Utorok 5. augusta, 2025
(Stephanie Wissel/ Penn State, CC BY-NC-ND 4.0)

Signály z Antarktídy popierajú fyzikálne zákony a zostávajú záhadou, tvrdia vedci

Medzinárodný tím výskumníkov, ktorý v Antarktíde pracuje na projekte detekcie rádiových vĺn z vesmíru, zachytil podivné signály, ktoré vychádzali z hĺbky pod antarktickým ľadom. Tento jav si nevedia vysvetliť.

Tím výskumníkov z viacerých krajín v spolupráci s NASA (americký Národný úrad pre letectvo a vesmír) vypustil v Antarktíde do výšky niekoľkých desiatok kilometrov špeciálny balón vybavený citlivými prístrojmi na meranie rádiových vĺn. Cieľom projektu bolo získať nové poznatky o kozmických udalostiach vo vesmíre.

Namiesto signálu z vesmíru však výskumníci zachytili podivné rádiové vlny prichádzajúce zdola z antarktického ľadu, pod ostrým uhlom asi 30 stupňov pod horizontom.

Podľa výskumníkov objav odporuje známym zákonom fyziky. Tento anomálny signál musel pred detekciou prístrojmi prejsť tisíckami kilometrov hornín, ktoré by však mali signál absorbovať. Signál by sa teda stratil a nebol by detekovateľný. Napriek tomu signál dorazil čistý, hlasný a bol jedinečný.

„Je to zaujímavý fenomén, pretože naň nemáme vysvetlenie,“ uviedla pre server ScienceNewsToday výskumná pracovníčka projektu Stephanie Wisselová, profesorka fyziky, astronómie a astrofyziky na Penn State University.

„Tieto signály nie sú ničím, čo by sme očakávali od známych častíc. Ale sú skutočné,“ dodala Wisselová.

Zachytený signál zostáva záhadou

Tento experiment bol súčasťou projektu s názvom ANITA (anglická skratka pre Antarktická impulzívna prechodová anténa), ktorý skúma signály prichádzajúce z vesmíru na Zem.

Sústava prístrojov, ktoré sa v rámci projektu používajú, je schopná zachytiť extrémne mikroskopické častice – neutrína –, ktoré narážajú na atómy v zemskej atmosfére a uvoľňujú nepatrné záblesky energie. Neutrína sú elementárne častice s nulovým nábojom, ktoré sú prakticky bez hmoty.

Keďže Antarktída sa nachádza ďaleko od ruchu civilizácie, tento kontinent je ideálnym miestom na detekciu vesmírnych neutrín. „Načúvame šepotu častíc, ktoré vznikli niekde vo vzdialenej supernove, v čiernych dierach alebo dokonca v predchádzajúcich vesmíroch,“ prezradila Wisselová.

Neutrína sú známe tým, že ľahko prenikajú hmotou. Podľa výskumníkov sa však signál, ktorý vychádzal z hlbín ľadu, nesprával ako neutríno. „Sme presvedčení, že to nebolo neutríno. A to je absolútne fascinujúci fakt,“ uviedla Wisselová.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj