie cez Strednú Áziu, Kazachstan, Turkménsko až do Iránu. V našich médiách sa tejto trase doteraz venovala len minimálna pozornosť. Táto železničná trať však nie je vôbec bezvýznamná – je súčasťou väčšej geopolitickej hry.

Predstavuje dlhodobú stratégiu čínskeho vedenia v čoraz polarizovanejšom svete, v ktorom má Irán zohrávať kľúčovú úlohu.

Irán – čínska „dravá šelma“ na Blízkom východe

Po dvanásťdňovej vojne s Izraelom a americkom bombardovaní iránskych podzemných jadrových zariadení sa Teherán nachádza v napätej situácii. S Izraelom uzavrel krehké prímerie, ktorého trvanie a udržateľnosť sú neisté. V tejto súvislosti sa vynára kľúčová otázka:

„Bude Irán po zničení svojich jadrových kapacít pôsobiť ako skrotený tiger, ktorý sa v budúcnosti sústredí iba na vývoz energie a obchod? Alebo zostane tento „tiger“ – s podporou Pekingu – ohniskom nepokojov v už aj tak výbušnej oblasti?“

Jedno je isté: pre Čínsku komunistickú stranu je Irán strategicky dôležitou predsunutou základňou na Blízkom východe a pekinský režim má možnosť viazať USA v tejto oblasti. Tým si Čína zabezpečuje voľný priestor v Indo-Pacifiku.

Nová životná tepna medzi režimami

Ale čo s tým má spoločné nová železničná trať? Čína ňou otvára alternatívnu obchodnú tepnu, ktorá je nezávislá od situácie v Hormuzskom prielive. Aj pre Irán je táto železničná trať viac než len infraštruktúra – je to ekonomická životná tepna, ktorá Teheránu poskytuje čerstvý vzduch na dýchanie. Zároveň to Pekingu umožňuje ďalej rozširovať svoj vplyv v tieni globálnych napätí.

Po útoku USA na iránske jadrové zariadenia Teherán skutočne pohrozil blokádou Hormuzského prielivu. Táto úžina medzi Ománom a Iránom predstavuje kritické miesto, ktorým prechádza 20 až 30 % svetového obchodu s ropou a veľké množstvá zemného plynu.

Hoci táto vodná cesta leží viac ako 4 000 kilometrov od Európy, dôsledky jej uzavretia by boli citeľné aj u nás: ceny energie v Európe by vyleteli do výšky. Priemyselná výroba by sa ocitla v kríze. Globálne dodávateľské reťazce by sa otriasli a ceny potravín by stúpli.

Hormuzský prieliv mal doteraz veľký význam aj pre Čínu, keďže až 90 % iránskej ropy smeruje do energeticky náročnej Číny – denne približne 1,8 milióna barelov alebo 286 000 kubických metrov surovej ropy. Táto námorná trasa je však citlivá na politické napätie a vojenskú prítomnosť, čo predstavuje veľké riziko pre Čínu. Preto je nové železničné spojenie viac než len logistickým opatrením – je to geopolitické vyhlásenie Číny.

Doposiaľ bola preprava ropy a tovaru medzi Iránom a Čínou silne závislá od námornej dopravy – cesty, ktorá môže byť kedykoľvek narušená politickými napätiami alebo vojenskou prítomnosťou. S novou železničnou traťou môže táto preprava teraz prebiehať po súši mimo dosahu západných námorných mocností. Tým sa obíde Hormuzský prieliv aj Suezský prieplav a skráti sa doba prepravy zo 40 na približne 15 dní. Nielenže sa tým zvýši bezpečnosť dodávok do Číny, ale Irán získa možnosť exportovať ropu a importovať čínske výrobky nezávisle od sankcií – ďaleko od námorných ciest kontrolovaných Západom.

Iránska závislosť od Číny

Komunistická ríša platí za iránsku ropu v juanoch, čínskej mene, alebo priamo prostredníctvom barterových obchodov, pri ktorých Irán de facto dodáva na úver. A s čínskymi peniazmi môže Irán nakupovať len v Číne. Z toho vyplýva nerovnovážny pomer síl: Irán je ekonomicky silne závislý od Číny a môže sa len ťažko vymaniť z podmienok, ktoré mu diktuje Peking.

Mnohí však nevedia, že táto železničná trať nie je samostatným projektom, ale súčasťou globálneho plánu komunistického režimu. Čína už roky prostredníctvom svojej iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ sleduje cieľ vybudovať vlastnú sieť strategických obchodných ciest.

Nová železničná trať medzi Čínou a Iránom posilňuje západnú vetvu tejto iniciatívy a mohla by sa dokonca stať novým pozemným mostom medzi Áziou a Európou.

Na druhej strane stojí koridor IMEC („India–Middle East–Europe Corridor“), hospodársky projekt podporovaný USA a Európou, ktorý kombinuje námorné a pozemné trasy cez izraelské prístavy a logistické centrá Spojených arabských emirátov.

Počas vojenských napätí medzi Izraelom a Iránom bol projekt takmer zmrazený. Medzitým vlaky zo Xi’anu premávajú do Teheránu – stabilne, pod kontrolou Číny a bez západného zasahovania. Vlaky však neprevážajú len tovar v kontajneroch. Prevážajú aj jasný geopolitický odkaz, a tým je, že Čína buduje svoj vplyv – neochvejne a strategicky.

Teraz stojí pred voľbou aj Európa: bude naďalej len sledovať čínske aktivity alebo začne proti nim konečne niečo robiť?

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK