Domov, Svet » EÚ

Europoslanci chcú koordinovanejšie a odolnejšie elektrické siete: blackout na Pyrenejskom polostrove odhalil slabiny EÚ

Výpadok elektrickej siete, aký nastal na Pyrenejskom polostrove a v častiach Francúzska koncom apríla, podčiarkol nevyhnutnosť posilnenia odolnosti siete Európskej únie. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) minulý týždeň (19. 6.) schválil niekoľko návrhov, ktoré majú poslúžiť modernizácii elektrickej siete EÚ, zvýšiť jej odolnosť, zlepšiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie a celkovo pomôcť Únii splniť energetické ciele.

Ako hlasovali naši europoslanci

Návrhy podporilo dovedna 418 zákonodarcov, ďalších 112 bolo proti a hlasovania sa zdržalo 45 europoslancov. 

Zo slovenských europoslancov za návrh hlasovali siedmi – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti bolo sexteto Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov). 

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) a Branislav Ondruš (Hlas- SD/nezaradený) nehlasovali.

Investície vo výške 584 miliárd eur

Ako počas rozpravy uviedla rakúska europoslankyňa Anna Stürgkhová zo skupiny Obnovme Európu, výpadok prúdu na Pyrenejskom polostrove bol „bolestivou ukážkou toho, aké zraniteľné sú naše siete“. Vyhlásila, že „energetická transformácia Európy zlyhá, pokiaľ nebudeme investovať rovnako strategicky do infraštruktúry ako do obnoviteľných zdrojov energie“.

„Výpadok prúdu nedokázal zlyhanie energetickej únie. Práve naopak. Vďaka cezhraničným prepojeniam mohlo Francúzsko okamžite zasiahnuť. Teraz musí Komisia konať rozhodne a uprednostniť plánovanie a koordináciu sietí a uskladnenie energie. Inak sa budeme naďalej potácať z jednej krízy do druhej,“ povedala Stürgkhová.

Európska komisia má za úlohu do konca roka prísť s návrhom balíka opatrení pre európsku elektrizačnú sústavu, do ktorej bude v najbližších piatich rokoch potrebné investovať 584 miliárd eur. Medzi potrebné opatrenia patrí inštalácia cezhraničných prepojovacích vedení a prispôsobenie distribučných sietí energetickej transformácii.

Viac ako 40 % sietí má svoj vek

Europoslanci v správe vyzvali na účinnejšie pravidlá a postupy s cieľom získať okrem verejného financovania aj súkromné investície a zabezpečiť, aby sieťové tarify odrážali skutočné náklady. Tvrdia, že obnoviteľné zdroje energie je potrebné lepšie integrovať do elektrických sietí, pričom by malo existovať viac cezhraničných prepojení. Nie všetci sa s tým však stotožnili.

Podľa litovského europoslanca Waldemara Tomaszewského zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov „sa od vysokej investície a modernizácie energetických sietí vyžaduje, aby sa zvýšila krížová a vnútroštátna prenosová kapacita“. Podotkol tiež, že „viac ako 40 % distribučných sietí EÚ je starších ako 40 rokov“.

Skritizoval však podľa neho „katastrofálnu energetickú politiku EÚ“, ktorá poskytuje prechod na obnoviteľnú energiu. „Je to absurdná a škodlivá politika pre ľudí, ktorí najviac chcú lacnú energiu. Malé a stredne veľké podniky, ktoré sú základom hospodárstva a podnikania EÚ, tiež potrebujú lacnú energiu.“

Zároveň poznamenal, že „ak chce byť Európska únia ekonomicky konkurencieschopná na svetových trhoch a ak naši občania chcú žiť dôstojne a prekvitať, je potrebné mať lacnú energiu z rôznych zdrojov, nielen z obnoviteľných zdrojov energie“.

Tomaszewski skonštatoval, že v energetike si EÚ nemôže dovoliť experimentovať. Nekonkretizoval však, po akých formách lacnej energie by sa Európa mala poobzerať.

Technologická neutralita a investície

Maďarský europoslanec András Gyürk v mene skupiny Patrioti pre Európu tvrdil, že krajiny postihnuté výpadkom prúdu na Pyrenejskom polostrove sa vo všetkom riadili odporúčaniami Bruselu, no „problémy sa aj tak vyskytli“.

Český zákonodarca Ondřej Krutílek za skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov poznamenal, že na to, aby sa EÚ dopracovala ku koordinovanejším a odolnejším elektrickým sieťam, budú dôležité dva kľúčové body. 

„Po prvé, technologická neutralita. Aj keď je pripájanie menších obnoviteľných zdrojov veľkou výzvou, musíme zaistiť technologicky neutrálny prístup k výrobe elektriny. Bez toho sa jednoducho nezaobídeme,“ vyhlásil Krutílek s tým, že by sa nemala uprednostňovať žiadna konkrétna technológia alebo zdroj energie.

Druhým dôležitým bodom sú podľa neho peniaze. „Na modernizáciu a výstavbu elektrických sietí budú potrebné obrovské verejné aj súkromné ​​investície, a tak je nevyhnutné, aby sme navýšili podporu z energetickej časti programu Nástroja na prepojenie Európy (CEF) hlavne pre cezhraničné prepojenie.“ 

Cezhraničné prepojenia sú fyzické prepojenia elektrických sietí medzi rôznymi krajinami EÚ (napr. vysokonapäťové vedenia, podmorské káble, atď.), ktoré umožňujú krajinám medzi sebou zdieľať energiu v prípade nedostatku v jednej krajine alebo v prípade nadbytku energiu presmerovať do inej.

Cezhraničné prepojenia

Dánka Kira Marie Peter-Hansenová počas svojho vystúpenia v mene skupiny Zelení/Európska slobodná aliancia pochválila iniciatívu europoslancov za väčšiu koordináciu a odolnosť európskych elektrických sietí, pričom poukázala na skutočnosť, že v Európe spotrebitelia platia za energiu dva až trikrát viac ako v USA a Číne.

„Mostom k zelenej transformácii je elektrifikácia. Naše autá musia jazdiť na elektrinu. Naše domy musia byť vykurované bez ropy a naše továrne musia byť poháňané zelenou elektrinou namiesto uhlia a plynu. Zásadné zmeny si vyžadujú modernú elektrickú sieť, ktorá sa dokáže prispôsobiť zvýšenému dopytu,“ vyhlásila.

Peter-Hansenová ďalej uviedla, že „elektrická sieť je chrbticou nášho energetického systému“, avšak v súčasnosti nie je dostatočne vybavená a „nedokáže podporovať zelenú budúcnosť, ktorú naša planéta potrebuje“. Preto podľa nej EÚ potrebuje masívne investovať do optimalizácie. Rovnako, ako viacerí europoslanci, podporila cezhraničné prepojenia elektrickej siete v EÚ. 

„Takto získame viac slnka a vetra a elektrina bude lacnejšia, ekologickejšia a dostupnejšia,“ skonštatovala.

Portugalsko a Španielsko vyzvali EÚ na väčšiu podporu

O téme prepojenia nahlas hovorili krátko po výpadku na Pyrenejskom polostrove obe najpostihnutejšie krajiny – Portugalsko aj Španielsko. V liste adresovanom eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jörgensenovi španielska ministerka pre ekologickú transformáciu Sara Aagesenová a portugalská ministerka energetiky Maria da Graça Carvalhová vyzvali na intenzívnejšiu politickú a finančnú podporu zo strany EÚ a „obnovený politický impulz“ na pokrok stagnujúcich projektov energetickej infraštruktúry ako sú cezhraničné prepojenia.

„Výpadok ukázal dôležitosť prepojenosti v rámci európskeho elektrického systému v kritických situáciách,“ uviedli spoločne ministerky. Obe krajiny sa okamžite po výpadku pustili do vyšetrovania príčin.

Najskôr vylúčili kybernetický útok i cudzie zásahy zvonku. Až minulý týždeň, deň pred hlasovaním o tejto téme v Európskom parlamente, Španielsko skonštatovalo, že masívny výpadok elektriny vyvolalo prepätie v elektrickej sieti. To zároveň potvrdilo, že takmer 600-miliardová investícia do európskej elektrickej siete je mimoriadne potrebná.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK